nastať -stane -stanú -stal dok. začať byť, začať sa, nadísť, zavládnuť: n-la zima, n-lo ticho, n-ú lepšie časy;
nedok. nastávať -a
nastávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok.
nastať -tane -tanú -tal -tanúc -tatie/-tanie dok. ▶ (o čase, udalosti) začať existovať, nadísť, vzniknúť, zavládnuť: nastalo ráno; nastali letné horúčavy; teraz nastala tá pravá chvíľa; nastalo ticho; v krajine nastal strašný zmätok, veľký hlad; nastali krušné, ťažké, lepšie časy; konečne nastal vytúžený pokoj; pri pôrode nastali komplikácie; zlom nastal v druhej tretine zápasu; nepredpokladám, že takáto situácia by mohla n.; ak nenastane náprava, bude nasledovať trest; Víno im rozviazalo jazyky a konečne nastala možnosť zblíženia. [J. Lenčo]; Hromy tak zarachotili, sťaby mal nastať súdny deň. [A. Habovštiak]; Koncom druhohôr nastali na zemskom povrchu veľké zmeny v rozložení pevnín a morí. [A. Marenčin] ▷ nedok. ↗ nastávať
nastávať -va -vajú -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. ▶ (o čase, udalostiach) postupne prichádzať, začínať byť, vznikať, začínať sa, blížiť sa: nastáva jar; nastáva chvíľa rozlúčky; v jeho živote nastáva výrazná zmena; pri vysokej koncentrácii látky smrť nastáva do niekoľkých minút; v tomto období nastáva veľký rozmach vedy; A tak si aj títo pekári začali mädliť ruky, že pre nich nastávajú lepšie časy. [A. Habovštiak]; Oidipus cíti, že nastáva jeho posledná hodina. [J. Lenčo]; Vďaka liečbe vo väčšine prípadov nastáva postupné zlepšovanie stavu a ústup bolestí. [Ses 2005] ▷ dok. ↗ nastať
nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzor • pokračovať • nadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otca • fraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajach • sprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti
2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinok • nadchádzať • nadchodiť • prichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časy • začínať sa • nastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jar • blížiť sa • približovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večer • expr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhým • expr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé
3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať
nastávať p. nasledovať 2
nastať, -stane, -stanú, -stavší dok. začať byť, vzniknúť, prísť (v čase), nadísť: nastali dažde, mrazy; nastalo hrobové ticho; nastali nové (dobré, zlé, lepšie ap.) časy; nastal obrat; V nastavšom tichu začali sa bezradne obzerať. (Urb.);
nedok. nastávať, -a, -ajú
nastávať p. nastať
nastávať nedok. 1. začínať, vznikať: Dicki jakási nová móda nastáva (Bošáca TRČ) 2. prichádzať, nastupovať: Už nastávajú krátkia dni (Kameňany REV); Nastávajú smutné čase (Lopašov SKA) L. miesíček nastává (Kunov SEN) - je v prvej fáze, v nove, pribúda
nastať dk 1. vzniknúť, povstať; nadísť, prísť: Jak přetěžká pokušení nedají pokoje! Opustí-li jedno-dvoje, hned nastane troje (RL 1571); vtessený nám deň nastal (CC 1655); sol exortus: slúnko nastalo (KS 1763) vyšlo; od teg chwile nastala medzi luczi obicag (SJ 18. st); nastali nowé ceremónie (BPr 1787) L. y tebe samemu welka radost na srdcy nastane, tyk gakoby si se znowu na swet narodel (MiK 18. st) potešíš sa 2. na koho doľahnút na niekoho: ukrutnost táto len na Renaita bjla nastala (BR 1785); nastávať ndk 1. k 1: roztrssky mezy lydmi cžasto nastawagy (L. TRNOVEC 1563); welike nastawalo nebezpečenstwj (RUŽOMBEROK 1605); poradne zatmenj nikdy se nestrhne w čas plneho mesyce, ale kdy nastawa (SP 1696); guss moc smrti geho nastawala (MS 1758); pripraweny zemneg postely nastawa z nasledownich (WT 1790) pozostáva 2. nad koho dotierať, útočiť na niekoho: prwny rog druheho wistat nemože a geden nad druheho nastawa a zabyga (PeV 1789) 3. (o nežiaducich javoch) doliehať na niekoho: bella extrinsecus imminentia: zewnjtrně na nás nastáwagú wógni (KS 1763) 4. na čo, za čo, o čo u koho dôrazne žiadať, nástojiť; naliehať: na geho reczj prohljdagicze tak velmy sme nenastawalj (MOŠOVCE 1689 E) nedbali; mudrcy o pomoc u neho (Dávida) nastawali; Žide meli k spasitelj Krystu prorokj a včitele poslati a za poslanj takowych mužuw nastawati (SP 1696); Buh wy, čeho potrebugeme, prw než o to nastawame a prosime (CO 17. st)