narobiť dok. (vo väčšom množstve, s väčšou intenzitou) urobiť, spraviť, porobiť: n. si zásoby, n. chyby, n. dlhov, n. krik(u); n. si starostí, búrka n-la škodu
● veľa rečí nen-í je málovravný; n. viac → škody ako osohu
// narobiť sa
1. vykonať veľa (namáhavej) roboty, napracovať sa: n. sa v domácnosti
2. vzniknúť vo väčšom množstve, utvoriť sa: n-li sa mu vyrážky
● expr. n. sa ako kôň, ako otrok veľa
narobiť -bí -bia narob! -bil -biac -bený -benie dok. 1. (čo/čoho) ▶ urobiť, spraviť al. pripraviť niečo v istom, obyč. väčšom množstve: n. rezne; narobila palaciniek; n. si zásoby jedla; v diktáte narobil veľa chýb 2. (čo/čoho, koho (komu)) ▶ stať sa pôvodcom niečoho obyč. negatívneho, spôsobiť, zapríčiniť: n. neporiadok, zmätok; n. niekomu problémy, problémov; n. si dlhy; zbytočne si si narobil nepriateľov; povodne narobili veľké škody; usiloval sa nenarobiť veľa hluku; koľko sa narobilo okolo toho rečí; Môže jeden človek alebo jeden národ narobiť toľko zla? [V. Šikula]; Netreba spomínať, čo dokážu narobiť vírusy šírené internetom. [Slo 2002] ◘ fraz. narobiť niekomu vrásky [na čele] spôsobiť niekomu starosti, problémy; narobiť viac škody ako osohu/úžitku urobiť niečo zle; s tým už nič nenarobíš výraz rezignácie, s tým sa už nedá nič robiť, už to nezmeníš, bude to tak, ako to je
narobiť sa -bí sa -bia sa (ne)narob sa! -bil sa -biac sa -benie sa dok. 1. trochu expr. (ø; s čím) obyč. s výrazom miery ▶ vykonať veľa namáhavej práce, ťažko, namáhavo pracovať; syn. napracovať sa: môj otec sa v živote dosť narobil; a hlavne, nenarobte sa veľmi v tej záhrade!; S čakanom, motykou sme sa narobili. [V. Šikula]; Narobí sa, to je fakt, ale stojí to za to. [H. Dvořáková]; Vôbec sa nenarobí. Len bude kontrolovať prístroje. [J. Lenčo] 2. ▶ vzniknúť vo väčšom množstve, utvoriť sa: narobili sa mi otlaky; po daždi sa narobili mláky ◘ fraz. expr. narobiť sa ako kôň/vôl/otrok veľa a ťažko sa napracovať
narobiť sa s námahou urobiť veľa práce • napracovať sa: v živote sa veľa narobil, napracoval • expr.: nadrieť sa • nalopotiť sa • namordovať sa • namoriť sa • nadrhnúť sa • nahrdlačiť sa • nahrdlovať sa • nakatovať sa: nadrel sa, nahrdlačil sa na stavbe domu • subšt. namakať sa
zodrať sa 1. namáhavou prácou obyč. natrvalo stratiť fyzické sily; telesne al. i duševne sa vysiliť • vyčerpať sa • udrieť sa • uhnať sa: matka sa pri deťoch zodrala, vyčerpala, udrela, uhnala • zničiť sa: prišiel domov chorý a celkom zničený • hovor. expr.: zhumpľovať sa • strhať sa • expr.: uštvať sa • uhrdlovať sa: pri stavbe domu sa celý strhal, uštval, uhrdloval • unaviť sa • ukonať sa • ustať • poet. znaviť sa • hovor. expr.: uťahať sa • sťahať sa (obyč. prechodne) • zmoriť sa • umoriť sa (najmä duševne) • napracovať sa • upracovať sa • zrobiť sa • narobiť sa • nadrieť sa (vykonať veľa al. ťažkej práce a obyč. niesť následky vynaloženej námahy)
2. porov. zodrať 1, zničiť
narobiť, -í, -ia dok. (čo, čoho) urobiť, spraviť; spôsobiť, zapríčiniť (vo väčšom, veľkom množstve, vo väčšej, veľkej miere): Pokryje i povalu a narobí izieb. (Kuk.) Prachu narobila v izbe. (Tim.); n. krik, hrmot, n. viac škody ako osohu, n. niekomu starosti (starostí), nepríjemnosti (nepríjemností)
|| narobiť sa
1. vykonať veľa práce, veľa robiť, veľa pracovať: Koľko ľudí sa narobí, kým sa z rudy dostane to, za čo sa táto borba podniká. (Hor.) Len tú zimu čo sa im narobila! (Tim.) Máme sa naň narobiť! (Tim.)
2. zried. (čoho) urobiť, spraviť; spôsobiť, zapríčiniť (vo väčšom, veľkom množstve, vo väčšej, veľkej miere): Čo sa nám ten farár už škody narobil za štyri roky. (Taj.)
3. často neos. vzniknúť, vytvoriť sa: Na vode sa narobili bubliny. — Narobilo sa mu okolo očí vrások