naraziť dok.
1. pri pohybe sa prudko dotknúť, udrieť, vraziť: autá n-li na seba, n. hlavou do stĺpa
2. nečakane, náhodou (sa) stretnúť, natrafiť, naďabiť: n. na priateľa, na odpor, na prekážky
3. nárazom umiestniť, nastoknúť: n. si čiapku, n. niečo, niekoho na kôl
4. vrazením čapu načať: n. sud (piva, vína)
5. urobiť narážku, dotknúť sa (v reči), zmieniť sa: nechcel na to ani len slovkom n.
6. hovor. stretnúť sa s odporom: bál sa, že n-í (na odpor)
7. upraviť do smeru, usmerniť: mlynár n-í vodu na mlyn;
nedok. narážať -a
naraziť -zí -zia naraz! -zil -ziac -zený -zenie dok. 1. (do koho, do čoho (čím; ako); na čo (čím; ako); o čo) ▶ pri pohybe sa prudko stretnúť s niekým, s niečím, obyč. tvoriacim prekážku; syn. vraziť: hráč nebezpečne, tvrdo narazil do súpera; auto v plnej rýchlosti, čelne narazilo do stromu; loď narazila na plytčinu; n. nohou na kameň; n. o roh stola; Vozne sa pohli, narazili do seba nárazníkmi a zastali. [L. Ťažký]; Museli sa zohnúť, aby nenarazili hlavou do hrady. [P. Vilikovský] 2. (na koho, na čo) ▶ nečakane, náhodne al. neželane (sa) stretnúť; syn. natrafiť: n. na hliadku; v meste narazil na spolužiakov; narazili sme aj na dobrých ľudí; narazili na stádo zveri; cestou sme na nič nezvyčajné nenarazili; Kde len na tú Ingrid narazil? [V. F. Šikula]; Bolo vidieť, že na seba narazili dve mužstvá, ktoré hrajú o špicu tabuľky. [VNK 2002] 3. (na čo) ▶ náhodne niečo nájsť, objaviť; syn. natrafiť: n. na vodu; narazili sme na cudziu stopu; robotníci pri kopaní narazili na potrubie; n. na zaujímavý dokument, článok, fakt; po dlhom blúdení sme konečne narazili na cestu 4. (na čo) ▶ stretnúť sa, prísť do styku, obyč. s niečím negatívnym, nepríjemným: n. na vážny, technický problém; n. na ťažkosti, na celý rad prekážok; narazili na tvrdý odpor; Narazil na neprekonateľný múr nepochopenia. [LT 2000] 5. (čo, koho (na čo, kam)) ▶ prudkým pohybom umiestniť: n. si šiltovku na hlavu; narazil si čiapku hlbšie do čela; klobúk narazený až na uši; n. obruče na sud; nepriateľov dával n. na kôl 6. (čo) ▶ vrazením čapu al. narážacej hlavice načať: n. sud piva, vína 7. zried. (čo na čo) ▶ (o vodnom prúde) upraviť do smeru, usmerniť: Sliva vybehol von k stavu a narazil vodu na mlynicu. [A. Habovštiak] ▷ nedok. k 1, 4 – 6 ↗ narážať
narážať -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žaný -žanie nedok. 1. (do koho, do čoho, na čo (čím); o čo) ▶ pri prudkom pohybe prichádzať do fyzického kontaktu, dotyku s niekým, s niečím, obyč. tvoriacim prekážku; syn. vrážať: n. do ľudí; n. hlavou do stropu; v tme, v panike sme do seba narážali; rozbúrené vlny narážali do boku lode, do skál, na breh; dážď prudko narážal do okien; Pri chôdzi mu [vedro] narážalo o koleno. [P. Jaroš]; Cvendžalo to, ako keď podkova naráža na kamennú dlažbu. [D. Pastirčák] 2. (na čo, na koho) ▶ stretávať sa s niečím, obyč. s niečím negatívnym, nepríjemným; prichádzať do styku s niekým: n. na odpor, nezáujem, ľahostajnosť, odmietavý postoj; n. na predsudky, spoločenské konvencie; na každom kroku narážame na prekážky, na nepochopenie; kam sa len pohnem, narážam na úspešných ľudí; Zakaždým som narážal na bariéru neochoty zodpovedných orgánov. [Sme 1997] 3. (čo, koho (na čo, kam)) ▶ prudkým pohybom umiestňovať: naráža si čiapku až na oči; pomocou kladiva narážal obruče na sud; n. ľudí na kôl 4. (čo) ▶ vrážaním čapu al. narážacej hlavice načínať: n. sud piva, vína 5. (na čo) ▶ krátko al. nepriamo sa o niečom zmieňovať, mať na mysli niečo, robiť narážky: neviem, na čo narážate; narážal tým na udalosti z konca minulého roka; Bol presvedčený, že kapitán naráža na jeho známosti s Romanicou. [L. Ťažký]; Ona vám to vari len neposlala, - pokračoval som ironicky, narážajúc na fakt, že je už tretí či štvrtý deň nezvestná. [J. Puškáš] ▷ dok. k 1 – 4 ↗ naraziť
stretať sa, stretávať sa 1. náhodne al. pravidelne prichádzať do osobného styku s niekým • schádzať sa • schodiť sa (cieľavedome): stret(áv)ajú sa, schádzajú sa každú sobotu v kaviarni • stýkať sa • zastar. obcovať (byť v osobnom spojení, styku): ešte sa stýka so starou partiou • vídať sa • vídavať sa (vnímať sa navzájom zrakom, obyč. aj bez osobného kontaktu): vída(va)li sa na koncertoch
2. prichádzať do styku s niečím (obyč. náhodne) • narážať: všade sa stret(áv)ame s prekážkami, všade narážame na prekážky
3. ústiť do jedného bodu • zbiehať sa • spájať sa: cesta s chodníkom sa ďalej stretajú, zbiehajú, spájajú • križovať sa • krížiť sa • pretínať sa: blesky sa križujú, pretínajú; záujmy sa krížia
naraziť, -í, -ia dok.
1. (na čo, na koho) pri prudkom pohybe prísť s niečím (s niekým) do dotyku, vraziť do niečoho (do niekoho): auto narazilo na stĺp; n. hlavou do niečoho; Hlava dutá narazila na peň. (Hor.) Narazil na strom. (Urbk.) Môžem široko rozohnať sa lakťami, na nikoho nenarazím. (Vaj.)
2. (na koho, na čo) stretnúť sa s niekým (s niečím), natrafiť (často náhodou) na niekoho (na niečo): n. na známeho; Narazili sme na ulicu, ktorá nie je skvelá. (Kuk.); n. na odpor, na prekážky, na ťažkosti, n. na ľahostajnosť, na nepochopenie;
3. (čo, koho na čo) napichnúť, nastoknúť; nasadiť: n. niečo, niekoho na kôl; n. si klobúk na hlavu
● hovor. n. niečo na nejaké kopyto násilne niečomu prispôsobiť, násilne podľa niečoho upraviť;
4. (čo) načať, otvoriť vrazením čapu: n. sud, súdok piva, vína;
5. zastar. (čo) začať: Jestli pôjdeš tou cestou ďalej, ktorú si narazil, boh ti pomáhaj! (Vans.)
6. (na čo) zmieniť sa o niečom, dotknúť sa niečoho v reči, rečou: Ona sa vystríha i len slovkom naraziť na vec. (Fr. Kráľ)
7. (čo) usmerniť, upraviť smer, upraviť do istého smeru (najmä o vodnom prúde, toku): Mlynár vytiahne stavidlo a narazí vodu na mlyn. (Kuk.) Potôčik narazili do žľabu. (Ondr.) Veľká bola robota naraziť ju (loď) zasa na cestu. (Kuk.)
● hovor. n. niekomu vodu na mlyn vytvoriť priaznivé podmienky pre niečiu činnosť, pre niečie zámery;
8. hovor. (komu koho) privábiť, získať, nahovoriť: Pôjde na jarmok, narazí Janovi kupcov. (Kuk.) Ja nemám žiadneho (šuhaja), ja si ešte len musím dajakého naraziť. (Urbk.);
nedok. narážať, -a, -ajú
narážať, -a, -ajú nedok.
1-8. p. naraziť;
9. kraj. (komu) vychádzať v ústrety, nadrážať (najmä v reči, rečou): Iba čo svrčky vyhúdajú svoju večnú pieseň, narážajúc jeden druhému. (Kuk.)