napraviť, -í, -ia dok.
1. (čo) uviesť do (pôvodného) dobrého stavu, odstrániť chybu, opraviť: n. pokazený stroj, n. vykĺbenú ruku, n. si pokazenú povesť; Kostol máme, školu napravíme. (Tim.)
2. (čo) dať niečomu inú, lepšiu, krajšiu, výhodnejšiu, správnejšiu, správnu polohu, upraviť: n. si viazanku, n. si klobúk na hlave, n. krivo zavesený obraz na stene; Cestou napraví si čepiec. (Tim.)
3. (koho, čo) urobiť lepším, polepšiť: n. zlého, skazeného človeka; n. zlý vzhľad, výzor
● hovor. n. niekomu hlavu pričiniť sa, aby sa stal rozumným, aby múdro konal;
4. (čo) odčiniť: n. krivdu, previnenie, škodu, zlo, ublíženie, neprávosť;
5. (koho, čo) usmerniť, ovplyvniť, dať smer, ráz nejakému konaniu, činnosti človeka, pohybu ap.: Ak ma panslávi napravili, nuž ma na dobré napravili. (Šolt.) Keby ho (rušeň) mohol napraviť do priepasti, ba do pekla. (Vaj.)
● hovor. n. niekoho na dobrú (na zlú) cestu dobre (zle) niekomu poradiť;
nedok. naprávať, -a, -ajú, zried. i napravovať, -uje, -ujú
|| napraviť sa
1. polepšiť sa, stať sa lepším: Prečo si ju ubil? Preto, aby sa napravila. (Kuk.)
2. kraj. vystrieť sa, narovnať sa; zaujať lepšiu, výhodnejšiu polohu: Napravil sa na sedisku a kázal ďalej hnať. (Tim.)
3. hovor. dostať sa do želateľného, dobrého stavu, zlepšiť sa: počasie sa napravilo;
4. pomeriť sa, udobriť sa: rozvadení susedia sa napravili;
nedok. naprávať sa, zried. i napravovať sa