napoludnie prísl. v polovici dňa, cez poludnie: svetlo ako n., n. príde
napoludnie, pís. i na poludnie prísl.
napoludnie, pís. i na poludnie prísl. ▶ uprostred dňa, cez poludnie, o dvanástej hodine, okolo dvanástej hodiny: n. sa rozozvučali kostolné zvony; včera n. došlo k tragédii; dnes n. horelo; na poludnie súd vynesie rozsudok; bylinky sa zbierajú na poludnie, keď svieti slnko; n. namerali rekordných 40 stupňov; udalosť sa stala v nedeľu n.; pobyt sa končil n. obedom; Obrad sa začal presne napoludnie a trval dve hodiny. [Sme 1998]
napoludnie v polovici dňa, cez poludnie • hovor. naobed: z mesta sa vráti až napoludnie, naobed
napoludnie (star. pís. na poludnie) prísl. v polovici dňa, o dvanástej hodine: Napoludnie došiel bača. (Rys.) Vojsko napoludnie vzalo Hruštín. (Heč.) Bola (dolina) zaliata svetlom ako napoludnie. (Fig.)
napojdne p. napoludnie
napoledne p. napoludnie
napoludnie prísl. (napoledne, napolonne, napojdňe) strsl, zsl v polovici dňa, cez poludnie, (približne) o dvanástej hodine: Ľuďia prišľi s kostola napoludňia domou (V. Lom MK); Som prišél do cukrovaru napoleňňe (Bošáca TRČ); Pastiér bóv zvonár a hrobár, zvonev napolonne, ked dohnav kravi s pola, a ket sa zvečerilo (Šípkové PIE); Tag mléko ranejšé, čo podojili, napoledne zebrali s neho smotanku (Ružindol TRN); Napoledne son si plénki právala (Báhoň MOD); Aj napoledňe sme dojili, aj večér sme ešče dojili, sme tedi mieli mléka jak vodi (Mokrý Háj SKA); Napojdňe sen také trochu jedeu̯ (Koválov SEN)
napoludnie [-lu-, -le-; -ie, -ia, -í] prísl v polovici dňa, na obed: napolednie dali sme gim wagecz ((ŽILINA) 1609); rano, napolednij, wečer se zwony na klekaný (SK 1697); dali zme napoludnia chlebou (KRUPINA 1707); krmu dawati rano, napoledni (SNS 1786)