napomenúť -ie -ú dok.
1. (mierne) pokarhať, varovať: prísne n. deti, otcovské n-tie, n. žiaka, aby sa učil
2. pripomenúť, spomenúť: n. ďalší postup, n-ň mi, aby som nezabudol;
nedok. napomínať -a
napomínať -na -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok.
napomenúť -nie -nú napomeň! -nul -núc -nutý -nutie dok. (koho (za čo; s vedľajšou vetou; k čomu)) ▶ s výčitkou poukázať na nejakú chybu, zlé, nesprávne konanie, upozorniť niekoho na chybu, nesprávne konanie, mierne pokarhať: dobromyseľne, prísne, rázne, otcovsky nás napomenul; učiteľ znova napomenul žiakov; n. brata medzi štyrmi očami; rozhodca napomenul hráča za faul; napomenul ich k opatrnosti; byť napomenutý za nešportové správanie; Starí rodičia ich [deti] už len tak zo zvyku napomenuli. [A. Devečková]; Nikdy nás nevyháňal z hája, len napomenul, aby sme nerobili nezbedy. [J. Domasta]; Nerobíš dobre, - napomenul ho kamarát. [V. Krupa] ▷ nedok. ↗ napomínať
napomínať -na -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok. (koho (za čo; s vedľajšou vetou; k čomu)) ▶ s výčitkou poukazovať na nejakú chybu, zlé, nesprávne konanie; robiť niekomu pre niečo výčitky, upozorňovať niekoho na chybu, nesprávne konanie, mierne karhať: n. žiakov za zlé správanie; n. deti za každú maličkosť; bratské napomínanie; otec nás neprestajne napomína k obozretnosti; napomínal ich, aby boli ticho; v škôlke som bol vždy napomínaný; Potrestať ich nesmie a napomínať je zbytočné. Neposlúchli by ho. [K. Lászlová]; Pozornosť detí s takouto poruchou si získame skôr pochvalou a ocenením než ustavičným napomínaním. [Pd 1994]; Pokúsi sa o pár napomínajúcich viet, aby školáci pridali v učení, ale deti jej slová nevnímajú. [P7 2006] ▷ dok. ↗ napomenúť
dohovárať pripomínať niečo s výčitkou • dovrávať: márne mu dohovárali, dovrávali za neskoré príchody • vyčítať • vyčitovať • menej vhodné vytýkať (prísnejšie dohovárať): vyčítali jej nevďačnosť • mentorovať • poúčať (nevhodným, povýšeneckým spôsobom dohovárať): mentorovaním nič nedosiahneš • napomínať • hovor. predhadzovať: napomínali ho za klamstvo; predhadzovali jej, že sa nestará o deti • karhať • hrešiť (prísne dohovárať za nesprávne konanie): karhala syna za bitkárstvo • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • fraz. prehovárať/hovoriť do duše • fraz. expr.: vyhadzovať na oči • čistiť žalúdok (niekomu) • subšt. pucovať
hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávať • hromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetko • expr. hromovať • zastar. hriemať (Krčméry) • expr.: brýzgať • harusiť • harušiť • cifrovať • hovor. expr.: šľakovať • bohovať • stobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiš • kliať • preklínať • kniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľaje • expr. zastar. teremtetovať
2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúva • napomínať • vyčítať • dohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli ticho • prekárať: žena ho tresce a prekára • expr.: krstiť • mydliť • kresať • harusiť • harušiť • zvŕtať • hovor. zastar. štrôfať • hrub.: kefovať • ďobať • ďubať • subšt. pucovať • zried. hriakať
3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sa • previňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatike • prestupovať: prestupuje predpisy, zákon
karhať prísne napomínať niekoho za nesprávne konanie • hrešiť: rodičia karhajú, hrešia syna • vyčítať • dohovárať (karhať miernejším spôsobom): vyčíta mu ľahostajnosť; dohovára mu, že nesplnil sľub • napomínať (mierne karhať) • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • hovor. zastar. štrôfať • zried. hriakať • subšt. pucovať: krstí, mydlí deti, že narobili neporiadok • mentorovať • poúčať (často nevhodným spôsobom nabádať k dobrému správaniu) • trestať (napomínaním uložiť trest): karhá, trestá ho za neposlušnosť • pranierovať (verejne karhať): pranierujú ich za chyby • fraz. expr.: hovoriť do duše • čistiť niekomu hlavu • fraz. kniž. čítať niekomu levity • nespis. kárať
napomínať dôrazne niekoho vyzývať, aby si uvedomil niečo • pripomínať • upozorňovať: napomínal syna, aby sa učil; pripomínal žene, aby navarila; upozorňovať deti, aby si neublížili • dohovárať • dovrávať (napomínať s výčitkou): prísne dohováral žiakom za ich nepozornosť • varovať (napomínať pred nebezpečenstvom): varoval ho, ale neposlúchol • poúčať • poučovať • naúčať (zároveň dávať rady): poúčal, poučoval deti, ako sa majú správať • didaktizovať: didaktizujúca staršia spisba • moralizovať • mentorovať (poúčať z pozície autority): učiteľ často mentoruje • hovor. zastar. majstrovať: doma ju stále majstrujú • nár. dotrýzňať (Kukučín)
varovať 1. upozorňovať na nebezpečenstvo • vystríhať: varoval ho pred zlým vplyvom; lekár ho vystríhal • napomínať (karhavo varovať): napomínal žiaka, aby sa učil
2. p. dozerať, opatrovať 3. p. pestovať 4
napomenúť, -nie, -nú, -nul, rozk. -meň dok.
1. (koho, zried. koho k čomu i so spoj. aby) upozorniť, aby niekto niečo konal al. nekonal, dať výstrahu niekomu pre niečo, vytnúť niekomu niečo; pokarhať: prísne, rázne, ostro niekoho n.; mierne, zdvorilo, otcovsky n. syna, žiaka; n. žiaka, aby sa lepšie učil; Lacko napomenul k tichosti. (Vaj.)
2. (komu čo) pripomenúť, spomenúť: Ondrič nerád videl, keď mu niekto napomenul kováčstvo. (Kuk.) Napomeňže mi ráno, aby sme tú kapustu objednali! (Stod.);
nedok. napomínať
napomínať, -a, -ajú nedok.
1. (koho, koho k čomu, zried. na čo i so spoj. aby) upozorňovať, aby niekto niečo konal. al. nekonal, dávať niekomu výstrahu pre niečo, vyčítať niekomu niečo; karhať: ostro, rázne, mierne, zdvorilo n. niekoho; Darmo ju otec napomínal vyčítavým pohľadom. (Krno) Okrem toho vás napomína, aby ste sa pridŕžali viery. (Jégé) Matka ho napomínala k poslušnosti. (Urb.) Žena napomína ich na dobro. (Jégé)
2. (komu čo, koho na čo) pripomínať, spomínať: A ľudia mu ho (kováčstvo) ani nenapomínali veľmi. (Kuk.) Krem toho napomínam, aby v tejto veci testament môj zadržali všetci. (Ráz.-Mart.) Nevidíš nič, čo by potomka napomínalo na skutky predkov. (Kal.);
dok. napomenúť
nadpomínať p. napomínať
napomínať i nadpomínať nedok. 1. strsl, zsl, miest. vsl upozorňovať; varovať, karhať: Ra_sa na Veľkí páteg zabávaľi a ľuďá ích furd napomínaľi (Nižná TRS); Tebe už netreba napomínač, ti se uš sám máž domisleč (Kameňany REV); Doma zme íh dicki napomínali, ked volačo zlé porobili, a dostali aj víplatu (Malženice HLO); Ňemosíž ma furd napomínať, šag já vém, čo mám robiť! (Lapáš NIT); A ocedz ho aj napominal, že tam ňeśme chodzic, aľe fur_tam idze (Gelnica) 2. miest. strsl i zsl pripomínať: Ke_ca chitľi spievať, tie starie ženi in ľen tag napomínaľi: „Ďioučence ešťe túto!`` (Lišov KRU); Suśeda me napominala, žebi som je chľep kupila (Gelnica); A mňe ňikto ňenatpomina, źe tabľetku mam zobrac (Žakarovce GEL) 3. škol. našepkávať pri odpovedaní: Učiteľ povedzel, že ňeśľebodno napominac, chto napomňe, ta dostaňe dvojku s chovaňa (Vranov)
napomenúť, napomnúť dk 1. koho k čomu dať pokyn niekomu, aby niečo konal al. nekonal; dať výstrahu niekomu: slibil gest Martin Massarz napomenuti giz gmenowane rukogmie a gim dati uredeti cztwrth letha naprzed, kdyz by chtiel penize gmieti (ŽK 1469); prosyme, aby ste suseda napomienuly, aby nam zadneg sskody nepriel (PEČENICE 1581); napomnul sem kmotra k modlitbam (ŠARIŠ 1626); prisne napomenuty bol, aby drewo krasty sa neopowažuwal (BYTČA 1775); lupcsjanskj magistrat k panu fararovj deputatiu poslal, ktera bj geho napomnula, abi wino nepredawal (S. ĽUPČA 1779) 2. komu, čo, koho o čom pripomenúť niekomu niečo: služebkjna napomenula gj, že gest weliki swatek (RW 1702); wudcowe wssudi se roztrusowali, o čemž Nestora napomenul (PT 1796); ga som v pritomnosty geho a dcery tich 50 f napomenula (PUKANEC 18. st); napomínať, napomenovať ndk k 1: protož was napomjname, abi ste wezma tento list na placz toho domu neb dworu uwedl predrecženych (BRATISLAVA 1559); obywatelya galowanssty nyekolykkrat Jana Tomčzowgech, ano y ostatnych Ančykowanou po susedsky napomynaly, aby gim prekažku a sskodu w chotare ze statkem nečynyly (LIPTOV 1732) L. nicare digitis: napomjnati prstama (KS 1763) hroziť; gisté wčelički (iné včely) ku pracowani napomenugj (PR 18. st); k 2: Marťin Polacowycz gest newieste sweg menem Katrussy, Thomasowieg diewcze dal piet a 40 zlatich za gey czest, tak ze Katrussa Martina negma z nyczeho nygdy napomynat (ŽK 1459); strany dluhuow pyssete a zaplaczeny napomynate (KREMNICA 1565 KL); tyto weczy pri pritomnosti pana viceysspanowey sme napominalj (TRENČÍN 1600); napomenúť sa dk pripomenúť niečo: slussy wam, aby ste sa naucžili a napomenuly a wediely, yako Pysmo swate mluwg o stawu manželskom (BAg 1585); napomínať sa ndk k čomu pobádať, povzbudzovať seba al. navzájom k niečomu: k modlitbe napomynagme se (BAg 1585); slussne gest, bychom y my tento den krestanskym običegem swetili a společne se k tomu napominali (SP 1696); abjchom se k pokanj napominalj (CS 18. st)
napomínať p. napomenúť