nariadenie -ia s. (úr.) príkaz, predpis, rozkaz: vydať n., podľa n-ia vlády
nariadenie -nia -ní s. 1. práv., admin. (i o čom) ▶ úradné rozhodnutie so všeobecnou platnosťou, podľa ktorého sa treba správať a konať, predpis: všeobecne záväzné n.; vládne, cirkevné nariadenia; n. o chove zvierat; návrh, znenie nariadenia Európskej únie; konať v rozpore s nariadeniami obce; postupovať presne podľa platných nariadení; rešpektovať, porušiť n.; schválené n. nadobúda účinnosť 1. januára 2. ▶ prejav vôle, ktorým sa niekomu ukladá istá úloha, príkaz: poslúchnuť n. rodičov; zachovávať Božie príkazy a nariadenia; nečakať na nariadenie zhora; Uhlík vydal toto nezmyselné nariadenie len preto, aby mu strpčil život. [J. Lenčo] ▷ ↗ i nariadiť
nariadenie p. rozhodnutie 1, rozkaz
rozhodnutie 1. vyslovenie úsudku, ktorým sa s konečnou platnosťou odstraňuje nejasnosť al. spornosť: rozhodnutie súdu • uznesenie (obyč. kolektívne rozhodnutie): výbor prijal uznesenie • výnos (úradne zverejnené rozhodnutie): výnos ministerstva • nariadenie (úradné rozhodnutie): podľa nariadenia vlády • ustanovenie (úradné rozhodnutie): ustanovenie závetu • dekrét (rozhodnutie s povahou zákona): vládnuť pomocou dekrétov • výrok: vyriecť výrok • rozsudok (rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu): odvolať sa proti rozsudku • súd (súdne rozhodnutie): vyniesť súd • kniž. verdikt: verdikt rozhodcu • kniž. ortieľ (odsudzujúci rozsudok): vykonať ortieľ • kniž. edikt (úradný výnos)
2. úmysel niečo vykonať • odhodlanie • predsavzatie: pevné rozhodnutie, odhodlanie nepovoliť; dozrelo v ňom odhodlanie, predsavzatie ísť študovať
rozkaz ústny al. písomný prejav vôle, ktorým sa ukladá niekomu istá úloha: dostať rozkaz ustúpiť • príkaz (autoritatívny rozkaz): vydať, splniť príkaz • nariadenie • ustanovenie (úradný rozkaz): podľa nariadenia vlády • predpis (záväzné písomné nariadenie, podľa ktorého sa treba správať): bezpečnostné predpisy • hovor. expr. komando: nebudem skákať na tvoje komando • povel (ustálená formula na vyjadrenie rozkazu): povel na štart, na útok • kniž. imperatív • kniž. zastar. ordonancia
nariadenie, -ia str. príkaz, rozkaz, predpis (najmä úradný): vládne, ministerské n-ie; Strážnická sa postavila rozhodne proti nariadeniam Sabíniným. (Jégé)
(jedno) nariadenie; (bez) nariadenia; (k) nariadeniu; (vidím) nariadenie; (hej) nariadenie!; (o) nariadení; (s) nariadením;
(tri) nariadenia; (bez) nariadení; (k) nariadeniam; (vidím) nariadenia; (hej) nariadenia!; (o) nariadeniach; (s) nariadeniami;