narodený iba pl. narodení -ných m.
narodený -ná -né príd.
narodený iba pl. narodení -ných m. admin. ▶ kto sa narodil, prišiel na svet pôrodom v danom období: nárast, pokles počtu narodených; viesť matriku narodených
nedonosený ktorý sa vnútromaternicovo nevyvíjal dostatočne dlhý čas (o dieťati, mláďati; op. donosený) • predčasne narodený: nedonosené, predčasne narodené deti žijú v inkubátore
narodený [-de-, -(d)ze-] príd splodený, zrodený, porodený: od potomkow swych po nich narodzenych (P. ĽUPČA 1556); unigenitus: geden gediny narozeny jednorodený; trigemini: trogjčata, try ďeti naráz naroďené; ignigena: z ohňa narozeny o Dionýzovi: posthumus: po smrti otca narozeny (KS 1763); který gest slepy narozeny (BlR 18. st) od narodenia L. neprave n., von z manželstva n. nemanželský: o lidech, ktery gsu neprawie narozeni (ŽK 1473); djtky wen z manželstwj narozené (SO 1785); vnovo n. /n-é dieťa novorodenec: wnowe narozene dite (TC 1631); Krystus wnowe narodzeny (SQ 1781); subst n. m (o Kristovi) novorodenec: na lůžj nespůsobne spj Narozeňý w slame (CC 1655)