Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

nariadiť -i dok. dať príkaz, prikázať, rozkázať: n. evakuáciu, n-l mu, aby odišiel

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nariadiť ‑i ‑ia dok.

nariadenie -nia -ní s. 1. práv., admin. (i o čom) ▶ úradné rozhodnutie so všeobecnou platnosťou, podľa ktorého sa treba správať a konať, predpis: všeobecne záväzné n.; vládne, cirkevné nariadenia; n. o chove zvierat; návrh, znenie nariadenia Európskej únie; konať v rozpore s nariadeniami obce; postupovať presne podľa platných nariadení; rešpektovať, porušiť n.; schválené n. nadobúda účinnosť 1. januára
2. ▶ prejav vôle, ktorým sa niekomu ukladá istá úloha, príkaz: poslúchnuť n. rodičov; zachovávať Božie príkazy a nariadenia; nečakať na nariadenie zhora; Uhlík vydal toto nezmyselné nariadenie len preto, aby mu strpčil život. [J. Lenčo]
▷ ↗ i nariadiť


nariadiť -di -dia nariaď! -dil -diac -dený -denie dok. (čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou (komu)) ▶ z úradnej moci dať príkaz na vykonanie niečoho, prikázať: n. previerku, mimoriadne opatrenie; rozhodca nariadil pokutový kop; lekár mi nariadil prísnu diétu; vyšetrovateľ pravdepodobne nariadi súdnu pitvu; inšpekcia nariadila stiahnuť výrobok z trhu; polícia nariadila, aby sa vodič podrobil psychologickým vyšetreniam; Robili ste to, čo vám nariadili z vyšších miest. [J. Šimulčík]nedok.nariaďovať


nariaďovať -ďuje -ďujú -ďuj! -ďoval -ďujúc -ďujúci -ďovaný -ďovanie nedok. (čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou (komu, čomu); ø) ▶ z úradnej moci dávať príkazy na vykonanie, vykonávanie niečoho, prikazovať: n. opatrenia pri epidémii; n. zamestnancovi prácu nadčas; zákon nariaďuje používanie detských autosedačiek; komisia nariaďuje odohrať nový zápas; Tvrdo mu povedali, že áno, nariaďujú mu to, a keď na to príde, donútia ho, aby zaprel aj nos medzi očami. [A. Baláž]; Nastúpil ako diktátor, nariaďoval, nestrpel nijaké pripomienky a už vôbec nie námietky. [K. Lászlová]; Rozhodnutím súdu sa nariaďuje, aby sa starostlivosť o dieťa presunula z manželky na manžela. [As 2002]dok.nariadiť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nadiktovať mocensky predložiť ako príkaz • nariadiťprikázať: kolonizátori nadiktovali krajine nové zákonypredpísať (písomne): predpísať nové pravidlánanútiťvnútiťnatisnúťnaoktrojovať (násilím nadiktovať): nanútil, naoktrojoval mu svoju vôľuobyč. pejor. nadekrétovať (administratívne nadiktovať): vedenie podniku nadekrétovalo zvýšenie výrobyzried. vdiktovať


nanútiť nútením spôsobiť prijatie al. vykonanie niečoho • vnútiť: nanútil, vnútil podriadeným novú úlohunatisnúťvtisnúť: natisla synovi obednariadiťnadiktovaťvdiktovať (nanútiť príkazom): nariadili žiakom priniesť starý papier; nadiktovali vodičom nové predpisynaimputovaťnaoktrojovaťpejor. nadekrétovať (nanútiť niečo, čo vzbudzuje odpor): chceli ľuďom naoktrojovať vlastný názornasugerovaťvsugerovať (nanútiť sugesciou): vsugeroval mu myšlienku, že musí odísťfraz. expr.: nabiťnatĺcť do hlavy (niekomu niečo)


nariadiť p. prikázať 1


poveriť dať moc na vykonanie nejakej úlohy, funkcie a pod. • splnomocniťdať splnomocnenie: poverili ho, splnomocnili ho utvorením pobočky; poveriť niekoho funkciou tajomníka, dať niekomu splnomocnenie na funkciu tajomníkapráv. zmocniť: písomne niekoho zmocniť na istý úkondipl. akreditovať (poveriť zastupovaním v medzinárodných vzťahoch): akreditovaný zástupcauložiťdať za úlohu: uložili mu nebezpečnú úlohu; uložili mi, dali mi za úlohu vec preskúmaťnariadiťprikázaťnaložiťnaručiť (autoritatívne): nariadiť, prikázať pracovníkovi, aby plánovanú cestu uskutočnil; doma mi naložili, naručili, aby som vykonal návštevu u príbuzných


predpísať predpisom dať pokyn, príkaz na niečo: predpísať žiakom učivo; dodržať predpísaný termínnariadiťprikázať: lekár nariadil, prikázal pacientovi pokojurčiťustanoviťadmin. stanoviť (úradne): určiť, ustanoviť výšku poplatkov; presné stanovenie daníadmin. vyrubiť (predpísať výšku poplatku): vyrubiť daňobyč. pejor. nadekrétovať (úradne predpísať): láska sa nedá nadekrétovaťadmin. reglementovať (podrobiť osobitným predpisom)


prideliť 1. uložiť do užívania, do vlastníctva • dať: prideliť, dať niekomu pôduvydeliť (z väčšej časti oddeliť a dať): vydeliť niekomu časť peňazí na nájomné

2. dať ako úlohu • uložiť: pridelili, uložili nám povinnosť starať sa o detinaložiťnariadiťnakázaťprikázať (dať ako príkaz): naložiť, nariadiť niekomu istú povinnosť; prikázať záležitosť vybaviť okresnému súduexpr. navaliť: navalili mi povinnostípoprideľovať (viac vecí al. osôb al. viacerým niečo)

3. umiestniť niekoho do istého celku, na isté miesto (obyč. služobne) • zadeliťzaradiť: prideliť zamestnanca k strojuzačleniť: začlenili ma do iného oddeleniavymedziťvykázať (isté miesto): vymedzili mu, vykázali mu miesto vzadu


prikázať 1. dať príkaz, rozkaz niečo urobiť • rozkázať: čo vám prikážem, rozkážem, treba bezvýhradne splniť; matka prikázala, rozkázala dcére prísť domov včasnakázať: nakázať účastníkom, aby boli presnínariadiť (obyč. z úradnej moci): nariadiť povinné očkovanienaručiť: naručili nám okamžitý odchodzastaráv. poručiť: urobil, čo mu poručiliuložiťnaložiťdaťdať za úlohu (prikázať ako úlohu): každý deň uloží, naloží synovi povinnostiprideliť: pridelí mu vždy tú najťažšiu úlohunadiktovaťkniž. naoktrojovať: musí splniť, čo mu vrchnosť nadiktuje, naoktrojujeobyč. pejor. nadekrétovať (administratívne): postup nadekrétovaný zvrchupoprikazovať (viac vecí, viacerým osobám)

p. aj poveriť

2. kniž. rozhodnúť o postupe • určiťprideliť: prikázať, prideliť, určiť spor súdu


uložiť 1. dať na nejaké miesto (obyč. s cieľom, aby to tam na istý čas ostalo): kufor si uložil v kupé na policu; knihu uložil späť do knižnicepoložiť (na krátky čas): vrece položili na zemodložiť (dať na miesto, kam patrí): Odložte si, uložte si svoje veci namiesto!schovaťuschovať (bezpečne uložiť): cennosti (u)schoval v trezoreuprataťodpratať: Kam si máme upratať, odpratať batožinu?

2. dať na svoje miesto v istom poriadku: uložiť slamu do stohuusporiadať (so zdôraznením poriadku): usporiadať si veci na pracovnom stoleurovnať (dorovna): vezme bielizeň a urovná ju v skrinipoukladaťpoklásť (postupne viac vecí): knihy poukladá do knižnice; porcelán opatrne pokladie do vitríny

3. dať do banky (o peniazoch) • odložiť: úspory uložia, odložia na knižkuschovaťuschovať: vklad (u)schovaný v sporiteľnideponovať (dať do depozitu): deponovať peniaze v banke

4. dať niekomu úlohu niečo vybaviť, zariadiť, urobiť: deťom uložili úlohu zorganizovať výletpoveriť (splnomocniť na vykonanie niečoho): poveria ťa zodpovednou úlohounaložiťprikázaťnariadiťnaručiť (formou príkazu): naložili, prikázali nám, aby sme z cesty nezišli; nariadili mu okamžite opustiť miestnosťprideliť (dať ako povinnosť niekomu): chcú mi prideliť úlohu rozhodcuexpr. naklásťhovor. expr.: navaliťnaváľať: toľko nám toho nakládli, navalili, naváľali, že sa to nedá splniťodb. zadať (uložiť ako úlohu, ako problém na vyriešenie): zadať príklady

5. na základe (úradného) rozhodnutia dať niekomu ako povinnosť • určiť: uložili, určili mu prísny trestadmin. stanoviť (striktne vymedziť): stanoviť poplatok za užívanie pozemkuhovor. expr.: napariťnasoliť: napariť, nasoliť vodičovi pokutu za dopravný priestupokpoložiť: položiť si podmienku platiť vopred

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nariadiť1, -i, -ia dok. (čo komu, s neurč. i so spoj. aby) dať príkaz, rozkaz, prikázať, rozkázať: Zorkovićovi som nariadil pijavice. (Kuk.) Dnes nariadil súd exhumovať mŕtvolu. (Stod.); n. niekomu, aby niečo urobil; práv. n. dokazovacie pojednávanie, väzbu;

nedok. nariaďovať1, -uje, -ujú

nariadiť2, -i, -ia dok. (čo): n. hodiny, hodinky, n. si hodinky postaviť, posunúť ručičky tak, aby ukazovali správny čas;

tech. zried. nastaviť;

nedok. nariaďovať2, -uje, -ujú

Morfologický analyzátor

nariadiť dokonavé sloveso
(ja) nariadim VKdsa+; (ty) nariadiš VKdsb+; (on, ona, ono) nariadi VKdsc+; (my) nariadime VKdpa+; (vy) nariadite VKdpb+; (oni, ony) nariadia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) nariadil VLdsam+; (ona) nariadila VLdsaf+; (ono) nariadilo VLdsan+; (oni, ony) nariadili VLdpah+;
(ty) nariaď! VMdsb+; (my) nariaďme! VMdpa+; (vy) nariaďte! VMdpb+;
(nejako) nariadiac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

nariadiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor