Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

nasýtiť -i dok.

1. urobiť sýtym, nakŕmiť, nachovať: n. deti, n. hladného (chlebom), n. si žalúdok

2. uspokojiť (potrebu, túžbu): n. potreby; n. trh (tovarom)

3. (hojne) naplniť, prestúpiť (význ. 6): n. pôdu vodou;

nedok. nasycovať

// nasýtiť sa

1. zahnať hlad, najesť sa, nakŕmiť sa: n. sa chlebom; dieťa sa n-i a zaspí

2. užiť niečo do vôle, nabažiť sa: n. sa zábavy, nemôže sa n. dobrého vzduchu;

nedok. k 1 nasycovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nasýtiť ‑i ‑ia dok.; nasýtiť sa

nabažiť sa expr. uspokojiť túžbu po niečom • nasýtiť samať dosť: už sa nabažil, nasýtil voľnosti; má dosť cestovaniapresýtiť saprejesť sa (príliš sa nasýtiť): človek sa nikdy nepresýti, nepreje dobrého vzduchuhrub.: nažrať saprežrať sa: nevie sa nažrať prepychu; už sa prežral zábav


najesť sa zjesť potravu a tak zahnať hlad • nasýtiť sa: najedol sa polievky; nasýtil sa obedomdojesť sadosýtiť sazasýtiť sa (najesť sa do sýtosti): nevedel sa dojesť koláčov; dosýtil sa syromexpr. nahltať sa (v rýchlosti sa najesť): nahltal sa a bežal prečexpr.: nakŕmiť sanasúkať sanarezať sanapukať sanapáckať sa (zjesť potravu vo väčšom množstve): nasúkal sa, napukal sa rezancovexpr.: napratať sanapráskať sanatrieskať sahovor. expr.: nafutrovať sanadžgať sanaprať sanapchať sa: napratal sa, nadžgal sa zemiakov; natrieskal sa do prasknutianažrať sa (o zvieratách, pejor. o ľuďoch): prasa sa dobre nažralo; nažral sa ako prasapriživiť sa (nájsť obživu pri niekom): priživil sa u známychdet.: napapať sanapapkať sasubšt. naládovať sa


nakŕmiť dať niekomu jesť, aby bol sýty • nachovaťnasýtiť: nakŕmila dieťa polievkou; nachovala hydinuzasýtiť (úplne nasýtiť): zasýtiť sa syromkniž. obživiť (vo všeobecnosti poskytnúť jedlo, obživu): ťažko obživil početnú rodinunahostiťpočastovať (dať jesť návšteve): nahostila všetkých buchtamipohostiťexpr.: napchaťnadžgať: každý deň musí nadžgať hladné krkyprichovať (obyč. mláďatá): kobyla prichovala žriebätkodosýtiť (dať viac jedla): dosýtila deti ovocímnapásť (nakŕmiť pasením): napásol dobytokvyobročiťnaobročiťhovor. nafutrovať (nakŕmiť kone)


nasiaknuť prijať do seba tekutinu al. pach • vpiťvsaťnasaťvstrebať: zem nasiakla vodou; zem vpila, nasala, vsala, vstrebala vodu; bavlnená látka vpije, vstrebe pot, nasiakne potomabsorbovaťpohltiť (zároveň spotrebovať): chemické látky môžu pohltiť zápachnapáchnuť (iba o pachu): šaty napáchli cigaretovým dymomnamoknúť (iba o vode): bielizeň na daždi namoklahovor.: napiť savypiť: špongia napitá vodou; pôda vypila všetku vlahunasýtiť sa (byť preniknutý niečím): vzduch nasýtený vôňou


nasýtiť p. nakŕmiť


nasýtiť sa 1. p. najesť sa 2. p. nasiaknuť


uspokojiť 1. vyhovieť požiadavkám a tým urobiť spokojným: žiak uspokojil učiteľa svojou odpoveďou; uspokojiť nároky niekohourobiť zadosťkniž. učiniť zadosťvyhovieť: urobiť, učiniť zadosť potrebám obyvateľstva; žiadateľom o byt treba vyhovieťkniž. zadosťučiniť: zadosťučinili svojej povinnostikniž. saturovať (úplne uspokojiť): saturovať trh výrobkaminasýtiť (potrebu): nasýtiť potreby zákazníkov

2. stlmiť (záporné) citové reakcie (pozitívnym spôsobom), urobiť pokojným • upokojiťutíšiť: u(s)pokojiť pobúrené publikum; utíšiť plačúce dieťa, zlé svedomieuchlácholiť: usilovala sa uchlácholiť rozhnevaného mužaexpr.: učičíkaťučankaťuvravkaťexpr. zried.: umojkaťusepkať: učičíkali, učankali nás sľubmi; umojkali, usepkali otca, aby sa nehnevalukolísaťukolembať: svedomie si ukolísal, ukolembal tým, že zaplatilutešiť (poskytnúť útechu, obyč. v žiali): utešili nás slovami útechykniž. ukojiť

3. naplniť potrebu, túžbu za niečím • kniž. ukojiť: uspokojiť svoju zvedavosť, ukojiť svoje chúťky po maškrtáchzastaráv. spokojiť: spokojiť hlad (Dobšinský)kniž. saturovať (plne uspokojiť): saturovať všetky potreby školynasýtiťpokryť: nasýtiť, pokryť trh tovarom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nasýtiť, -i, -ia dok.

1. (koho, čo) poskytnutím potravy zbaviť pocitu hladu, uspokojiť hlad, nachovať, nakŕmiť, dať jesť v dostatočnej miere: n. niekoho chlebom; Nasýtil svoj žalúdok. (Fel.);

pren. uspokojiť: n. potreby, požiadavky niekoho, n. svoju zvedavosť, svoj záujem o niečo;

2. (čo) napustiť, naplniť niečím: kvety nasýtili vzduch vôňou, n. zem vodou; chem. n. zlúčeninu spôsobiť, aby všetky jej valenčné jednotky boli navzájom vyrovnané;

nedok. nasycovať, -uje, -ujú

|| nasýtiť sa

1. (čím, čoho i bezpredm.) požitím potravy sa zbaviť pocitu hladu, zahnať hlad, najesť sa: n. sa mäsom, dobre sa n.; Keď sa (chlapi) nasýtia, pijú dlhými dúškami. (Chrob.);

pren. byť uspokojený niečím, mať dosť niečoho: Nevedia sa nasýtiť zábavky. (Šolt.) Zlého muža a už Zuza nasýtila. (Tim.) Spal a spal, nevediac sa nasýtiť spánkom. (Tat.)

2. byť preniknutý, nasiaknuť, naplniť sa niečím: horúčava, nasýtená výparmi ľudí (Kuk.); chem. zlúčenina sa nasýtila vznikla rovnováha všetkých jej valenčných jednotiek; fyz. roztok sa nasýtil rozpúšťaná látka sa už v ňom nerozpúšťa;

nedok. nasycovať sa


sýtiť, -i, -ia nedok. (koho, pren. i čo čím) poskytovať, dávať niekomu jedlo, pokrm, kŕmiť, nasycovať: Vše ma i prenocoval, sýtil. (Taj.) Ľudia tušili, že vojaci opravujúci telefón hľadajú partizánov nie ako nepriatelia. Preto nás vďačne sýtili. (Tomašč.); pren. expr.: Nové dojmy sýtia mu dušu (Zúb.) pôsobia naňho. Sýti ilúziu, že je ešte leto (Štítn.) namýšľa si. Olejom sýti lampy majákové (Vaj.) napĺňa;

dok. nasýtiť

|| sýtiť sa (čím i bezpredm.)

1. prijímať potravu, kŕmiť sa, nasycovať sa, jesť niečo: s. sa chlebom, koláčom; Hlavenkovie deti sa tu zhromaždia a sýtia aspoň vôňou (chleba). (Zúb.) Chalupa sama ani čo by pohybovala neviditeľnými ústami, ktoré sa sýtili k budúcej práci. (Jil.)

2. expr. ukájať sa: Planým snom sa sýti zbabelý dezertér. (Bedn.) [Oko] prekĺzlo sa ponad tieto veci a sýtilo sa len tou zvláštnou červeňou. (Zúb.) Týmto bojom prekliesnite si cestu do nebeskej ríše, kde sa budete sýtiť večnou blaženosťou. (Fig.);

dok. nasýtiť sa

Morfologický analyzátor

nasýtiť dokonavé sloveso
(ja) nasýtim VKdsa+; (ty) nasýtiš VKdsb+; (on, ona, ono) nasýti VKdsc+; (my) nasýtime VKdpa+; (vy) nasýtite VKdpb+; (oni, ony) nasýtia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) nasýtil VLdsam+; (ona) nasýtila VLdsaf+; (ono) nasýtilo VLdsan+; (oni, ony) nasýtili VLdpah+;
(ty) nasýť! VMdsb+; (my) nasýťme! VMdpa+; (vy) nasýťte! VMdpb+;
(nejako) nasýtiac VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor