narušiť dok. trocha, čiastočne porušiť; pokaziť: n. ticho, disciplínu; n-ené zdravie;
nedok. narúšať -a, narušovať
narúšať sa -ša sa -šajú sa -šal sa -šajúc sa -šajúci sa -šanie sa, narušovať sa -šuje sa -šujú sa -šoval sa -šujúc sa -šujúci sa -šovanie sa nedok. ▶ postupne, čiastočne podliehať negatívnym zmenám, meniť sa k horšiemu, kaziť sa: medziľudské vzťahy sa narušujú; narúša sa rovnováha organizmu; Ak je rodina dysfunkčná, narúša sa harmonický vývin dieťaťa. [Ses 2004] ▷ dok. ↗ narušiť sa
narúšať -ša -šajú (ne)narúšaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie, narušovať -šuje -šujú (ne)narušuj! -šoval -šujúc -šujúci -šovaný -šovanie nedok. (čo) ▶ čiastočne rušiť, negatívne, deštruktívne pôsobiť na niečo; rušivo, nepriaznivo zasahovať do priebehu niečoho: n. verejný poriadok porušovať; n. súkromie niekoho; n. stabilitu, činnosť vlády, chod domácnosti; priemysel narušuje životné prostredie; budovanie kariéry im narúša vzťah; svojím správaním narúšal, narušoval priebeh vyučovania; nič nenarúšalo pokoj a ticho; filmy narúšajúce duševný vývin detí; záplavami narúšaná pôda; narúšanie, narušovanie rovnováhy ekosystémov ▷ dok. ↗ narušiť
narušiť sa -ší sa -šia sa (ne)naruš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok. ▶ byť zasiahnutý niečím negatívnym, zmeniť sa k horšiemu, porušiť sa: po nadmernom užívaní liekov sa mu narušila črevná flóra; narušil sa pôvodný ráz krajiny; po hádke sa narušila súdržnosť tímu naštrbila sa; Zhorelo pri ňom [pri požiari] podkrovie, interiér prízemia a narušila sa i statika stavby. [VNK 2000] ▷ nedok. ↗ narúšať sa, narušovať sa
narušiť -ší -šia (ne)naruš! -šil -šiac -šený -šenie dok. (čo) ▶ čiastočne negatívne ovplyvniť normálny stav al. nepriaznivo zasiahnuť do priebehu niečoho: n. vzťahy v rodine, harmonický chod života naštrbiť; n. niekomu program; zlé počasie narušilo naše plány prekazilo; povodeň narušila statiku domov a múrov porušila; stres môže vážne n. zdravie človeka poškodiť; zdalo sa, že ich šťastie nemôže nič n. ohroziť; nechcú n. priebeh vyšetrovania; prechodom na zimný čas mám narušený biorytmus; skúmať mieru narušenia pôvodného ekosystému; Vniesol do nej akési napätie, narušil jej pokoj. [J. Tužinský] □ voj. narušiť vzdušný priestor bez povolenia preletieť nad územím al. časťou územia cudzieho štátu ▷ nedok. ↗ narúšať, narušovať
hatiť stavať niečomu prekážky • mariť • zabraňovať • prekážať • robiť prekážky: hatia, maria naše plány; zabraňujú, prekážajú nám, hatia nás v úsilí pomôcť • potláčať • znemožňovať • hovor. torpédovať: predseda potláča, znemožňuje, torpéduje diskusiu • hovor. hamovať • brzdiť • zdržiavať (spomaľovať tempo činnosti): hamujú, brzdia, zdržiavajú nás pri robote; traktory hatia, brzdia premávku • rušiť • kaziť • ničiť • narúšať (rušivo zasahovať do priebehu niečoho): kazia, ničia našu radosť, rušia náladu • hovor. škrtiť (robiť prekážky rozvoju, existencii niečoho): škrtiť obchod
kaliť 1. robiť kalným, mútnym • zakaľovať • mútiť: kalí, múti vodu v studničke • znečisťovať • špiniť (spôsobovať nečistotu niečoho tekutého): potok znečisťujú, špinia odpadky
2. tech. zahrievaním a ochladzovaním zvyšovať tvrdosť kovu • zakaľovať: kaliť, zakaľovať oceľ • zried. hartovať • pren. zoceľovať (robiť pevným): v boji zoceľovali svoju vôľu
3. zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu • kaziť • ničiť: neúspech kalí, kazí našu radosť • mariť • hatiť • narúšať • rušiť: marí, hatí naše priateľstvo; nič neruší šťastie mladých
krížiť 1. spájať pri rozmnožovaní zvieratá (al. rastliny) nerovnakých plemien (al. druhov): krížiť dobytok, krížiť pšenicu s ražou • biol. hybridovať (o rastlinách) • miešať • páriť (o živočíchoch)
2. znemožňovať nejaký zámer obyč. nečakaným spôsobom • križovať • mariť • ničiť: zámer kríži, križuje, marí, ničí naše plány • rušiť • narúšať: rušili, narúšali sme predsavzatia protivníka
mariť 1. robiť prekážky a tak brániť v niečom • hatiť: maril, hatil úsilie celého kolektívu • kaziť: kaziť dcére šťastie • znemožňovať • zamedzovať: znemožňovali, zamedzovali prístup k vode • zabraňovať (niečomu): mariť výhru, zabraňovať výhre • rušiť • narúšať • krížiť • križovať: rušil, krížil jeho zámery • hovor. torpédovať: torpédoval diskusiu • brzdiť • zdržiavať (marením spomaľovať): brzdili rozvoj vedy • hovor. hamovať: hamovať vývin • hubiť • ničiť (marením kaziť): hubil, ničil ich radosť • expr. nivočiť: nivočil ich šťastie
2. p. márniť 1
rušiť 1. zastavovať ďalšiu činnosť al. jestvovanie niečoho • zrušovať: práve rušia, zrušujú starú prevádzku • odstraňovať • likvidovať: likvidovať nezamestnanosť • odvolávať (vyhlasovať za neplatné): vláda odvoláva termín volieb • odriekať (rušiť dané slovo): odriekať účasť na konferenciách • anulovať: komisia anulovala výsledky niekoľkých zápasov • subšt. kasírovať: kasírovať rozdiely, hranice • končiť (s niečím) • zatvárať (činnosť niečoho): zatvárajú podnik, baňu
2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho • narúšať: povinnosti mu rušia, narúšajú plány • mariť • kaziť • hatiť: hluk z križovatky marí, kazí ticho; hatiť dobré úmysly • porušovať: porušovať disciplínu
3. zasahovať do pokoja niekoho • vyrušovať: rušia, vyrušujú ma pri práci • mýliť: pri učení ju mýlila aj hudba • znepokojovať (vo väčšej miere): klopkanie prstov ho znepokojovalo
narúšať p. narušiť
narušiť, -í, -ia dok. (čo) spôsobiť zmenu (obyč. k horšiemu), trocha porušiť, poškodiť, pokaziť: n. ticho, n. ustálený poriadok; mať narušené zdravie, narušená duševná rovnováha; Prižmuroval Ivan narušené oko. (Šolt.) Nebolo myšlienky, ktorá by bola narušila belobu tvojho čela. (Karv.);
nedok. narúšať, -a, -ajú i narušovať, -uje, -ujú
|| narušiť sa zmeniť sa (obyč. k horšiemu), trocha sa porušiť, poškodiť, pokaziť;
nedok. narúšať sa i narušovať sa