Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

naraziť dok.

1. pri pohybe sa prudko dotknúť, udrieť, vraziť: autá n-li na seba, n. hlavou do stĺpa

2. nečakane, náhodou (sa) stretnúť, natrafiť, naďabiť: n. na priateľa, na odpor, na prekážky

3. nárazom umiestniť, nastoknúť: n. si čiapku, n. niečo, niekoho na kôl

4. vrazením čapu načať: n. sud (piva, vína)

5. urobiť narážku, dotknúť sa (v reči), zmieniť sa: nechcel na to ani len slovkom n.

6. hovor. stretnúť sa s odporom: bál sa, že n-í (na odpor)

7. upraviť do smeru, usmerniť: mlynár n-í vodu na mlyn;

nedok. narážať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
narážať ‑a ‑ajú nedok.

naraziť -zí -zia naraz! -zil -ziac -zený -zenie dok. 1. (do koho, do čoho (čím; ako); na čo (čím; ako); o čo) ▶ pri pohybe sa prudko stretnúť s niekým, s niečím, obyč. tvoriacim prekážku; syn. vraziť: hráč nebezpečne, tvrdo narazil do súpera; auto v plnej rýchlosti, čelne narazilo do stromu; loď narazila na plytčinu; n. nohou na kameň; n. o roh stola; Vozne sa pohli, narazili do seba nárazníkmi a zastali. [L. Ťažký]; Museli sa zohnúť, aby nenarazili hlavou do hrady. [P. Vilikovský]
2. (na koho, na čo) ▶ nečakane, náhodne al. neželane (sa) stretnúť; syn. natrafiť: n. na hliadku; v meste narazil na spolužiakov; narazili sme aj na dobrých ľudí; narazili na stádo zveri; cestou sme na nič nezvyčajné nenarazili; Kde len na tú Ingrid narazil? [V. F. Šikula]; Bolo vidieť, že na seba narazili dve mužstvá, ktoré hrajú o špicu tabuľky. [VNK 2002]
3. (na čo) ▶ náhodne niečo nájsť, objaviť; syn. natrafiť: n. na vodu; narazili sme na cudziu stopu; robotníci pri kopaní narazili na potrubie; n. na zaujímavý dokument, článok, fakt; po dlhom blúdení sme konečne narazili na cestu
4. (na čo) ▶ stretnúť sa, prísť do styku, obyč. s niečím negatívnym, nepríjemným: n. na vážny, technický problém; n. na ťažkosti, na celý rad prekážok; narazili na tvrdý odpor; Narazil na neprekonateľný múr nepochopenia. [LT 2000]
5. (čo, koho (na čo, kam)) ▶ prudkým pohybom umiestniť: n. si šiltovku na hlavu; narazil si čiapku hlbšie do čela; klobúk narazený až na uši; n. obruče na sud; nepriateľov dával n. na kôl
6. (čo) ▶ vrazením čapu al. narážacej hlavice načať: n. sud piva, vína
7. zried. (čo na čo) ▶ (o vodnom prúde) upraviť do smeru, usmerniť: Sliva vybehol von k stavu a narazil vodu na mlynicu. [A. Habovštiak]
nedok. k 1, 4 – 6narážať


narážať -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žaný -žanie nedok. 1. (do koho, do čoho, na čo (čím); o čo) ▶ pri prudkom pohybe prichádzať do fyzického kontaktu, dotyku s niekým, s niečím, obyč. tvoriacim prekážku; syn. vrážať: n. do ľudí; n. hlavou do stropu; v tme, v panike sme do seba narážali; rozbúrené vlny narážali do boku lode, do skál, na breh; dážď prudko narážal do okien; Pri chôdzi mu [vedro] narážalo o koleno. [P. Jaroš]; Cvendžalo to, ako keď podkova naráža na kamennú dlažbu. [D. Pastirčák]
2. (na čo, na koho) ▶ stretávať sa s niečím, obyč. s niečím negatívnym, nepríjemným; prichádzať do styku s niekým: n. na odpor, nezáujem, ľahostajnosť, odmietavý postoj; n. na predsudky, spoločenské konvencie; na každom kroku narážame na prekážky, na nepochopenie; kam sa len pohnem, narážam na úspešných ľudí; Zakaždým som narážal na bariéru neochoty zodpovedných orgánov. [Sme 1997]
3. (čo, koho (na čo, kam)) ▶ prudkým pohybom umiestňovať: naráža si čiapku až na oči; pomocou kladiva narážal obruče na sud; n. ľudí na kôl
4. (čo) ▶ vrážaním čapu al. narážacej hlavice načínať: n. sud piva, vína
5. (na čo) ▶ krátko al. nepriamo sa o niečom zmieňovať, mať na mysli niečo, robiť narážky: neviem, na čo narážate; narážal tým na udalosti z konca minulého roka; Bol presvedčený, že kapitán naráža na jeho známosti s Romanicou. [L. Ťažký]; Ona vám to vari len neposlala, - pokračoval som ironicky, narážajúc na fakt, že je už tretí či štvrtý deň nezvestná. [J. Puškáš]
dok. k 1 – 4naraziť

stretať sa, stretávať sa 1. náhodne al. pravidelne prichádzať do osobného styku s niekým • schádzať saschodiť sa (cieľavedome): stret(áv)ajú sa, schádzajú sa každú sobotu v kaviarnistýkať sazastar. obcovať (byť v osobnom spojení, styku): ešte sa stýka so starou partiouvídať savídavať sa (vnímať sa navzájom zrakom, obyč. aj bez osobného kontaktu): vída(va)li sa na koncertoch

2. prichádzať do styku s niečím (obyč. náhodne) • narážať: všade sa stret(áv)ame s prekážkami, všade narážame na prekážky

3. ústiť do jedného bodu • zbiehať saspájať sa: cesta s chodníkom sa ďalej stretajú, zbiehajú, spájajúkrižovať sakrížiť sapretínať sa: blesky sa križujú, pretínajú; záujmy sa krížia

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

naraziť, -í, -ia dok.

1. (na čo, na koho) pri prudkom pohybe prísť s niečím (s niekým) do dotyku, vraziť do niečoho (do niekoho): auto narazilo na stĺp; n. hlavou do niečoho; Hlava dutá narazila na peň. (Hor.) Narazil na strom. (Urbk.) Môžem široko rozohnať sa lakťami, na nikoho nenarazím. (Vaj.)

2. (na koho, na čo) stretnúť sa s niekým (s niečím), natrafiť (často náhodou) na niekoho (na niečo): n. na známeho; Narazili sme na ulicu, ktorá nie je skvelá. (Kuk.); n. na odpor, na prekážky, na ťažkosti, n. na ľahostajnosť, na nepochopenie;

3. (čo, koho na čo) napichnúť, nastoknúť; nasadiť: n. niečo, niekoho na kôl; n. si klobúk na hlavu

hovor. n. niečo na nejaké kopyto násilne niečomu prispôsobiť, násilne podľa niečoho upraviť;

4. (čo) načať, otvoriť vrazením čapu: n. sud, súdok piva, vína;

5. zastar. (čo) začať: Jestli pôjdeš tou cestou ďalej, ktorú si narazil, boh ti pomáhaj! (Vans.)

6. (na čo) zmieniť sa o niečom, dotknúť sa niečoho v reči, rečou: Ona sa vystríha i len slovkom naraziť na vec. (Fr. Kráľ)

7. (čo) usmerniť, upraviť smer, upraviť do istého smeru (najmä o vodnom prúde, toku): Mlynár vytiahne stavidlo a narazí vodu na mlyn. (Kuk.) Potôčik narazili do žľabu. (Ondr.) Veľká bola robota naraziť ju (loď) zasa na cestu. (Kuk.)

hovor. n. niekomu vodu na mlyn vytvoriť priaznivé podmienky pre niečiu činnosť, pre niečie zámery;

8. hovor. (komu koho) privábiť, získať, nahovoriť: Pôjde na jarmok, narazí Janovi kupcov. (Kuk.) Ja nemám žiadneho (šuhaja), ja si ešte len musím dajakého naraziť. (Urbk.);

nedok. narážať, -a, -ajú


narážať, -a, -ajú nedok.

1-8. p. naraziť;

9. kraj. (komu) vychádzať v ústrety, nadrážať (najmä v reči, rečou): Iba čo svrčky vyhúdajú svoju večnú pieseň, narážajúc jeden druhému. (Kuk.)

Morfologický analyzátor

narážať nedokonavé sloveso
(ja) narážam VKesa+; (ty) narážaš VKesb+; (on, ona, ono) naráža VKesc+; (my) narážame VKepa+; (vy) narážate VKepb+; (oni, ony) narážajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) narážal VLesam+; (ona) narážala VLesaf+; (ono) narážalo VLesan+; (oni, ony) narážali VLepah+;
(ty) narážaj! VMesb+; (my) narážajme! VMepa+; (vy) narážajte! VMepb+;
(nejako) narážajúc VHe+;
narážať_1 narážať narážať_2 narážať

Zvukové nahrávky niektorých slov

narážať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor