nariadiť -di -dia nariaď! -dil -diac -dený -denie dok. (čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou (komu)) ▶ z úradnej moci dať príkaz na vykonanie niečoho, prikázať: n. previerku, mimoriadne opatrenie; rozhodca nariadil pokutový kop; lekár mi nariadil prísnu diétu; vyšetrovateľ pravdepodobne nariadi súdnu pitvu; inšpekcia nariadila stiahnuť výrobok z trhu; polícia nariadila, aby sa vodič podrobil psychologickým vyšetreniam; Robili ste to, čo vám nariadili z vyšších miest. [J. Šimulčík] ▷ nedok. ↗ nariaďovať
nariaďovať -ďuje -ďujú -ďuj! -ďoval -ďujúc -ďujúci -ďovaný -ďovanie nedok. (čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou (komu, čomu); ø) ▶ z úradnej moci dávať príkazy na vykonanie, vykonávanie niečoho, prikazovať: n. opatrenia pri epidémii; n. zamestnancovi prácu nadčas; zákon nariaďuje používanie detských autosedačiek; komisia nariaďuje odohrať nový zápas; Tvrdo mu povedali, že áno, nariaďujú mu to, a keď na to príde, donútia ho, aby zaprel aj nos medzi očami. [A. Baláž]; Nastúpil ako diktátor, nariaďoval, nestrpel nijaké pripomienky a už vôbec nie námietky. [K. Lászlová]; Rozhodnutím súdu sa nariaďuje, aby sa starostlivosť o dieťa presunula z manželky na manžela. [As 2002] ▷ dok. ↗ nariadiť