napriek1, zried. naprieky prísl. obyč. v spojení robiť napriek, naprieky ▶ konať proti vôli, želaniu niekoho, naprotiveň1, navzdory1, na zlosť: navzájom si robiť n.; stále mi robí n.; bola tvrdohlavá, neposlušná, robila všetko rodičom n.; Vidíš, že je smutná, tak jej nerob napriek. [D. Hevier]; Daktorý z opatrovateľov ho naučil takéto sprostosti. To iste mne naprieky. [Sln 1974] ◘ fraz. ako napriek (z hľadiska hovoriaceho) veľmi nevhod, spôsobujúc hovoriacemu problémy, zlostiac ho: ako napriek ho pár ľudí spoznalo
napriek2 predl. s D ▶ vyjadruje prípustkový vzťah; syn. navzdory2: n. prehre sa nevzdávame; bolesti pretrvávajú n. liečbe; kúpali sa v jazere n. zákazu; n. upozorneniam vyrušoval; aj n. pokročilému veku je stále vitálny ◘ fraz. napriek všetkému al. napriek tomu [všetkému] aj tak, tak či tak
napriek3 spoj. podraďovacia ako súčasť viacslovnej spojky napriek tomu, že ▶ vyjadruje prípustkový vzťah, hoci: n. tomu, že sme vydali zo seba maximum, zápas sme nevyhrali; n. tomu, že lekári robili všetko pre jeho záchranu, zraneniu nakoniec podľahol; n. tomu, že mal všetko, nebol šťastný