Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

napraviť dok.

1. uviesť do pôv. dobrého, správneho stavu, polohy: n. hodiny, n. zlomenú ruku, n. si klobúk

2. polepšiť, zlepšiť: n. výchovu dieťaťa, n. si náladu

3. odstrániť, odčiniť: n. chybu, krivdu, škodu

4. dať smer, usmerniť: n. niekoho na cestu;

nedok. naprávať -a, napravovať

// napraviť sa dok. polepšiť sa, zlepšiť sa: žiak sa n-l, počasie sa n-lo;

nedok. naprávať sa, napravovať sa

naprávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa, napravovať sa -vuje sa -vujú sa -vuj sa! -voval sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok. ▶ meniť sa k lepšiemu, obyč. mravne, stávať sa lepším, lepšiť sa, zlepšovať sa, polepšovať sa: chorému sa pomaly napravuje imunitný systém; usúdil, že situácia sa pomaly napráva; môj pohľad na svet sa rozjasňuje a napráva; Začnime sa naprávať my dvaja a o dvoch zlých bude mať svet menej. [KN 2003] ▷ dok. ↗ napraviť sa

naprávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, napravovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. 1. (čo (komu)) ▶ dávať, uvádzať do žiadanej polohy, do vyhovujúceho, náležitého stavu, upravovať: n. vankúš; n. si šaty, pančuchy; naprávala mu kravatu, viazanku; n. si hodinky; stále si naprávala vlasy; n. pacientovi chrbticu; napravovanie zlomenín; Počul som, že na dolniakoch žije chlap, čo napráva takéto choroby. [J. Géci]; Naprávala si šatku, lebo jej padala do zátylku. [P. Jaroš]
2. (čo) ▶ usilovať sa, aby niečo zlé prestalo existovať, odstraňovať nedostatky: n. krivdy, nespravodlivosti; n. svoje chyby, omyly; n. hriechy minulosti; stále máme čo n.; Najprv treba niečo pokaziť, aby sa to potom mohlo naprávať? [A. Devečková]; Nemožno jednu hlúposť naprávať druhou. [Ľ. Zúbek]; Zvolil som si najmä starostlivosť o rybníky, lebo som videl, že tam je čo napravovať. [J. Tibenský]
3. (čo) ▶ meniť k lepšiemu, zlepšovať: n. vzťahy, reputáciu; dobré meno, strata dôvery sa napravuje veľmi ťažko
4. (koho, čo) ▶ mravne pozdvihovať postupnou zmenou myslenia, robiť lepším, zlepšovať: n. sám seba; nesnažme sa n. iných; Každá generácia vždy znovu a znovu chce naprávať svet. [InZ 2003]
▷ dok. ↗ napraviť

napraviť sa -ví sa -via sa naprav sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok. ▶ zmeniť sa k lepšiemu, obyč. mravne, stať sa lepším, zlepšiť sa, polepšiť sa: mať, dostať príležitosť n. sa; chcem sa n.; časom sa všetko napraví; noha sa napraví, nič mu nebude vylieči sa; Ak sa dievčina nenapraví, tak ju vykážem z kruhu tanečníc. [J. Lenčo] ▷ nedok. ↗ naprávať sa, napravovať sa

napraviť -ví -via naprav! -vil -viac -vený -venie dok. 1. (čo (komu)) ▶ uviesť do pôvodného, vyhovujúceho, náležitého stavu, dať do správnej polohy, upraviť: n. vankúš; n. si vlasy, golier; n. pacientovi vykĺbené rameno, chrbticu, vyskočenú platničku; n. si hodinky; napravila mu zošuchnutú deku a sklonila sa nad neho; Rýchlo si napravil kravatu a ľutoval, že sa elegantnejšie neobliekol. [A. Baláž]
2. (čo) ▶ zariadiť, aby niečo zlé prestalo existovať, odstrániť nedostatky: n. krivdu, zlo; n. spôsobené škody, protiprávny stav; usilovať sa n. nespravodlivosť; dostal šancu n. chyby, omyly minulosti; komunikáciou sa dá veľa n., ale aj pokaziť; Také niečo sa nedá napraviť. [M. Zelinka]
3. (čo (čím)) ▶ zmeniť k lepšiemu, zlepšiť: n. vzájomné vzťahy na pracovisku; aspoň čiastočne si n. reputáciu, zlý dojem; pekný deň mu napravil náladu; Vojaci popíjali s civilistami alaš s rumom, aby sladkastému likéru s rascovou príchuťou napravili chuť rumovou arómou. [P. Jaroš] ↗ i fraz.
4. (koho, čo) ▶ mravne pozdvihnúť, urobiť lepším, zlepšiť, polepšiť: n. správanie dieťaťa; n. svoj život; snažila sa ho n.
5. zastar. (koho (kam)) ▶ ukázať niekomu správny smer, uviesť niekoho na správnu cestu, usmerniť: Vysvetlím vám, kade ísť, - Gabriš napravil neznámeho k železničnej stanici. [J. Podhradský]; Nevedel som, kde Rudo býva, no ľudia ma napravili. [V. Šikula]
◘ fraz. napraviť niekomu hlavu/rozum priviesť niekoho k rozumnému konaniu; šport. publ. napraviť si chuť po neúspechu, prehre dosiahnuť pozitívne výsledky, víťazstvo
▷ nedok. k 1 – 4 ↗ naprávať, napravovať

napraviť, -í, -ia dok.

1. (čo) uviesť do (pôvodného) dobrého stavu, odstrániť chybu, opraviť: n. pokazený stroj, n. vykĺbenú ruku, n. si pokazenú povesť; Kostol máme, školu napravíme. (Tim.)

2. (čo) dať niečomu inú, lepšiu, krajšiu, výhodnejšiu, správnejšiu, správnu polohu, upraviť: n. si viazanku, n. si klobúk na hlave, n. krivo zavesený obraz na stene; Cestou napraví si čepiec. (Tim.)

3. (koho, čo) urobiť lepším, polepšiť: n. zlého, skazeného človeka; n. zlý vzhľad, výzor

● hovor. n. niekomu hlavu pričiniť sa, aby sa stal rozumným, aby múdro konal;

4. (čo) odčiniť: n. krivdu, previnenie, škodu, zlo, ublíženie, neprávosť;

5. (koho, čo) usmerniť, ovplyvniť, dať smer, ráz nejakému konaniu, činnosti človeka, pohybu ap.: Ak ma panslávi napravili, nuž ma na dobré napravili. (Šolt.) Keby ho (rušeň) mohol napraviť do priepasti, ba do pekla. (Vaj.)

● hovor. n. niekoho na dobrú (na zlú) cestu dobre (zle) niekomu poradiť;

nedok. naprávať, -a, -ajú, zried. i napravovať, -uje, -ujú

|| napraviť sa

1. polepšiť sa, stať sa lepším: Prečo si ju ubil? Preto, aby sa napravila. (Kuk.)

2. kraj. vystrieť sa, narovnať sa; zaujať lepšiu, výhodnejšiu polohu: Napravil sa na sedisku a kázal ďalej hnať. (Tim.)

3. hovor. dostať sa do želateľného, dobrého stavu, zlepšiť sa: počasie sa napravilo;

4. pomeriť sa, udobriť sa: rozvadení susedia sa napravili;

nedok. naprávať sa, zried. i napravovať sa