napospas prísl. na ľubovôľu, ako obeť: dať, vydať, nechať ľudí n. hladu, náhode; nechal ho n. osudu
napospas prísl. ⟨tal.⟩ iba v spojení vydať, nechať, ponechať, zanechať, vystaviť niekoho, niečo napospas (komu, čomu) ▶ bez akejkoľvek pomoci, bez ochrany, bez spoločnosti iných (často v nebezpečenstve), na ľubovôľu niekoho: nechať rodinu n. osudu; zraneného ponechali n. istej smrti; zanechať mesto n. nepriateľom; vystavený n. vetru, dažďu; nič neponechal n. náhode; niektorí rodičia nechávajú svoje deti n. ulici; Damastorovi pripadali slová ani úbohé bárky vydané napospas rozbúrenému oceánu. [J. Lenčo]; Nemôže ho predsa nechať na dvore zlým chlapcom napospas. [K. Jarunková]
napospas prísl. na ľubovôľu, na vôľu, do moci: vydať, dať, nechať, vystaviť niečo n. náhode, zlému počasiu ap., vydať niekoho n. nepriateľom; Boli sme ovce — napospas vlkom. (Min.) Človek nebude temným silám daný napospas. (Kost.)