naskočiť dok.
1. skokom sa dostať, vyskočiť: n. na vlak, do autobusu
2. odrazu sa objaviť: n-la mu hrča; od zimy mu n-li zimomriavky
3. (skokom) zaútočiť, napadnúť: pes n-l naňho
4. hovor. začať fungovať: motor n-l;
nedok. naskakovať
naskakovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovanie nedok. 1. (na čo; do čoho) ▶ skokom, prudkým pohybom sa dostávať niekam: n. do pohýnajúceho sa vlaku; hráč z trestnej lavice práve naskakoval na ľad; Videla cez okno Bartoša, ako ho roztláča syn, naskakuje na motorku a pevne sa chytá otca. [P. Glocko] 2. (komu) ▶ náhle vznikať, objavovať sa na tele: na rukách im začínajú n. pľuzgiere; naskakuje mi z toho husia koža; až nám zimomriavky naskakujú na chrbte 3. ▶ (o vizuálnej informácii) objavovať sa, často v rýchlom slede: na svetelnej tabuli začali n. predbežné výsledky; stále tam naskakujú nejaké reklamy; v básnikovom vedomí automaticky naskakovali obrazy a rýmy; Naskakuje oranžová, púšťam spojku, vyrážam vpred. [InZ 2000] 4. ▶ byť uvádzaný do chodu, začínať fungovať: po výmene filtra motor bez problémov naskakuje ◘ fraz. naskakovať do rozbehnutého vlaku zaraďovať sa, zapájať sa, vstupovať do nejakej aktivity, projektu, čo už beží, funguje ▷ dok. ↗ naskočiť
naskočiť -čí -čia naskoč! -čil -čiac -čenie dok. 1. (na čo; do čoho) ▶ skokom sa dostať niekam , obyč. do dopravného prostriedku pripraveného na odchod al. už za jeho chodu: n. na koňa; naskočil na bicykel a odfrčal preč; naskočil do autobusu, dvere sa zavreli; na ľad naskočila prvá päťka; Keď svitlo, naskočili do člna a vyšli na more. [V. Krupa] 2. (komu) ▶ náhle vzniknúť, objaviť sa na tele: od strachu, od zimy mu naskočila husia koža; naskočili mi zimomriavky 3. ▶ (obyč. o vizuálnej informácii) objaviť sa, často v rýchlom slede: na semafore naskočila červená; na obrazovku naskočili úvodné titulky 4. hovor. ▶ byť uvedený do chodu, začať fungovať: televízor bol zapnutý, ale obraz nechcel n.; Motor s hrmotom naskočil, zadymil nás výfukom, šofér zakričal „ideme“ a krátko zatrúbil. [K. Jarunková] ◘ fraz. naskočiť do rozbehnutého vlaku vstúpiť, zaradiť sa zapojiť sa do nejakej aktivity, projektu, do niečoho, čo už beží, funguje ▷ nedok. ↗ naskakovať
nabehnúť 1. naplniť sa nejakou tekutinou a tak zväčšiť svoj objem • navrieť • naliať sa: na čele mu nabehla, navrela žila; pupence sa naliali • naduť sa • nafúknuť sa • nafúkať sa: udretá pera sa mu nadula, nafúkala • zapuchnúť • napuchnúť • opuchnúť • spuchnúť • zduriť sa • oduriť sa • zdurieť (v dôsledku chorobného procesu): zapuchlo, spuchlo mu hrdlo; zduril sa mu nos • expr.: oliať sa • oduť sa: tvár sa mu od liekov oliala, odula • napučať • nabubrieť (prirodzeným procesom al. od vlhkosti): na jar napučali výhonky; drevo v daždi nabubrelo • expr. nabrznúť: stromy nabrzli miazgou • podbehnúť • podliať sa (zvnútra): oči mu podbehli krvou; krvou podliata tvár
2. náhle vzniknúť • naskočiť • naskákať: nabehla, naskočila jej husia koža; deťom naskákali zimomriavky • zjaviť sa • objaviť sa • urobiť sa • spraviť sa • utvoriť sa • vytvoriť sa: na tvári sa jej objavili, spravili vyrážky
3. p. naraziť 1 4. p. vniknúť 1 5. p. začať 1
napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý sneh • napadať (postupne): napadalo lístia • expr.: nakydať (sa) • naváľať sa • navaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehu • nasypať sa • nasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golier • pripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehu • expr. zried.: narútiť sa • narúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu
