nasledovník -a mn. -ci m. nasledovateľ: mať n-ov;
nasledovníčka -y -čok ž.
nasledovník -ka pl. N -íci G -kov m.
nasledovník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ kto nasleduje niekoho (ako vzor) v jeho myslení, konaní, nasledovateľ, pokračovateľ: Gándhí a jeho nasledovníci; mať veľa nasledovníkov; získať v niekom oddaného nasledovníka; stať sa, byť nasledovníkom svojho otca, učiteľa; v každej ľudskej organizácii musia existovať vodcovia a nasledovníci; V tomto smere nemal u nás predchodcov aninasledovníkov. [LT 2001]; pren. kinematografia a jej nasledovníci ako televízia, video či internet ▷ nasledovníčka -ky -čok ž.: Našla si veľa čitateliek, no málo nasledovníčok na tomto poli. [As 2002]
nasledovník p. pokračovateľ, škola 2
pokračovateľ kto pokračuje v niečom, nadväzuje na niečo, na niekoho • nasledovateľ • nasledovník: mať svojich pokračovateľov, nasledovateľov, nasledovníkov • dedič (kto pokračuje v rozvíjaní niečoho): Štúrovi dedičia • učeník (nasledovník niečieho učenia): Kristovi učeníci • žiak: Metodovi žiaci
p. aj škola 2
stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokracie • zástanca: bol zástancom nenásilných riešení • nasledovateľ • nasledovník • pokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľov • žiak: Metodovi žiaci • odchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúra • vyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamu • škola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova škola • priaznivec: priaznivci hokeja • priateľ: priateľ hudby • podporovateľ: podporovateľ umenia • pren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochy • fanúšik • expr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovana • expr. kmotor • zastar. straník (Jesenská) • mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi
nasledovník, -a, mn. č. -ci m.
1. kto sa správa, kto koná podľa nejakého príkladu, vzoru, kto niečo, niekoho v niečom nasleduje, prívrženec, stúpenec: Taký skvelý vzor, a môže sa povedať, bez nasledovníkov. (Kuk.); hlúčok učeníkov a nasledovníkov (Hviezd.);
2. zried. nástupca, pokračovateľ: Fr. Novotný bol by sa stal dôstojným nasledovníkom veľkého Purkyňu. (Vlč.);
nasledovníčka, -y, -čok, zried. i nasledovkyňa, -ne, -kýň ž.;
nasledovnícky príd.
nasledovník m 1. kto niekoho sprevádza, sprievodca: comes: nasledownjk, spolúchodec (KS 1763); angel na kazdem miste gest nasledovnik dussi nasseg (MS 1758) 2. prenasledovateľ: meho suseda chcem pred wsseligakimy nasledowniky branit (BOLEŠOV 1683); piet soldatúw strážnych za dobrú chwily nasledownykuw za chrbtem swym miely (PeP 1770) 3. nástupca, následník: nassi potomci a nasledownici (CA 1644) potomstvo; nasledownyk truna (KrP 1760); postpartor: nasledownjk, nástupec w úrade (KS 1763); 4. koho, čoho stúpenec, prívrženec; ctiteľ, vyznávač: abichme Otce nebeskeho nasledownjci bili (TC 1631); mjstra Husa nasledownycy (IA 1708); academici: následownjcy welikych sskol (WU 1750) kt. navštevovali akadémiu; zustan staljm nasledownjkem cnosťj (PT 1796) L. mimus: žertowny nasledownjk (KS 1763) mím; n. remesla nevyučený remeselník, vykonávajúci remeslo, ale neorganizovaný v cechu: o nasledownjkůw remesla aneb tak rečenych humpljrych (CA 1791); -ica ž k 1: secutuleja: nasledownica (KS 1763); k 3: opica lidskych pracz nasledownica gest (KoB 1666) napodobňovateľka; Ewa bila diabelskeg pichi nasledownica (MS 1749); mimula: cuze mrawi nasledownica (KS 1763); wyborná teg gisteg čnosti nasledownica byla to služebnjca boska, o ktereg Taulerus pjsse (DC 1797)