Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

narušiť dok. trocha, čiastočne porušiť; pokaziť: n. ticho, disciplínu; n-ené zdravie;

nedok. narúšať -a, narušovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
narušiť ‑í ‑ia dok.

narúšať sa -ša sa -šajú sa -šal sa -šajúc sa -šajúci sa -šanie sa, narušovať sa -šuje sa -šujú sa -šoval sa -šujúc sa -šujúci sa -šovanie sa nedok. ▶ postupne, čiastočne podliehať negatívnym zmenám, meniť sa k horšiemu, kaziť sa: medziľudské vzťahy sa narušujú; narúša sa rovnováha organizmu; Ak je rodina dysfunkčná, narúša sa harmonický vývin dieťaťa. [Ses 2004]dok.narušiť sa


narúšať -ša -šajú (ne)narúšaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie, narušovať -šuje -šujú (ne)narušuj! -šoval -šujúc -šujúci -šovaný -šovanie nedok. (čo) ▶ čiastočne rušiť, negatívne, deštruktívne pôsobiť na niečo; rušivo, nepriaznivo zasahovať do priebehu niečoho: n. verejný poriadok porušovať; n. súkromie niekoho; n. stabilitu, činnosť vlády, chod domácnosti; priemysel narušuje životné prostredie; budovanie kariéry im narúša vzťah; svojím správaním narúšal, narušoval priebeh vyučovania; nič nenarúšalo pokoj a ticho; filmy narúšajúce duševný vývin detí; záplavami narúšaná pôda; narúšanie, narušovanie rovnováhy ekosystémovdok.narušiť


narušiť sa -ší sa -šia sa (ne)naruš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok.byť zasiahnutý niečím negatívnym, zmeniť sa k horšiemu, porušiť sa: po nadmernom užívaní liekov sa mu narušila črevná flóra; narušil sa pôvodný ráz krajiny; po hádke sa narušila súdržnosť tímu naštrbila sa; Zhorelo pri ňom [pri požiari] podkrovie, interiér prízemia a narušila sa i statika stavby. [VNK 2000]nedok.narúšať sa, narušovať sa


narušiť -ší -šia (ne)naruš! -šil -šiac -šený -šenie dok. (čo) ▶ čiastočne negatívne ovplyvniť normálny stav al. nepriaznivo zasiahnuť do priebehu niečoho: n. vzťahy v rodine, harmonický chod života naštrbiť; n. niekomu program; zlé počasie narušilo naše plány prekazilo; povodeň narušila statiku domov a múrov porušila; stres môže vážne n. zdravie človeka poškodiť; zdalo sa, že ich šťastie nemôže nič n. ohroziť; nechcú n. priebeh vyšetrovania; prechodom na zimný čas mám narušený biorytmus; skúmať mieru narušenia pôvodného ekosystému; Vniesol do nej akési napätie, narušil jej pokoj. [J. Tužinský]voj. narušiť vzdušný priestor bez povolenia preletieť nad územím al. časťou územia cudzieho štátu ▷ nedok.narúšať, narušovať

narušiť čiastočne nepriaznivo zmeniť normálny stav • porušiť: plač narušil ticho; žiaci porušili disciplínunaštrbiťpodkopaťpodvrátiťpodryť: mal naštrbené zdravie; podkopali jeho autoritu; podvrátil chybné názory kolegovexpr.: nabúraťnahlodať: nahlodali jeho dôverupoškodiťpokaziťporúchať (narušiť mechanicky): poškodený obal; pokazil, porúchal fungovanie strojapodlomiťoslabiťotriasť (zároveň spôsobiť zoslabenie): choroba podlomila jeho organizmus; zlé reči otriasli jeho dôverourozvrátiťrozložiťrozrušiťvyvrátiť (narušiť celistvosť): rozvrátená výroba; vyvrátiť všetko do základov


porušiť 1. zmeniť pôvodný normálny stav smerom k horšiemu, nepriaznivému stavu niečoho • narušiť (trocha, čiastočne): lieky mu porušili, narušili funkciu pečeneporúchať (veľmi poškodiť): porúchaný bicykelpoškodiť (spôsobiť škodu na niečom): poškodenie karosérie auta; poškodiť si zdravienaštrbiť: vzťahy k rodine boli naštrbenéexpr. rozryť: rozryť pokoj na pracoviskurozrušiť: mráz rozrušil povrch cestyrozožrať (žraním poškodiť): mole rozožrali kožuchexpr. zožrať: ťažká robota mu zožrala zdravie; hrdza zožrala zámokzničiť (veľmi, celkom poškodiť): kyselina zničila celý oblekpokaziť (porušiť fungovanie niečoho): pokaziť televízor, pokaziť si žalúdok

2. dopustiť sa priestupku voči niečomu, nedodržať, nerešpektovať niečo • prestúpiť: porušiť, prestúpiť zákaz, zákon, predpisprekročiť: prekročenie termínu, nariadeniazastaráv. zlomiť: zlomiť prísahu, sľub


zakaliť 1. urobiť kalným, mútnym • skaliťpokaliťzamútiť: zakaliť, skaliť, zamútiť vodu pieskomzmútiťpomútiť: prudký var polievku zmútil; prevracaním fľaše víno pomútilznečistiťzašpiniť (tekutinu niečím): znečistiť, zašpiniť studničkuzahmliť: slzy jej zahmlili oči

2. rušivo zapôsobiť na duševný stav človeka • skaliťnarušiť: šťastie zakalila, skalila, narušila zlá správapokaziťskaziť: radosť z večierka mi pokazila, skazila tvoja neprítomnosť

3. tech. zohrievaním a ochladzovaním zvýšiť tvrdosť kovu • hovor. hartovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

narušiť, -í, -ia dok. (čo) spôsobiť zmenu (obyč. k horšiemu), trocha porušiť, poškodiť, pokaziť: n. ticho, n. ustálený poriadok; mať narušené zdravie, narušená duševná rovnováha; Prižmuroval Ivan narušené oko. (Šolt.) Nebolo myšlienky, ktorá by bola narušila belobu tvojho čela. (Karv.);

nedok. narúšať, -a, -ajú i narušovať, -uje, -ujú

|| narušiť sa zmeniť sa (obyč. k horšiemu), trocha sa porušiť, poškodiť, pokaziť;

nedok. narúšať sa i narušovať sa


rušiť, -í, -ia nedok.

1. (čo) zrušovať, mariť existenciu niečoho, robiť neplatným, odvolávať, nedodržiavať: r. sľub, r. slovo, r. zákony a nariadenia, r. ustanovenia, r. platnosť rozsudku;

2. (čo) nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho, čiastočne mariť, kaziť, porušovať: r. mier, r. výstavbu; Nebudete jej vôľu rušiť? (Kuk.) Škoda mu rušiť šťastie. (Smrek) Ruším to dlhé mŕtve ticho. (Vlč.)

3. (koho) vytrhovať z myšlienok, vyrušovať v práci, v spánku, pri oddychu ap.: Mládenec priviera mihalnice, aby ho nerušila krásna noc. (Tat.);

dok. k 1 porušiť, zrušiť;

k 2 narušiť;

k 3 vyrušiť

Morfologický analyzátor

narušiť dokonavé sloveso
(ja) naruším VKdsa+; (ty) narušíš VKdsb+; (on, ona, ono) naruší VKdsc+; (my) narušíme VKdpa+; (vy) narušíte VKdpb+; (oni, ony) narušia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) narušil VLdsam+; (ona) narušila VLdsaf+; (ono) narušilo VLdsan+; (oni, ony) narušili VLdpah+;
(ty) naruš! VMdsb+; (my) narušme! VMdpa+; (vy) narušte! VMdpb+;
(nejako) narušiac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

narušiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor