Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp sssj sss ssj ma

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
narodiť sa ‑í ‑ia dok.

narodenie -nia -ní s. ▶ príchod človeka na svet (z tela matky): obdobie pred narodením; počatie a n.; očakávať n. prvého dieťaťa; uviesť dátum a miesto narodenia; byť od narodenia slepýi fraz.; pripomenúť si sté výročie narodenia významnej osobnosti; evidencia, štatistika narodení a úmrtíBožie narodenie, Narodenie Pána prvý vianočný sviatok (25. december) ◘ fraz. od narodenia odjakživa, stále, vždy: mám pocit, že sa poznáme od narodenia; od narodenia do smrti/po smrť (po) celý život ◘ parem. na Božie narodenie o blšie prevalenie o nepatrnom predĺžení dňa v porovnaní s 21. decembrom ▷ ↗ i narodiť sa


narodiť sa -dí sa -dia sa -dil sa -diac sa -dený -denie (sa) dok. (komu; kedy; kde; ø) ▶ (obyč. o človeku) pôrodom prísť na svet, byť porodený: narodil sa jej chlapec; dieťa sa narodilo predčasne; kedy, kde si sa narodil?; dievčatko sa narodilo na palube lietadla; narodilo sa nám 7 šteniatokfraz. druhý raz/znovu/opäť sa narodiť šťastne, bez ujmy prežiť nejaké nebezpečenstvo, uniknúť smrti; narodiť sa v čepčeku a) so zvyškom lôžka na hlave b) mať v živote šťastie (aj nezaslúžené, náhodné), ľahko, bez problémov žiť; zjemn. al. žart. [] skôr narodení starší ľudia, ľudia vyššieho veku, nie najmladší; [] neskôr narodení mladí ľudia

narodiť sa byť porodený (o človeku) • zrodiť sa: narodili sa jej dvojčatá; z manželstva sa zrodil synprísť na svetkniž. uzrieť svetlo sveta: prišiel na svet v malej dedinke


uliahnuť sa 1. prísť na svet (o mláďatách živočíchov, expr. aj o dieťati): Ryšani sa uliahlo pekné teliatko; baranča sa uliahlo jednooké; expr.: Kde si sa uliahol?vyliahnuť sazried. zliahnuť sa (najmä o mláďatách vtákov): kuriatka sa vyliahnu o týždeňvykotiť sa: nedávno vykotené mačavykotúliť savykľuť sa (z vajca): húsatká sa už vykotúlili, vykľulivyďobať sa (z vajca, vajíčka) • vykukliť sa (vyliahnuť sa z kukly): motýľ sa vykuklilnarodiť sa (o ľudských mláďatách)

2. p. vzniknúť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

narodiť sa, -í, -ia dok. byť narodený, prísť na svet (obyč. o človeku): Tichý narodil sa v Bystrici z remeselníckych rodičov. (Taj.) Krem Dory narodila sa Žofe ešte Hana. (Heč.) Darmodaj umrel, narodil sa kúpsi (Kuk.) pripomienka, výzva, že za niečo treba zaplatiť, že sa to nedáva zadarmo; register, matrika narodených; predčasne narodené dieťa; Ján Hlavaj, narodený 14. VIII. 1918;

pren. vzniknúť, zrodiť sa: (pieseň), ktorá sa narodila v srdci (Urb.)


rodiť, -í, -ia nedok.

1. privádzať, prinášať na svet deti al. (živé) mláďatá (o ženách, zried. i o niektorých samiciach zvierat), prekonávať pôrod: Kľakli na kolená k posteli ženy, ktorá rodila. (Fig.) Byť poduškou tým matkám, ktoré rodia. (Smrek) Ty budeš rodiť v bolestiach. (Jes.) Do tej nemocnice nepôjdu rodiť. (Tat.)

2. (koho, čo) dávať život niekomu, privádzať na svet pôrodom (o ženách, zried. i o samiciach zvierat): r. deti; Slovenské matere neprestali rodiť schopných synov. (Škult.); myš rodí živé mláďatá;

pren. bás. plodiť: Prečo jar rodí kvet, prečo smrť zimou vanie? (Len.)

3. prinášať, dávať úrodu, plody, plodiť, byť plodný, úrodný (o rastlinách, o živej pôde): rodiaci strom; Natieral cestom stromy, aby dobre rodili. (Taj.) A zem rodí prebohato. (Tat.) Zachránila roľu na Brezovci, ktorá vždy rodila do úmoru. (Fig.) Tešila sa, ako rodia jeho nivy. (Vaj.); rodiaca záhrada (Vaj.) s rodiacimi stromami;

4. (čo) dávať, prinášať niečo ako plod, úrodu: r. dobré, zlé ovocie; Dobré zrno rodí dobrý klas. (Gab.); jabloň rodí sladké jablká; zem rodiaca víno (Štítn.);

5. kniž. (čo) tvoriť, utvárať, dávať niečomu vznik, spôsobovať vznik niečoho; plodiť: Myšlienka rodila myšlienku. (Hor.) Dopyt rodí ponuku. (Urb.) Ty z moci svojej večné divy rodíš. (Kuzm.); pren. bás. Tisíce žriedel búrne nebe rodí (Kras.) prší;

opak. rodievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 porodiť, k 3 zarodiť, obrodiť;

k 5 zrodiť

|| rodiť sa

1. prichádzať na svet pôrodom (o človekovi, zried. i o zvieratách): Deti sa im rodili každé dva, tri roky. (Taj.) My chudobní sme sa z lásky rodili, z lásky sme sa brali. (Min.) Bol to muž a zať, akých sa veľmi málo rodí (Tomašč.) akých je málo. V zrubových domoch začali sa rodiť dcéry a synovia, ktorí mali žiť z roboty v lese. (Ondr.); niektorý hmyz rodí sa z vajíčok liahne sa;

2. rásť, vyrastať do plodov, prinášajúc úrodu (o plodoch rastlín): Rodí sa mi ovocie najvyberanejšej fajty. (Jes.) Trnky sa tu rodia a hlohyne. (Ráz.) Tu rodí sa hojne najmä hrozno. (Kuk.) Nám sa tuto po dolinách víno nerodí. (Bedn.) Neoriem, nesejem, samo sa mi rodí. (ľud. pieseň)

3. hovor. rásť, vyrastať: Huby za jednu mokrú noc navidomoči sa rodia. (J. Kráľ) Pod plotmi, v javorovom lístí tráva sa rodila nová. (Urb.)

4. expr. vznikať, povstávať, nastávať, začínať sa, tvoriť sa, skŕsať: Začalo sa v ňom rodiť smelé odhodlanie. (Urb.) Vycítila, že sa tu čosi rodí, čomu sama svojou vtieravosťou zabŕdla do cesty. (Gab.); rodí sa nový deň, nové ráno; rodí sa nové dielo; Vysoké dumy rodia sa pod jeho perom. (Vaj.) Smelé myšlienky sa rodili v tej hlave. (Zúb.) Vtedy sa vo mne začali rodiť pochybnosti. (Fel.) Rodil sa skutočne nový svet. (Krčm.);

opak. rodievať sa, -a, -ajú;

dok. k 1 narodiť sa, k 2, 3 urodiť sa, k 4 zrodiť sa

Morfologický analyzátor

narodiť dokonavé sloveso
(ja) narodím VKdsa+; (ty) narodíš VKdsb+; (on, ona, ono) narodí VKdsc+; (my) narodíme VKdpa+; (vy) narodíte VKdpb+; (oni, ony) narodia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) narodil VLdsam+; (ona) narodila VLdsaf+; (ono) narodilo VLdsan+; (oni, ony) narodili VLdpah+;
(ty) naroď! VMdsb+; (my) naroďme! VMdpa+; (vy) naroďte! VMdpb+;
(nejako) narodiac VHd+;
naroďiť sa naroďiť sa

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor