naprotiveň
I. prísl. napriek, navzdory: robiť niekomu n.
● ako(by) n. akoby úmyselne, na zlosť
II. predl. s D proti, napriek, navzdor: pôjde n. všetkým prekážkam
naprotiveň1 prísl. obyč. v spojení robiť, urobiť naprotiveň ▶ konať proti vôli niekoho, bez ohľadu na niekoho, napriek1: [Starká] rada dirigovala. Starký jej zasa rád robil naprotiveň. [P. Glocko]; Nikto mi nedýchal na chrbát, nerobil naprotiveň, nehľadal zádrapky. [V. Komorovská] ◘ fraz. ako/akoby naprotiveň veľmi nevhod z hľadiska hovoriaceho, spôsobujúc hovoriacemu problémy, zlostiac ho: ako naprotiveň začalo pršať
naprotiveň2 predl. s D ▶ vyjadruje protirečenie, napriek2, navzdory2: urobil to n. otcovi; Možno tak robila naprotiveň výčitkám svedomia. [L. Ballek]
napriek 1. proti želaniu, očakávaniu, vôli, požiadavkám • naprieky • navzdor • navzdory: urobil to všetkým napriek, naprieky; išiel za mäsiara otcovi navzdor, navzdory • naprotiveň • proti • hovor. natruc: stále nám robí niečo naprotiveň, proti, natruc • zastar.: naproti • napriekor • napriekory
2. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • navzdor • navzdory • zried. naprieky (komu, čomu): napriek, navzdor otcovmu zákazu išiel von; navzdory intenzívnej starostlivosti sa ho nepodarilo zachrániť • naprotiveň • hovor. natruc (komu, čomu): naprotiveň, natruc rodičom sa oženil s Evou • zastar.: napriekor • napriekory • nespis. vzdor (komu, čomu): vzdor tomu sa nevrátil • proti (komu, čomu): aj proti rozhodnutiu komisie sa zúčastnil na súťaži • cez (čo): aj cez veľký hurhaj počul, že ho niekto volá • pri (čom): aj pri všetkej opatrnosti nešťastiu nezabránil
3. p. krížom, naprieč 1
naprotiveň p. napriek 1, 2
naprotiveň prísl. i predl. s 3. p. navzdor, navzdory: Žena ma durí zo sna ako naprotiveň. (Horov) Naprotiveň školským slečnám prišiel sem. (Tim.)