narobiť dok. (vo väčšom množstve, s väčšou intenzitou) urobiť, spraviť, porobiť: n. si zásoby, n. chyby, n. dlhov, n. krik(u); n. si starostí, búrka n-la škodu
● veľa rečí nen-í je málovravný; n. viac → škody ako osohu
// narobiť sa
1. vykonať veľa (namáhavej) roboty, napracovať sa: n. sa v domácnosti
2. vzniknúť vo väčšom množstve, utvoriť sa: n-li sa mu vyrážky
● expr. n. sa ako kôň, ako otrok veľa
narobiť -bí -bia narob! -bil -biac -bený -benie dok.
narobiť sa -bí sa -bia sa (ne)narob sa! -bil sa -biac sa -bený -benie sa dok.
narobiť -bí -bia narob! -bil -biac -bený -benie dok. 1. (čo/čoho) ▶ urobiť, spraviť al. pripraviť niečo v istom, obyč. väčšom množstve: n. rezne; narobila palaciniek; n. si zásoby jedla; v diktáte narobil veľa chýb 2. (čo/čoho, koho (komu)) ▶ stať sa pôvodcom niečoho obyč. negatívneho, spôsobiť, zapríčiniť: n. neporiadok, zmätok; n. niekomu problémy, problémov; n. si dlhy; zbytočne si si narobil nepriateľov; povodne narobili veľké škody; usiloval sa nenarobiť veľa hluku; koľko sa narobilo okolo toho rečí; Môže jeden človek alebo jeden národ narobiť toľko zla? [V. Šikula]; Netreba spomínať, čo dokážu narobiť vírusy šírené internetom. [Slo 2002] ◘ fraz. narobiť niekomu vrásky [na čele] spôsobiť niekomu starosti, problémy; narobiť viac škody ako osohu/úžitku urobiť niečo zle; s tým už nič nenarobíš výraz rezignácie, s tým sa už nedá nič robiť, už to nezmeníš, bude to tak, ako to je
narobiť sa -bí sa -bia sa (ne)narob sa! -bil sa -biac sa -benie sa dok. 1. trochu expr. (ø; s čím) obyč. s výrazom miery ▶ vykonať veľa namáhavej práce, ťažko, namáhavo pracovať; syn. napracovať sa: môj otec sa v živote dosť narobil; a hlavne, nenarobte sa veľmi v tej záhrade!; S čakanom, motykou sme sa narobili. [V. Šikula]; Narobí sa, to je fakt, ale stojí to za to. [H. Dvořáková]; Vôbec sa nenarobí. Len bude kontrolovať prístroje. [J. Lenčo] 2. ▶ vzniknúť vo väčšom množstve, utvoriť sa: narobili sa mi otlaky; po daždi sa narobili mláky ◘ fraz. expr. narobiť sa ako kôň/vôl/otrok veľa a ťažko sa napracovať
narobiť sa s námahou urobiť veľa práce • napracovať sa: v živote sa veľa narobil, napracoval • expr.: nadrieť sa • nalopotiť sa • namordovať sa • namoriť sa • nadrhnúť sa • nahrdlačiť sa • nahrdlovať sa • nakatovať sa: nadrel sa, nahrdlačil sa na stavbe domu • subšt. namakať sa
zodrať sa 1. namáhavou prácou obyč. natrvalo stratiť fyzické sily; telesne al. i duševne sa vysiliť • vyčerpať sa • udrieť sa • uhnať sa: matka sa pri deťoch zodrala, vyčerpala, udrela, uhnala • zničiť sa: prišiel domov chorý a celkom zničený • hovor. expr.: zhumpľovať sa • strhať sa • expr.: uštvať sa • uhrdlovať sa: pri stavbe domu sa celý strhal, uštval, uhrdloval • unaviť sa • ukonať sa • ustať • poet. znaviť sa • hovor. expr.: uťahať sa • sťahať sa (obyč. prechodne) • zmoriť sa • umoriť sa (najmä duševne) • napracovať sa • upracovať sa • zrobiť sa • narobiť sa • nadrieť sa (vykonať veľa al. ťažkej práce a obyč. niesť následky vynaloženej námahy)
2. porov. zodrať 1, zničiť
narobiť, -í, -ia dok. (čo, čoho) urobiť, spraviť; spôsobiť, zapríčiniť (vo väčšom, veľkom množstve, vo väčšej, veľkej miere): Pokryje i povalu a narobí izieb. (Kuk.) Prachu narobila v izbe. (Tim.); n. krik, hrmot, n. viac škody ako osohu, n. niekomu starosti (starostí), nepríjemnosti (nepríjemností)
|| narobiť sa
1. vykonať veľa práce, veľa robiť, veľa pracovať: Koľko ľudí sa narobí, kým sa z rudy dostane to, za čo sa táto borba podniká. (Hor.) Len tú zimu čo sa im narobila! (Tim.) Máme sa naň narobiť! (Tim.)
2. zried. (čoho) urobiť, spraviť; spôsobiť, zapríčiniť (vo väčšom, veľkom množstve, vo väčšej, veľkej miere): Čo sa nám ten farár už škody narobil za štyri roky. (Taj.)
3. často neos. vzniknúť, vytvoriť sa: Na vode sa narobili bubliny. — Narobilo sa mu okolo očí vrások
narobiť dok. 1. csl urobiť, nachystať, spôsobiť vo väčšom množstve: Víno sa aj doma narobilo, nazbierali šípki a trnki, naložili do peďlitrovích fliaš s cukrom (Sliače RUŽ); Potom oťedz narobili horárom strachu, tag ma pusťili (Poniky BB); Medové pálené ňemosí biť také tuhé a je slatké, narobili zme aj také aj také (V. Maňa VRB); A mi sme narobeľi ručne cehlu, hentú sme ňevipáľeľi (Podmanín PB); Narobíme jarkóu pluhom k tomu súcim (Dol. Srnie NMV); Ale teho strachu, co nám Morava narobiu̯a, bich uš nesceu̯a prežit! (Záh. Ves MAL); Langoše zme narobiľi, na bľahe śe upekľi (Baldovce LVO); Oltariki buľi na Bože celo narobene zoz brezi (Kokšov-Bakša KOŠ); Toti miši narobiľi pakosci u komore (Brezina TRB) F. ňepúšťaj té kravi na gäťeľinu, narobíž mäsa! (Bodorová MAR) - zdujú sa a zdochnú; a ja z bidi bidu narobila (Sobrance) - vydala som sa za ešte chudobnejšieho 2. zle urobiť, vyviesť hlúposť: Čo sťe narobiľi s timi koňmi?! (Detva ZVO); No praj si mi narobila, to som chistala na huspeninu a nije nápoj pre svine! (Malženice HLO)
narobiť sa dok. 1. csl veľa, ťažko sa napracovať: No narobi_cä misela každá, ľebo ľen to bola ňevesta, čuo robila ako kuoň (Žaškov DK); Narobilo sa tam velice, ludé sa tam narobili pri mašine (Modranka TRN); A ke_dzme kozluvali slámu, čo sa len tí ženi narobil1i! (Pusté Úľany GAL); Na žňiva žac, hrabac, barz me še veľo narobiľi (Brezina TRB) F. narobiťi sa ja_kóň (Mojmírovce NIT), narobic śe ja_kuň (Sobrance), narobič se ani otrok (Kameňany REV) - ťažko sa napracovať, nadrieť, nakoňovať sa; narobil se ani kvan (Jelšava REV), narobíl sa jag mula (Brestovany TRN) - veľmi sa zrobil, uťahal sa; sa tí narobiľi besou (Dol. Lehota DK), tí sa narobili šelijakéj neplechi (Malženice HLO) - navyčíňali sa, navystrájali sa: 2. často neos. csl utvoriť sa, vzniknúť: Ftedi mä začalo boľieď v boku, nu som veďela, čuosi sä mi zľe narobilo (Žaškov DK); Narobiv sa smiech, aj pám rechtor sa smiaľi, aj pám školdozorca (Čelovce MK); Pot kvažó sä jé narobeli pupänce (Sása REV); Čo sa mu narobilo? (Lukáčovce HLO); To do garla śe take hnojace one narobiľi, take pľuzgiere (Buglovce LVO)
narobiť si dok. 1. csl pripraviť si, urobiť si: Maľi viňice, narobeľi si vína, a to uš každí podvečer si išľi do ľochu na frišnuo (Pukanec LVI); Kerá sa richtuvala okoťiťi, tá si narobila ťepluo hňiezdo (Čelovce MK); Líški si narobili do toho brehu za grófovím hájom dzúri a ottál ích polovníci viliévali (Brestovany TRN); Vźaľi calu šoldru, sebe narobiľi kolbasoch (Buglovce LVO); Eśči śme ľem teke dzeci buľi, z rentoch śme sebe teke popki sami narobeľi (Sokoľ KOŠ) 2. urobiť si nepríjemnosť, ublížiť si: Kec ca sane prekocili, mohli si veru zle narobit (Smolenice TRN); Nuž narobev si zle, volado ho udav, že zaklav prasa načierno (Bučany HLO) 3. dopestovať si, dorobiť si: Ľenže so_mala tú zemičku, na tej son si narobila, zase hi_con si dochovala a tak son sa trápila (Slovany MAR)
narábať p. narobiť
narobiť dk 1. čoho spraviť, vyrobiť väčšie množstvo niečoho; zhotoviť: pan Ssupala kupil rudu a narobil centnarow 8 (BOCA 1596); dal som narobyty klynczow (MOŠOVCE 1647); ze ssalfyge prachu narob (KLe 1740); neminess starosti, gak sy olega nenarobiss z cnosti (GŠ 1758); s teg sameg režy cesto učinia a ssulkow z neho narobia (NN 18. st) 2. čo z čoho pretvoriť podľa istých požiadaviek, vytvoriť, sformovať: ga z was gako hrnčar z hliny narobim a spusobim nadobi krasne (MK 18. st) 3. čo, čoho spôsobiť niečo nepríjemné, napáchať: narobivsse dluhy, odal se na gine misto (MOŠOVCE 1629 E) zadlžiac sa; burka wssem obiwatelum hladu narobila (GŠ 1758); eg, už nam narobili, huncwuti (BELÁ (Ma) 1779) ale nám vyviedli, vyparatili; prosil ho, abi ta negissel, zeby zle narobely (P. BYSTRICA 18. st) 4. čoho dorobiť, dopestovať niečo: sena narobia wozuv 40 (BABÍN 1625 U2); z wynyce narobyl dwa okowy wyna (KRUPINA 1739); okrem owsa, sotwi čo ginsseho sobe narobiti mužeme (L. REVÚCE 1774); n. sa vykonať veľa práce, nalopotiť sa: robíme jako voly v jarme, vec sa narobíme rechtorowi darme (PV 18. st); pri ktereg (krčme) sem se mnoho mosela narobit (TURIEC 1770); narábať [-ba-, -bä-] ndk k 4: sena narábeji do 6 vozuv (JASENOVÁ 1625 U2); luka, na ktereg se sena narobya kopy 3 (K. N. MESTO 1690 E); na lukach circiter pet wozou sena sa narabalo (SOKOLČE 1770)