nasýtiť -i dok.
1. urobiť sýtym, nakŕmiť, nachovať: n. deti, n. hladného (chlebom), n. si žalúdok
2. uspokojiť (potrebu, túžbu): n. potreby; n. trh (tovarom)
3. (hojne) naplniť, prestúpiť (význ. 6): n. pôdu vodou;
nedok. nasycovať
// nasýtiť sa
1. zahnať hlad, najesť sa, nakŕmiť sa: n. sa chlebom; dieťa sa n-i a zaspí
2. užiť niečo do vôle, nabažiť sa: n. sa zábavy, nemôže sa n. dobrého vzduchu;
nedok. k 1 nasycovať sa
nabažiť sa expr. uspokojiť túžbu po niečom • nasýtiť sa • mať dosť: už sa nabažil, nasýtil voľnosti; má dosť cestovania • presýtiť sa • prejesť sa (príliš sa nasýtiť): človek sa nikdy nepresýti, nepreje dobrého vzduchu • hrub.: nažrať sa • prežrať sa: nevie sa nažrať prepychu; už sa prežral zábav
najesť sa zjesť potravu a tak zahnať hlad • nasýtiť sa: najedol sa polievky; nasýtil sa obedom • dojesť sa • dosýtiť sa • zasýtiť sa (najesť sa do sýtosti): nevedel sa dojesť koláčov; dosýtil sa syrom • expr. nahltať sa (v rýchlosti sa najesť): nahltal sa a bežal preč • expr.: nakŕmiť sa • nasúkať sa • narezať sa • napukať sa • napáckať sa (zjesť potravu vo väčšom množstve): nasúkal sa, napukal sa rezancov • expr.: napratať sa • napráskať sa • natrieskať sa • hovor. expr.: nafutrovať sa • nadžgať sa • naprať sa • napchať sa: napratal sa, nadžgal sa zemiakov; natrieskal sa do prasknutia • nažrať sa (o zvieratách, pejor. o ľuďoch): prasa sa dobre nažralo; nažral sa ako prasa • priživiť sa (nájsť obživu pri niekom): priživil sa u známych • det.: napapať sa • napapkať sa • subšt. naládovať sa
nakŕmiť dať niekomu jesť, aby bol sýty • nachovať • nasýtiť: nakŕmila dieťa polievkou; nachovala hydinu • zasýtiť (úplne nasýtiť): zasýtiť sa syrom • kniž. obživiť (vo všeobecnosti poskytnúť jedlo, obživu): ťažko obživil početnú rodinu • nahostiť • počastovať (dať jesť návšteve): nahostila všetkých buchtami • pohostiť • expr.: napchať • nadžgať: každý deň musí nadžgať hladné krky • prichovať (obyč. mláďatá): kobyla prichovala žriebätko • dosýtiť (dať viac jedla): dosýtila deti ovocím • napásť (nakŕmiť pasením): napásol dobytok • vyobročiť • naobročiť • hovor. nafutrovať (nakŕmiť kone)
nasiaknuť prijať do seba tekutinu al. pach • vpiť • vsať • nasať • vstrebať: zem nasiakla vodou; zem vpila, nasala, vsala, vstrebala vodu; bavlnená látka vpije, vstrebe pot, nasiakne potom • absorbovať • pohltiť (zároveň spotrebovať): chemické látky môžu pohltiť zápach • napáchnuť (iba o pachu): šaty napáchli cigaretovým dymom • namoknúť (iba o vode): bielizeň na daždi namokla • hovor.: napiť sa • vypiť: špongia napitá vodou; pôda vypila všetku vlahu • nasýtiť sa (byť preniknutý niečím): vzduch nasýtený vôňou
nasýtiť p. nakŕmiť
nasýtiť sa 1. p. najesť sa 2. p. nasiaknuť
uspokojiť 1. vyhovieť požiadavkám a tým urobiť spokojným: žiak uspokojil učiteľa svojou odpoveďou; uspokojiť nároky niekoho • urobiť zadosť • kniž. učiniť zadosť • vyhovieť: urobiť, učiniť zadosť potrebám obyvateľstva; žiadateľom o byt treba vyhovieť • kniž. zadosťučiniť: zadosťučinili svojej povinnosti • kniž. saturovať (úplne uspokojiť): saturovať trh výrobkami • nasýtiť (potrebu): nasýtiť potreby zákazníkov
2. stlmiť (záporné) citové reakcie (pozitívnym spôsobom), urobiť pokojným • upokojiť • utíšiť: u(s)pokojiť pobúrené publikum; utíšiť plačúce dieťa, zlé svedomie • uchlácholiť: usilovala sa uchlácholiť rozhnevaného muža • expr.: učičíkať • učankať • uvravkať • expr. zried.: umojkať • usepkať: učičíkali, učankali nás sľubmi; umojkali, usepkali otca, aby sa nehneval • ukolísať • ukolembať: svedomie si ukolísal, ukolembal tým, že zaplatil • utešiť (poskytnúť útechu, obyč. v žiali): utešili nás slovami útechy • kniž. ukojiť
3. naplniť potrebu, túžbu za niečím • kniž. ukojiť: uspokojiť svoju zvedavosť, ukojiť svoje chúťky po maškrtách • zastaráv. spokojiť: spokojiť hlad (Dobšinský) • kniž. saturovať (plne uspokojiť): saturovať všetky potreby školy • nasýtiť • pokryť: nasýtiť, pokryť trh tovarom
nasýtiť, -i, -ia dok.
