Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nasýtiť -i dok.

1. urobiť sýtym, nakŕmiť, nachovať: n. deti, n. hladného (chlebom), n. si žalúdok

2. uspokojiť (potrebu, túžbu): n. potreby; n. trh (tovarom)

3. (hojne) naplniť, prestúpiť (význ. 6): n. pôdu vodou;

nedok. nasycovať

// nasýtiť sa

1. zahnať hlad, najesť sa, nakŕmiť sa: n. sa chlebom; dieťa sa n-i a zaspí

2. užiť niečo do vôle, nabažiť sa: n. sa zábavy, nemôže sa n. dobrého vzduchu;

nedok. k 1 nasycovať sa

nasycovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ robiť sýtym, dávať, poskytovať jedlo, pokrm, starať sa o živobytie niekoho, sýtiť, živiť: n. hladných; n. deti; n. si žalúdok; nasycovanie rodiny, obyvateľstva
2. (čo) ▶ vyhovovať požiadavkám, uspokojovať, napĺňať: n. svoje potreby; n. hladnú dušu, srdce; n. smäd po pravde; duchovné nasycovanie ľudí
3. (čo) ▶ plne uspokojovať, zapĺňať; napĺňať do potrebnej miery: nasycovanie dopytu po tomto výrobku
4. chem. (čo (čím)) ▶ rozpúšťať nejakú látku v roztoku; dodávať nejakú látku do roztoku: nasycovanie roztoku; n. nápoje oxidom uhličitým
▷ dok. k 1 – 3 ↗ nasýtiť

nasycovať sa -cuje sa -cujú sa -cuj sa! -coval sa -cujúc sa -cujúci sa -covanie sa nedok. (čím) 1. ▶ stávať sa sýtym, prijímať ako pokrm niečo nemateriálne, sýtiť sa: n. sa vzťahmi s inými ľuďmi; n. sa informáciami, kultúrou; n. sa Božím slovom
2. ▶ postupne sa zapĺňať, plniť, sýtiť sa: ovzdušie sa nasycuje vodnými parami; vzduch sa nasycoval sladkou vôňou obschnutého sena
▷ dok. k 1 ↗ nasýtiť sa

nasýtenie -nia s. 1. ▶ stav, pocit plnosti po najedení, nepociťovanie hladu, nasýtenosť: krátkodobé n.; nikdy nejedzme do úplného nasýtenia □ bibl. zázračné nasýtenie zástupov udalosť, keď podľa Biblie Ježiš Kristus rozmnožením niekoľkých chlebov a rýb nasýtil niekoľkotisícový zástup
2. i psych. ▶ pocit dostatku, duševného uspokojenia, naplnenia, nasýtenosť: emocionálne n.; nedostatočné citové n.
▷ ↗ i nasýtiť, nasýtiť sa

nasýtený -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ ktorý je po najedení sýty, nepociťuje už hlad, najedený; op. hladný, lačný: nasýtené dieťa; pridaním syra do jedla sa budete cítiť nasýtenejší; S nasýteným žalúdkom a mierom v duši vykročil k včelínu. [P. Jaroš]
2. ▶ ktorý je v dostatočnej miere naplnený, zásobený, realizovaný: n. lízingový trh; informačne nasýtená veta; sémanticky nasýtenejší prejav je náročnejší na vnímanie □ chem. nasýtený roztok roztok, v ktorom sa daná látka už ďalej nerozpúšťa; nasýtené uhľovodíky, nasýtené mastné kyseliny uhľovodíky, kysliny obsahujúce vo svojom reťazci iba jednoduché väzby; fyz. nasýtená vodná para vodná para, ktorá je v rovnovážnom stave so svojou kvapalinou
▷ ↗ i nasýtiť, nasýtiť sa

nasýtiť sa -ti sa -tia sa nasýť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok. 1. (čím; ø) ▶ prijatím potravy zahnať hlad, najesť sa, zasýtiť sa: výdatne, dovôle sa n.; n. sa klobásou, chlebom; koľko musí zjesť, aby sa nasýtil!; nech sa najprv nasýtia deti; Tu sme našli dostatok diviny a po dlhom čase sme sa poriadne nasýtili. [V. Krupa]; [Kone] schýlili hlavy a pili, akoby sa nemali nikdy nasýtiť. [H. Zelinová]
2. (ø; čoho, koho; čím) ▶ plne uspokojiť svoju túžbu po niečom, naplniť určitú potrebu: duchovne sa n.; n. sa krásou, pohľadom na svet; nevedel sa n. jej spevu, spoločných chvíľ; aj lásky sa možno n.; deti sa už nasýtili hračiek; nemôže sa n. moci, peňazí, bohatstva; mladí sa dokážu veľmi rýchlo nadchnúť niečím novým, ale aj rýchlo n.
3. expr. (čoho) ▶ byť omrzený z niečoho: n. sa sľubov, klamstiev; vojny sa už nasýtil každý; No po čase sa jej drevorubač nasýtil a zo samoty zdupkal. [J. Podhradský]
▷ nedok. k 2 ↗ nasycovať sa

nasýtiť -ti -tia nasýť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (koho, čo) ▶ poskytnutím potravy zbaviť pocitu hladu, urobiť sýtym, nepociťujúcim hlad; zabezpečiť potravu, nachovať, nakŕmiť: n. deti, rodinu; n. svoj žalúdok; n. hladné krky sedem detí; Lebo kto im dá dnes strechu nad hlavu, kto ich nasýti, ak nie ja? [M. Urban]; pren. Ale či miazga, ktorá nemohla nasýtiť odlomenú haluz, nezašumela v mladom lístí tých neodlomených, živých? [A. Devečková] nemohla dodať potrebné živiny?
2. (čo (čím)) ▶ naplniť istú potrebu, plne uspokojiť: n. svoju dušu; n. zvedavosť; n. ľudské potreby, túžby; n. svoje oči okolitou krásou; n. hlad po zážitkoch
3. (čo) ▶ hojne naplniť; dostatočne zásobiť: n. dopyt; n. trh tabletmi
▷ nedok. ↗ nasycovať

nenasýtený -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ pociťujúci hlad, nenajedený, lačný; op. nasýtený, sýty: chúlili sa tam nenasýtení a uzimení ľudia; Konzumujeme viac jedla, sme nenasýtenejší, vyrábame viac potravín, rastie obezita. [Slo 2002]
2. odb. ▶ ktorý nie je v dostatočnej miere naplnený, zásobený, realizovaný (s ohľadom na množstvo, kvalitu, rozsah, sortiment a pod.); op. nasýtený: n. trh, dopyt; n. štátny rozpočet; nenasýtené osobné potreby; informačne nenasýtení ľudia
3. chem. ▶ obsahujúci zlúčeniny s dvojitou al. s trojitou väzbou (napr. alkény, alkíny): n. uhľovodík; n. roztok; nenasýtené mastné kyseliny prijíma človek v potrave
4. poľnohosp. nenasýtená pôda ▶ pôda na plochách s chudobným pôdotvorným substrátom (obyč. vo vyšších polohách)
▷ ↗ i nasýtiť, nasýtiť sa

nasýtiť, -i, -ia dok.

1. (koho, čo) poskytnutím potravy zbaviť pocitu hladu, uspokojiť hlad, nachovať, nakŕmiť, dať jesť v dostatočnej miere: n. niekoho chlebom; Nasýtil svoj žalúdok. (Fel.);

pren. uspokojiť: n. potreby, požiadavky niekoho, n. svoju zvedavosť, svoj záujem o niečo;

2. (čo) napustiť, naplniť niečím: kvety nasýtili vzduch vôňou, n. zem vodou; chem. n. zlúčeninu spôsobiť, aby všetky jej valenčné jednotky boli navzájom vyrovnané;

nedok. nasycovať, -uje, -ujú

|| nasýtiť sa

1. (čím, čoho i bezpredm.) požitím potravy sa zbaviť pocitu hladu, zahnať hlad, najesť sa: n. sa mäsom, dobre sa n.; Keď sa (chlapi) nasýtia, pijú dlhými dúškami. (Chrob.);

pren. byť uspokojený niečím, mať dosť niečoho: Nevedia sa nasýtiť zábavky. (Šolt.) Zlého muža a už Zuza nasýtila. (Tim.) Spal a spal, nevediac sa nasýtiť spánkom. (Tat.)

2. byť preniknutý, nasiaknuť, naplniť sa niečím: horúčava, nasýtená výparmi ľudí (Kuk.); chem. zlúčenina sa nasýtila vznikla rovnováha všetkých jej valenčných jednotiek; fyz. roztok sa nasýtil rozpúšťaná látka sa už v ňom nerozpúšťa;

nedok. nasycovať sa

sýtiť, -i, -ia nedok. (koho, pren. i čo čím) poskytovať, dávať niekomu jedlo, pokrm, kŕmiť, nasycovať: Vše ma i prenocoval, sýtil. (Taj.) Ľudia tušili, že vojaci opravujúci telefón hľadajú partizánov nie ako nepriatelia. Preto nás vďačne sýtili. (Tomašč.); pren. expr.: Nové dojmy sýtia mu dušu (Zúb.) pôsobia naňho. Sýti ilúziu, že je ešte leto (Štítn.) namýšľa si. Olejom sýti lampy majákové (Vaj.) napĺňa;

dok. nasýtiť

|| sýtiť sa (čím i bezpredm.)

1. prijímať potravu, kŕmiť sa, nasycovať sa, jesť niečo: s. sa chlebom, koláčom; Hlavenkovie deti sa tu zhromaždia a sýtia aspoň vôňou (chleba). (Zúb.) Chalupa sama ani čo by pohybovala neviditeľnými ústami, ktoré sa sýtili k budúcej práci. (Jil.)

2. expr. ukájať sa: Planým snom sa sýti zbabelý dezertér. (Bedn.) [Oko] prekĺzlo sa ponad tieto veci a sýtilo sa len tou zvláštnou červeňou. (Zúb.) Týmto bojom prekliesnite si cestu do nebeskej ríše, kde sa budete sýtiť večnou blaženosťou. (Fig.);

dok. nasýtiť sa