Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

napraviť dok.

1. uviesť do pôv. dobrého, správneho stavu, polohy: n. hodiny, n. zlomenú ruku, n. si klobúk

2. polepšiť, zlepšiť: n. výchovu dieťaťa, n. si náladu

3. odstrániť, odčiniť: n. chybu, krivdu, škodu

4. dať smer, usmerniť: n. niekoho na cestu;

nedok. naprávať -a, napravovať

// napraviť sa dok. polepšiť sa, zlepšiť sa: žiak sa n-l, počasie sa n-lo;

nedok. naprávať sa, napravovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
naprávať ‑a ‑ajú, napravovať ‑uje ‑ujú nedok.; naprávať sa, napravovať sa

naprávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa, napravovať sa -vuje sa -vujú sa -vuj sa! -voval sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok.meniť sa k lepšiemu, obyč. mravne, stávať sa lepším, lepšiť sa, zlepšovať sa, polepšovať sa: chorému sa pomaly napravuje imunitný systém; usúdil, že situácia sa pomaly napráva; môj pohľad na svet sa rozjasňuje a napráva; Začnime sa naprávať my dvaja a o dvoch zlých bude mať svet menej. [KN 2003]dok.napraviť sa


naprávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, napravovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. 1. (čo (komu)) ▶ dávať, uvádzať do žiadanej polohy, do vyhovujúceho, náležitého stavu, upravovať: n. vankúš; n. si šaty, pančuchy; naprávala mu kravatu, viazanku; n. si hodinky; stále si naprávala vlasy; n. pacientovi chrbticu; napravovanie zlomenín; Počul som, že na dolniakoch žije chlap, čo napráva takéto choroby. [J. Géci]; Naprávala si šatku, lebo jej padala do zátylku. [P. Jaroš]
2. (čo) ▶ usilovať sa, aby niečo zlé prestalo existovať, odstraňovať nedostatky: n. krivdy, nespravodlivosti; n. svoje chyby, omyly; n. hriechy minulosti; stále máme čo n.; Najprv treba niečo pokaziť, aby sa to potom mohlo naprávať? [A. Devečková]; Nemožno jednu hlúposť naprávať druhou. [Ľ. Zúbek]; Zvolil som si najmä starostlivosť o rybníky, lebo som videl, že tam je čo napravovať. [J. Tibenský]
3. (čo) ▶ meniť k lepšiemu, zlepšovať: n. vzťahy, reputáciu; dobré meno, strata dôvery sa napravuje veľmi ťažko
4. (koho, čo) ▶ mravne pozdvihovať postupnou zmenou myslenia, robiť lepším, zlepšovať: n. sám seba; nesnažme sa n. iných; Každá generácia vždy znovu a znovu chce naprávať svet. [InZ 2003]
dok.napraviť


napraviť sa -ví sa -via sa naprav sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok.zmeniť sa k lepšiemu, obyč. mravne, stať sa lepším, zlepšiť sa, polepšiť sa: mať, dostať príležitosť n. sa; chcem sa n.; časom sa všetko napraví; noha sa napraví, nič mu nebude vylieči sa; Ak sa dievčina nenapraví, tak ju vykážem z kruhu tanečníc. [J. Lenčo]nedok.naprávať sa, napravovať sa


napraviť -ví -via naprav! -vil -viac -vený -venie dok. 1. (čo (komu)) ▶ uviesť do pôvodného, vyhovujúceho, náležitého stavu, dať do správnej polohy, upraviť: n. vankúš; n. si vlasy, golier; n. pacientovi vykĺbené rameno, chrbticu, vyskočenú platničku; n. si hodinky; napravila mu zošuchnutú deku a sklonila sa nad neho; Rýchlo si napravil kravatu a ľutoval, že sa elegantnejšie neobliekol. [A. Baláž]
2. (čo) ▶ zariadiť, aby niečo zlé prestalo existovať, odstrániť nedostatky: n. krivdu, zlo; n. spôsobené škody, protiprávny stav; usilovať sa n. nespravodlivosť; dostal šancu n. chyby, omyly minulosti; komunikáciou sa dá veľa n., ale aj pokaziť; Také niečo sa nedá napraviť. [M. Zelinka]
3. (čo (čím)) ▶ zmeniť k lepšiemu, zlepšiť: n. vzájomné vzťahy na pracovisku; aspoň čiastočne si n. reputáciu, zlý dojem; pekný deň mu napravil náladu; Vojaci popíjali s civilistami alaš s rumom, aby sladkastému likéru s rascovou príchuťou napravili chuť rumovou arómou. [P. Jaroš]i fraz.
4. (koho, čo) ▶ mravne pozdvihnúť, urobiť lepším, zlepšiť, polepšiť: n. správanie dieťaťa; n. svoj život; snažila sa ho n.
5. zastar. (koho (kam)) ▶ ukázať niekomu správny smer, uviesť niekoho na správnu cestu, usmerniť: Vysvetlím vám, kade ísť, - Gabriš napravil neznámeho k železničnej stanici. [J. Podhradský]; Nevedel som, kde Rudo býva, no ľudia ma napravili. [V. Šikula]
fraz. napraviť niekomu hlavu/rozum priviesť niekoho k rozumnému konaniu; šport. publ. napraviť si chuť po neúspechu, prehre dosiahnuť pozitívne výsledky, víťazstvo
nedok. k 1 – 4naprávať, napravovať

lepšiť sa stávať sa lepším • zlepšovať sa: počasie sa lepší, zlepšujepolepšovať sanaprávať sa: chlapec sa v škole pomaly polepšuje, naprávapoprávať sa


naprávať sa p. lepšiť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

napraviť, -í, -ia dok.

1. (čo) uviesť do (pôvodného) dobrého stavu, odstrániť chybu, opraviť: n. pokazený stroj, n. vykĺbenú ruku, n. si pokazenú povesť; Kostol máme, školu napravíme. (Tim.)

2. (čo) dať niečomu inú, lepšiu, krajšiu, výhodnejšiu, správnejšiu, správnu polohu, upraviť: n. si viazanku, n. si klobúk na hlave, n. krivo zavesený obraz na stene; Cestou napraví si čepiec. (Tim.)

3. (koho, čo) urobiť lepším, polepšiť: n. zlého, skazeného človeka; n. zlý vzhľad, výzor

hovor. n. niekomu hlavu pričiniť sa, aby sa stal rozumným, aby múdro konal;

4. (čo) odčiniť: n. krivdu, previnenie, škodu, zlo, ublíženie, neprávosť;

5. (koho, čo) usmerniť, ovplyvniť, dať smer, ráz nejakému konaniu, činnosti človeka, pohybu ap.: Ak ma panslávi napravili, nuž ma na dobré napravili. (Šolt.) Keby ho (rušeň) mohol napraviť do priepasti, ba do pekla. (Vaj.)

hovor. n. niekoho na dobrú (na zlú) cestu dobre (zle) niekomu poradiť;

nedok. naprávať, -a, -ajú, zried. i napravovať, -uje, -ujú

|| napraviť sa

1. polepšiť sa, stať sa lepším: Prečo si ju ubil? Preto, aby sa napravila. (Kuk.)

2. kraj. vystrieť sa, narovnať sa; zaujať lepšiu, výhodnejšiu polohu: Napravil sa na sedisku a kázal ďalej hnať. (Tim.)

3. hovor. dostať sa do želateľného, dobrého stavu, zlepšiť sa: počasie sa napravilo;

4. pomeriť sa, udobriť sa: rozvadení susedia sa napravili;

nedok. naprávať sa, zried. i napravovať sa

Morfologický analyzátor

naprávať nedokonavé sloveso
(ja) naprávam VKesa+; (ty) naprávaš VKesb+; (on, ona, ono) napráva VKesc+; (my) naprávame VKepa+; (vy) naprávate VKepb+; (oni, ony) naprávajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) naprával VLesam+; (ona) naprávala VLesaf+; (ono) naprávalo VLesan+; (oni, ony) naprávali VLepah+;
(ty) naprávaj! VMesb+; (my) naprávajme! VMepa+; (vy) naprávajte! VMepb+;
(nejako) naprávajúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor