napriamiť -i dok. urobiť rovným, narovnať, vystrieť: n. ruku; n. chrbát i pren. nadobudnúť sebadôveru;
pren. kniž. n. úsilie zamerať;
nedok. napriamovať
// napriamiť sa dok. dostať sa do rovnej polohy, narovnať sa, vystrieť sa: muž sa n-l;
nedok. napriamovať sa
napriamiť -mi -mia napriam! -mil -miac -mený -menie dok. 1. (čo) ▶ ťahom urobiť priamym, rovným, dať do rovnej polohy, narovnať; vystrieť pred seba al. vzpriamiť smerom dohora: n. zhrbený chrbát; n. pred seba ruky; pes napriamil uši; aktiváciou svalových reťazcov dosiahneme napriamenie trupu; pren. n. vzťahy s akademickou obcou napraviť, zlepšiť 2. (čo) ▶ odstrániť odklonenia od priamej, rovnej línie; syn. vyrovnať: n. tok rieky, koryto; napriamenie trasy zlepší plynulosť a bezpečnosť jazdy 3. kniž. (čo (na čo; k čomu)) ▶ zamerať úsilie, usmerniť pozornosť na niečo: n. energiu na hľadanie odpovedí; n. sily na zlepšenie svojich schopností; určiť si ciele, ku ktorým môžeme n. svoje snaženie ▷ nedok. ↗ napriamovať
napriamiť sa -mi sa -mia sa napriam sa! -mil sa -miac sa -mený -menie sa dok. ▶ zaujať vzpriamenú polohu, obyč. polohu s narovnanou chrbticou al. končatinami, narovnať sa, vystrieť sa, vzpriamiť sa: n. sa v kresle; n. sa k úderu; hrdo sa napriamil; klietka musí byť taká vysoká, aby sa v nej zviera mohlo n.; Anna sa zrazu napriami na posteli. [A. Hykisch] ▷ nedok. ↗ napriamovať sa
napriamovať -muje -mujú -muj! -moval -mujúc -mujúci -movaný -movanie nedok. 1. (čo, koho) ▶ ťahom robiť priamym, rovným, narovnávať, vystierať pred seba al. vzpriamovať smerom dohora: n. chrbát; n. a ohýbať nohu; tento cvik napriamuje chrbticu; pri každom zvuku či pohybe ježko napriamuje pichliače; Valach roztvára dlaň, v ktorej drží dve zlatky, napriamuje ruku a zlatky vracia hutmanovi. [L. Ťažký]; pren. Jeho tvorba nás dvíha a napriamuje. [KN 2002] 2. (čo) ▶ odstraňovať odklonenia od priamej, rovnej línie; syn. vyrovnávať: n. oblúky na trati s cieľom zvýšiť traťovú rýchlosť; napriamovanie toku ako protipovodňová úprava 3. kniž. (čo (na čo; k čomu)) ▶ zameriavať úsilie, usmerňovať pozornosť na niečo: n. myseľ na príjemné zážitky; n. svoje sily na to, čo je dôležité; n. život k láske; všetku energiu som napriamoval týmto smerom ▷ dok. ↗ napriamiť
napriamovať sa -muje sa -mujú sa -muj sa! -moval sa -mujúc sa -mujúci sa -movanie sa nedok. ▶ zaujímať vzpriamenú polohu, obyč. polohu s narovnanou chrbticou al. končatinami, narovnávať sa, vystierať sa, vzpriamovať sa: keď sa napriamoval, vedľa sediaci kamarát ho stiahol na stoličku; Zosmutnené a ovisnuté osiky sa napriamujú. [M. Saniga] ▷ dok. ↗ napriamiť sa
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
načiahnuť (o pohybe ruky) ťahom narovnať smerom dopredu al. hore • vystrieť: načiahol, vystrel ruky k ohňu • natiahnuť • napriamiť (aj o iných častiach tela): natiahol si nohy; napriamil chrbát • napnúť • napäť (zosilniť ťah): napol, napäl krk
napriamiť 1. p. narovnať 1 2. p. natiahnuť 2
narovnať 1. urobiť rovným • vyrovnať • vystrieť • napriamiť: narovnal, vyrovnal drôty, vystrel pokrčený papier, napriamil ruku • vzpriamiť (smerom nahor): vzpriamil chrbát • zarovnať (narovnať povrch): zarovnali jamy • ponarovnávať • povyrovnávať • povystierať (postupne narovnať): ponarovnávali plech, povystierali plátno • nár. naprostiť
2. odstrániť nepravidelnosti povrchu • urovnať • vyrovnať: narovnala, urovnala si záhyby na sukni • upraviť (narovnať a upratať): upravili terén
natiahnuť 1. ťahom zväčšiť dĺžku • pretiahnuť • predĺžiť: natiahla gumu; zlostne pretiahol ústa • prekročiť (zväčšiť dĺžku času): prekročili termín, schôdzu o hodinu • ponaťahovať (postupne, viac vecí)
2. ťahom narovnať smerom dopredu, do dĺžky al. hore • vystrieť • načiahnuť • napriamiť: natiahol, vystrel nohy pred seba; načiahol, napriamil ruky k ohňu • vztiahnuť (iba o rukách): vztiahol ruky k záchrancovi • expr. nadrapiť: nadrapil krk a načúval • hovor. našponovať • kniž.: napriahnuť • napružiť • nastrmiť: napriahnuť ruku; napružiť tetivu • vypnúť • vypäť • napnúť • napäť (pôsobiť silou): vypäl plátno na rám; napäl strunu • ponapínať (postupne, viac vecí)
3. p. navliecť 1 4. p. obliecť 1
postaviť sa 1. dostať sa sám do stojacej polohy • vstať • povstať: s námahou sa postavil, vstal na nohy; povstal a zdvihol pohár • vzpriamiť sa • napriamiť sa • vztýčiť sa (zaujať vzpriamenú polohu): jazdec zoskočil z koňa a hneď sa vzpriamil; zo zeme sa ľahko vztýčil • zdvihnúť sa • zodvihnúť sa: pri prípitku sa všetci zo stoličiek z(o)dvihli • vzchopiť sa: muž sa naraz vzchopil a pristúpil k stolu • hovor.: pozbierať sa • zozbierať sa • hovor. expr.: zviechať sa • schabrať sa • zrepetiť sa (s námahou, ťažko a pod.): ledva sa zo zeme pozbierali, zozbierali; opitý sa nemôže zviechať, schabrať na nohy • expr. vzchápať sa (ťažko vstať) • popostavovať sa • povstávať (postupne): ľudia sa popostavovali, povstávali ako na povel
2. zaujať miesto stojačky • stať si • stať: postaviť sa, stať si čelom k obecenstvu; postaviť sa, stať k obloku • zastať: zastala vo dverách, postavila sa do dverí; chlapec si zastal vedľa mňa • zaradiť sa (postaviť sa do radu): zaradili sa na koniec • popostavovať sa (postupne): popostavovali sa ku vchodu po dvoch • nastavať sa (vo väčšom množstve): pred pokladnicou sa nastavali húfy mladíkov
3. p. vzoprieť sa 1, protestovať
vypnúť, vypäť 1. odobratím zdroja energie prerušiť činnosť (op. zapnúť) • vypojiť • odpojiť: vypnúť, odpojiť stroj, motor • vytiahnuť (ťahaním niečoho prerušiť spojenie): vytiahnuť šnúru zo zástrčky • povypínať • povypájať • povyťahovať (postupne, viac vecí vypnúť)
2. natiahnuť a vysunúť dopredu al. do výšky (o tele al. jeho častiach) • napriamiť • vzpriamiť: vypol, napriamil, vzpriamil postavu a šiel • vypučiť • vytrčiť • napnúť • napäť: od pýchy vypučil prsia; napol hruď • naduť • nafúknuť: naduť, nafúknuť brucho
vystrieť 1. niečo nerovné, pokrčené, zohnuté dať do priamej polohy • narovnať • vyrovnať: vystrieť, narovnať, vyrovnať pokrčený list; vystrela si, narovnala si chrbát • natiahnuť • napriamiť: natiahol nohy pred seba; napriamiť telo • rozprestrieť (niečo zložené): rozprestrela obrúsok na stôl • povystierať • ponarovnávať • povyrovnávať • ponaťahovať • ponapriamovať (postupne vystrieť)
2. (o pohybe ruky) dať do priamej polohy s istým cieľom • načiahnuť • natiahnuť: vystrela, načiahla ruky za odchádzajúcim; dieťa vystrelo, natiahlo ruku proti matke • vztiahnuť: vztiahnuť ruku k záchrancovi • otrčiť • natrčiť (obyč. v očakávaní niečoho): otrčiť ruku, dlaň a čakať na milodar
vytiahnuť sa 1. ťahom sa dať do vzpriamenej, rovnej polohy (o tele a jeho častiach) • vypnúť sa: vytiahla sa, vypla sa na špičkách • vzpriamiť sa • napriamiť sa: hrdo sa vzpriamiť • natiahnuť sa: napnúť sa, natiahnuť sa za loptou • narovnať sa: celý sa narovnal
2. p. vyškrabať sa 3. p. vyrásť 1 4. p. roztiahnuť sa 1 5. p. vyobliekať sa 6. p. ukázať sa 3
napriamiť, -i, -ia dok. (čo) postaviť do priamej polohy, narovnať, vystrieť: n. ruku, nohu, n. si telo; Tu sa húf pohol s napriamenými vidlami a kosami oproti Drakovi. (Chrob.); pren. úsilie napriamené k nivočiacim vojnám (Šolt.) zacielené, upriamené;
nedok. napriamovať, -uje, -ujú / napriamiť sa postaviť sa do priamej polohy, narovnať sa, vystrieť sa: Rozosmiaty sa napriamil. (Tat.);