nasledovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovaný -dovanie nedok. 1. (koho) ▶ kráčať, ísť, pohybovať sa za niekým: n. svojho hostiteľa; naznačil mi, aby som ho nasledoval; Jedna z nich sa skrútla a celý kŕdeľ ju poslušne nasledoval. [R. Dobiáš] 2. (po čom; ø) ▶ byť (bezprostredne) v poradí za niečím predchádzajúcim, objavovať sa v istom poradí: po prednáške nasledovala živá diskusia, krátka prestávka; zápas sa skončil nerozhodne, nasledovalo predĺženie; dobre vie, čo bude n.; po prvom údere nasledovali ďalšie; Na každom kroku treba dávať pozor. Stačí malé pošmyknutie a nasledoval by hrozný pád. [Sme 1995] 3. (koho, čo) ▶ konať, správať sa podľa vzoru niekoho, ísť za niekým, napodobňovať niekoho: slepo, poslušne n. vodcu; verne n. Krista; n. príklad svojich priateľov