1. (koho, čo) poskytnutím potravy zbaviť pocitu hladu, uspokojiť hlad, nachovať, nakŕmiť, dať jesť v dostatočnej miere: n. niekoho chlebom; Nasýtil svoj žalúdok. (Fel.);
pren. uspokojiť: n. potreby, požiadavky niekoho, n. svoju zvedavosť, svoj záujem o niečo;
2. (čo) napustiť, naplniť niečím: kvety nasýtili vzduch vôňou, n. zem vodou; chem. n. zlúčeninu spôsobiť, aby všetky jej valenčné jednotky boli navzájom vyrovnané;
nedok. nasycovať, -uje, -ujú
|| nasýtiť sa
1. (čím, čoho i bezpredm.) požitím potravy sa zbaviť pocitu hladu, zahnať hlad, najesť sa: n. sa mäsom, dobre sa n.; Keď sa (chlapi) nasýtia, pijú dlhými dúškami. (Chrob.);
pren. byť uspokojený niečím, mať dosť niečoho: Nevedia sa nasýtiť zábavky. (Šolt.) Zlého muža a už Zuza nasýtila. (Tim.) Spal a spal, nevediac sa nasýtiť spánkom. (Tat.)
2. byť preniknutý, nasiaknuť, naplniť sa niečím: horúčava, nasýtená výparmi ľudí (Kuk.); chem. zlúčenina sa nasýtila vznikla rovnováha všetkých jej valenčných jednotiek; fyz. roztok sa nasýtil rozpúšťaná látka sa už v ňom nerozpúšťa;
nedok. nasycovať sa
sýtiť, -i, -ia nedok. (koho, pren. i čo čím) poskytovať, dávať niekomu jedlo, pokrm, kŕmiť, nasycovať: Vše ma i prenocoval, sýtil. (Taj.) Ľudia tušili, že vojaci opravujúci telefón hľadajú partizánov nie ako nepriatelia. Preto nás vďačne sýtili. (Tomašč.); pren. expr.: Nové dojmy sýtia mu dušu (Zúb.) pôsobia naňho. Sýti ilúziu, že je ešte leto (Štítn.) namýšľa si. Olejom sýti lampy majákové (Vaj.) napĺňa;
dok. nasýtiť
|| sýtiť sa (čím i bezpredm.)
1. prijímať potravu, kŕmiť sa, nasycovať sa, jesť niečo: s. sa chlebom, koláčom; Hlavenkovie deti sa tu zhromaždia a sýtia aspoň vôňou (chleba). (Zúb.) Chalupa sama ani čo by pohybovala neviditeľnými ústami, ktoré sa sýtili k budúcej práci. (Jil.)
2. expr. ukájať sa: Planým snom sa sýti zbabelý dezertér. (Bedn.) [Oko] prekĺzlo sa ponad tieto veci a sýtilo sa len tou zvláštnou červeňou. (Zúb.) Týmto bojom prekliesnite si cestu do nebeskej ríše, kde sa budete sýtiť večnou blaženosťou. (Fig.);
dok. nasýtiť sa