2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúť • zaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodca • skočiť • vrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súpera • naskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočil • expr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v noci • kniž.: atakovať • inzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážku • osopiť sa • expr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu
3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienka • pomyslieť si • rozpomenúť sa • rozpamätať sa • spomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úrad • kniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počul • expr. vhupnúť do hlavy • pren. svitnúť (v hlave/v mysli) • fraz. prísť na niečo • streliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneď • blysnúť • blysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienka • nár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)
naskočiť 1. p. vyskočiť 1 2. p. napadnúť 2
skočiť 1. skokom prekonať istú vzdialenosť a tak sa premiestniť: skočiť z rebríka • zoskočiť • expr. zhupnúť (skočiť z výšky): zoskočiť zo stromu, zhupnúť z postele • vrhnúť sa (prudko sa hodiť): vrhnúť sa do vody • hovor. expr. skoknúť: Slnko na oblohu skoklo (Rázusová-Martáková) • vyskočiť (skočiť smerom von, hore al. dopredu): vyskočiť z obloka, vyskočiť za loptou • naskočiť (skokom sa dostať niekam): naskočiť do voza, do auta
2. p. zabehnúť 1 3. p. chopiť sa 2
vyskočiť 1. prudkým pohybom, skokom sa dostať hore • naskočiť: vyskočiť, naskočiť na vlak, na voz • vyhodiť sa • vyšvihnúť sa • expr. vyhupnúť (sa) • kniž. vymrštiť sa: vyhodiť sa, vyšvihnúť sa na koňa; šikovne sa vymrští, vyhupne na bradlá • expr. vylučiť sa (Dobšinský) • vyskákať (postupne)
2. prudkým pohybom, skokom sa dostať odniekiaľ von • expr.: vybehnúť • vyletieť • vylietnuť: z úkrytu naraz vyskočí, vyletí, vybehne vojak s puškou • expr. vyrútiť sa: z izby sa vyrútil nahnevaný muž
p. aj vybehnúť
3. p. vstať 1, 2 4. p. ukázať sa 1 5. p. osopiť sa
vystúpiť 1. chôdzou sa dostať hore (op. zostúpiť, zísť) • vyjsť: vystúpiť, vyjsť na kopec • vyliezť • zliezť (lezením sa dostať hore): vyliezť na končiar, zliezť končiar
porov. aj vyjsť
2. vstúpiť do dopravného prostriedku • vysadnúť • nasadnúť • nastúpiť: vystúpili, vysadli na vlak aj s batožinou; nasadnúť, nastúpiť do auta • hovor. expr. nalodiť sa: nalodili sa do električky aj s kočíkom
3. pohybom sa dostať von • vyliať sa: rieka vystúpila, vyliala sa z brehov • vyvaliť sa • vyhrnúť sa (valiac sa vystúpiť): dym sa vyvalil z komína; krv sa mu vyhrnula do tváre
4. vzdať sa, zriecť sa členstva, účasti na niečom • opustiť: vystúpiť zo spolku, zo školy, opustiť spolok, školu
5. vyjsť na povrch, stať sa viditeľným, nápadným • vystať • vysadnúť: schudnutím mu celkom vystúpili, vysadli kosti; vystúpili, vystali mu žily na nohách; od námahy jej vystúpil, vysadol pot na čelo • vyskočiť • naskočiť (náhle vystúpiť): na líca jej vyskočili, naskočili červené škvrny • vynoriť sa (vystúpiť nad hladinu): čln sa znova vynoril • vyčnieť (vystúpiť nad niečo): nad obzorom vyčneli vrchy; na doske vyčneli klince
naskočiť, -í, -ia dok.
1. skokom sa niekam dostať, vyskočiť na niečo: n. do električky; Naskočil na bicykel. (Ondr.); šport. n. na hrazdu;
2. rýchlo, náhle sa objaviť na povrchu, vystúpiť na povrch: Na čele mu naskočila žila. (Kuk.) Hneď mi zimomriavky naskočia na chrbát. (Stod.) Stisol zuby, až mu na sánkach a lícnych kostiach naskočili svaly. (Tat.)
3. (na koho) zaútočiť, napadnúť niekoho (i rečou): Naskočil na neho malý biely psík. (Šolt.) Otec naskočil naň (na syna) pre peniaze. (Kuk.); pren. Na vás iste razom naskočila záhadná choroba. (Vaj.)
4. tech. i hovor. začať fungovať, ísť (o motore): motor naskočil na prvý raz;
nedok. naskakovať, -uje, -ujú