nariadiť -di -dia nariaď! -dil -diac -dený -denie dok. (čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou (komu)) ▶ z úradnej moci dať príkaz na vykonanie niečoho, prikázať: n. previerku, mimoriadne opatrenie; rozhodca nariadil pokutový kop; lekár mi nariadil prísnu diétu; vyšetrovateľ pravdepodobne nariadi súdnu pitvu; inšpekcia nariadila stiahnuť výrobok z trhu; polícia nariadila, aby sa vodič podrobil psychologickým vyšetreniam; Robili ste to, čo vám nariadili z vyšších miest. [J. Šimulčík] ▷ nedok. ↗ nariaďovať
nariaďovať -ďuje -ďujú -ďuj! -ďoval -ďujúc -ďujúci -ďovaný -ďovanie nedok. (čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou (komu, čomu); ø) ▶ z úradnej moci dávať príkazy na vykonanie, vykonávanie niečoho, prikazovať: n. opatrenia pri epidémii; n. zamestnancovi prácu nadčas; zákon nariaďuje používanie detských autosedačiek; komisia nariaďuje odohrať nový zápas; Tvrdo mu povedali, že áno, nariaďujú mu to, a keď na to príde, donútia ho, aby zaprel aj nos medzi očami. [A. Baláž]; Nastúpil ako diktátor, nariaďoval, nestrpel nijaké pripomienky a už vôbec nie námietky. [K. Lászlová]; Rozhodnutím súdu sa nariaďuje, aby sa starostlivosť o dieťa presunula z manželky na manžela. [As 2002] ▷ dok. ↗ nariadiť
kázať 1. dávať pokyn na vykonanie niečoho • ukladať • zastaráv.: narúčať • porúčať: kázali, ukladali nám prísť načas; porúča mi vziať si veci so sebou • rozkazovať • prikazovať • nakazovať • dávať rozkaz • dávať príkaz (autoritatívnym spôsobom): Nebudete nám tu rozkazovať, prikazovať! • nariaďovať (autoritatívne, obyč. úradne) • kniž. veliť: konať, ako káže, velí česť
2. p. hlásať
rozkazovať dávať rozkazy • prikazovať: rád rozkazuje, prikazuje, čo treba robiť • nakazovať • nariaďovať: nakazovali, nariaďovali mu robiť nový projekt • ukladať • nakladať • dávať za úlohu: stále mu ukladajú, dávajú za úlohu, aby sa učil • narúčať • expr. komandovať: Nekomanduj toľko! • pejor. poručníkovať: nie som dieťa, aby mi ktosi poručníkoval • diktovať • oktrojovať • dekrétovať (administratívne rozkazovať): dekrétovať postupy prác
vnucovať násilím spôsobovať, aby niekto niečo prijal, aby nejako konal • nanucovať • natískať • vtískať: vnucoval, vtískal nám svoje názory • diktovať: reklama nám diktuje, čo si máme kúpiť • prikazovať • nariaďovať (príkazmi vnucovať): nariaďujú nové opatrenia • kniž.: imputovať • dekrétovať • oktrojovať: oktrojovali pracovníkom nové poriadky • expr.: pchať • strkať: nasilu pchať, strkať niekomu odmenu • fraz. expr. vtĺkať/tĺcť do hlavy (niekomu niečo)
nariadiť1, -i, -ia dok. (čo komu, s neurč. i so spoj. aby) dať príkaz, rozkaz, prikázať, rozkázať: Zorkovićovi som nariadil pijavice. (Kuk.) Dnes nariadil súd exhumovať mŕtvolu. (Stod.); n. niekomu, aby niečo urobil; práv. n. dokazovacie pojednávanie, väzbu;
nedok. nariaďovať1, -uje, -ujú
nariadiť2, -i, -ia dok. (čo): n. hodiny, hodinky, n. si hodinky postaviť, posunúť ručičky tak, aby ukazovali správny čas;
tech. zried. nastaviť;
nedok. nariaďovať2, -uje, -ujú