nasycovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ robiť sýtym, dávať, poskytovať jedlo, pokrm, starať sa o živobytie niekoho, sýtiť, živiť: n. hladných; n. deti; n. si žalúdok; nasycovanie rodiny, obyvateľstva
2. (čo) ▶ vyhovovať požiadavkám, uspokojovať, napĺňať: n. svoje potreby; n. hladnú dušu, srdce; n. smäd po pravde; duchovné nasycovanie ľudí
3. (čo) ▶ plne uspokojovať, zapĺňať; napĺňať do potrebnej miery: nasycovanie dopytu po tomto výrobku
4. chem. (čo (čím)) ▶ rozpúšťať nejakú látku v roztoku; dodávať nejakú látku do roztoku: nasycovanie roztoku; n. nápoje oxidom uhličitým
▷ dok. k 1 – 3 ↗ nasýtiť
nasycovať sa -cuje sa -cujú sa -cuj sa! -coval sa -cujúc sa -cujúci sa -covanie sa nedok. (čím) 1. ▶ stávať sa sýtym, prijímať ako pokrm niečo nemateriálne, sýtiť sa: n. sa vzťahmi s inými ľuďmi; n. sa informáciami, kultúrou; n. sa Božím slovom
2. ▶ postupne sa zapĺňať, plniť, sýtiť sa: ovzdušie sa nasycuje vodnými parami; vzduch sa nasycoval sladkou vôňou obschnutého sena
▷ dok. k 1 ↗ nasýtiť sa
nasýtenie -nia s. 1. ▶ stav, pocit plnosti po najedení, nepociťovanie hladu, nasýtenosť: krátkodobé n.; nikdy nejedzme do úplného nasýtenia □ bibl. zázračné nasýtenie zástupov udalosť, keď podľa Biblie Ježiš Kristus rozmnožením niekoľkých chlebov a rýb nasýtil niekoľkotisícový zástup
2. i psych. ▶ pocit dostatku, duševného uspokojenia, naplnenia, nasýtenosť: emocionálne n.; nedostatočné citové n.
▷ ↗ i nasýtiť, nasýtiť sa
nasýtený -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ ktorý je po najedení sýty, nepociťuje už hlad, najedený; op. hladný, lačný: nasýtené dieťa; pridaním syra do jedla sa budete cítiť nasýtenejší; S nasýteným žalúdkom a mierom v duši vykročil k včelínu. [P. Jaroš]
2. ▶ ktorý je v dostatočnej miere naplnený, zásobený, realizovaný: n. lízingový trh; informačne nasýtená veta; sémanticky nasýtenejší prejav je náročnejší na vnímanie □ chem. nasýtený roztok roztok, v ktorom sa daná látka už ďalej nerozpúšťa; nasýtené uhľovodíky, nasýtené mastné kyseliny uhľovodíky, kysliny obsahujúce vo svojom reťazci iba jednoduché väzby; fyz. nasýtená vodná para vodná para, ktorá je v rovnovážnom stave so svojou kvapalinou
▷ ↗ i nasýtiť, nasýtiť sa
nasýtiť sa -ti sa -tia sa nasýť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok. 1. (čím; ø) ▶ prijatím potravy zahnať hlad, najesť sa, zasýtiť sa: výdatne, dovôle sa n.; n. sa klobásou, chlebom; koľko musí zjesť, aby sa nasýtil!; nech sa najprv nasýtia deti; Tu sme našli dostatok diviny a po dlhom čase sme sa poriadne nasýtili. [V. Krupa]; [Kone] schýlili hlavy a pili, akoby sa nemali nikdy nasýtiť. [H. Zelinová]
2. (ø; čoho, koho; čím) ▶ plne uspokojiť svoju túžbu po niečom, naplniť určitú potrebu: duchovne sa n.; n. sa krásou, pohľadom na svet; nevedel sa n. jej spevu, spoločných chvíľ; aj lásky sa možno n.; deti sa už nasýtili hračiek; nemôže sa n. moci, peňazí, bohatstva; mladí sa dokážu veľmi rýchlo nadchnúť niečím novým, ale aj rýchlo n.
3. expr. (čoho) ▶ byť omrzený z niečoho: n. sa sľubov, klamstiev; vojny sa už nasýtil každý; No po čase sa jej drevorubač nasýtil a zo samoty zdupkal. [J. Podhradský]
▷ nedok. k 2 ↗ nasycovať sa
nasýtiť -ti -tia nasýť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (koho, čo) ▶ poskytnutím potravy zbaviť pocitu hladu, urobiť sýtym, nepociťujúcim hlad; zabezpečiť potravu, nachovať, nakŕmiť: n. deti, rodinu; n. svoj žalúdok; n. hladné krky sedem detí; Lebo kto im dá dnes strechu nad hlavu, kto ich nasýti, ak nie ja? [M. Urban]; pren. Ale či miazga, ktorá nemohla nasýtiť odlomenú haluz, nezašumela v mladom lístí tých neodlomených, živých? [A. Devečková] nemohla dodať potrebné živiny?
2. (čo (čím)) ▶ naplniť istú potrebu, plne uspokojiť: n. svoju dušu; n. zvedavosť; n. ľudské potreby, túžby; n. svoje oči okolitou krásou; n. hlad po zážitkoch
3. (čo) ▶ hojne naplniť; dostatočne zásobiť: n. dopyt; n. trh tabletmi
▷ nedok. ↗ nasycovať
nenasýtený -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ pociťujúci hlad, nenajedený, lačný; op. nasýtený, sýty: chúlili sa tam nenasýtení a uzimení ľudia; Konzumujeme viac jedla, sme nenasýtenejší, vyrábame viac potravín, rastie obezita. [Slo 2002]
2. odb. ▶ ktorý nie je v dostatočnej miere naplnený, zásobený, realizovaný (s ohľadom na množstvo, kvalitu, rozsah, sortiment a pod.); op. nasýtený: n. trh, dopyt; n. štátny rozpočet; nenasýtené osobné potreby; informačne nenasýtení ľudia
3. chem. ▶ obsahujúci zlúčeniny s dvojitou al. s trojitou väzbou (napr. alkény, alkíny): n. uhľovodík; n. roztok; nenasýtené mastné kyseliny prijíma človek v potrave
4. poľnohosp. nenasýtená pôda ▶ pôda na plochách s chudobným pôdotvorným substrátom (obyč. vo vyšších polohách)
▷ ↗ i nasýtiť, nasýtiť sa