Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

napokon

I. prísl. nakoniec, naostatok, naposledy: n. prehovoril otec

II. čast. pripája aktuálny výraz, konečne, vlastne: na tom n. nezáleží

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
napokon prísl. i čast.

napokon prísl.

napokon čast.

napokon1 prísl. ▶ v poslednej fáze, na samom konci; syn. nakoniec1, naostatok1: favorit n. nezvíťazil; porota sa n. dohodla; n. sa všetko vysvetlilo; n. sa každý rozhodol inak; tenký ľad sa n. prelomil; Mŕtvy vzdych blúdi vôkol môjho tieňa. Čakám len, kam sa schúli napokon. [J. Stacho]; Spev slabne, napokon prechádza v zvláštny tiahly zvuk v diaľke. [H. Ponická]; Stáli mlčky, až napokon prevravela tá mladá. [I. Habaj]

napokon2 čast. ▶ pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod.; syn. nakoniec2, konečne2: veď je to n. jedno; n., zajtra sa všetko dozvieš; toto miesto má n. viacero výhod; má pravdu, ako n. vždy; Nebola som ani raz na nijakom koncerte, napokon, hudbu som aj tak najradšej vždy počúvala osamote. [E. Farkašová]; A napokon, keď chcel, vedel i vyniknúť. [Sln 1972]

-n/2301997±25587 34.11: adverbiá 1. st. 69205 napokon/45514 von/17966 fajn/4000 dokorán/1725

-n/2301997±25587 46.21: partikuly 456308 len/444689 napokon/11451 nabetón/167 (1/1)

-on/297135±5352: adverbiá 1. st. 63480 napokon/45514 von/17966

-on/297135±5352: partikuly 11451 napokon/11451

nakoniec 1. v poslednej fáze, na konci • naostatoknapokon: nakoniec, naostatok prehovoril predseda; napokon museli ustúpiť pred presilouzáveromna závernaposledyhovor. naposledok: naposledy, naposledok prišli domácizastar.: vposledpokonnenár. poostatku

2. pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • naostatoknapokon: nakoniec, naostatok, je to jedno; A napokon, kam by sme teraz šli?konečnekoniec koncovkoniec koncom: konečne, koniec koncov pravda raz vyjde najavo; koniec koncom dal jej za pravdunaveľaostatnevlastne: nakoniec, naveľa, aj hostina sa zunuje; ostatne, vlastne na tom vôbec nezáležínaposledyhovor. naposledok: naposledy, naposledok ani neviem, kto to bol


napokon 1. p. nakoniec, záverom 2. p. nakoniec 2, vlastne 2 3. p. už 3


1. vyjadruje okamžité nastúpenie deja, v tomto okamihu, v tomto momente • teraz: Keď ti poviem, vybehneš. – Už, teraz!

2. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť; v tej chvíli, v tú chvíľu • už-užprávepriamhovor. akurát: už, už-už chcel odísť, keď ktosi zazvonil; práve, priam mi chcel niečo povedať; akurát začal kopať jamu

3. uvádza vetu al. výraz s novým vysvetlením al. komentárom známeho textu; pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • teda: a ako to už, teda býva, nešťastie nechodí samonakoniecnaostatoknapokonveruvlastne: na tom sa napokon, veru, vlastne nedá nič meniť

4. uvádza vetu a zároveň má pobádaciu funkciu • hovor. veď: Vstávaj, už, veď je deň!

5. vyjadruje naliehavosť konať dej al. uspokojenie s dosiahnutím niečoho • konečne: Buď už, konečne ticho! Už, konečne to viem!

6. p. hneď 1 7. p. viac 3 8. p. tam 3


vlastne 1. uvádza opravný výraz • totižtotižto: prišiel neskoro, vlastne, totiž(to) ani presne neviemrespektíve (skr. resp.): prišli dvaja, respektíve s otcom traja

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu • verunaozajskutočne: vlastne, veru, naozaj, skutočne ani neviem, čo si o tom mám myslieťv skutočnostivskutkudohromadydokopydovedna: v skutočnosti, vskutku sa mu nečudujem, že odišiel: sám už nevie, čo má urobiťináčinakvcelkuv podstate: ináč, inak, vcelku nám to vyhovujetakrečenopravdupovediacpodľa pravdypopravdepopravde povedané: takrečeno, pravdupovediac, podľa pravdy bol rád, že sa to takto skončilo; popravde, popravde povedané, myslel som na tonakoniecnaostatoknapokonfaktickykniž. de facto [vysl. fakto]: nakoniec, fakticky, de facto nemal čo stratiťzastaráv. vpravde: vpravde treba povedať, že sa ho bál


záverom v poslednej časti, v poslednej fáze • na závernakoniec: záverom, na záver, nakoniec všetkých vyzval, aby si podali rukynaostatoknapokon: naostatok, napokon spomenul aj svoju najnovšiu prácu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

napokon

1. prísl. naostatok, naposledy, nakoniec: Napokon sa ozval predseda. (Tat.) Tma začala sa krútiť a napokon blednúť. (Gráf)

2. čast. ostatne, konečne, koniec koncov: My sme napokon všetci len čiastkami prírody. (Jégé) Na tom napokon ani nezáleží. (Karv.) Veď napokon je ona z najlepších žien medzi težackými. (Kuk.)

napokon (napokuon)
I. prísl. strsl naostatok, naposledy: Nás si nahaľi napokom (Selce KRU); Keď už napokon, keď už bou̯ koňiec, tag uš takuo maluo pohosťinstvo spraveu̯ majster tomu meďikoucovi (Žarnovica NB); Napokon, kod bou̯ voz naloženej, uviazali reťaz o lojtre (Čelovce MK); Napokvoň dávajú na svaďbe makouňík (Klenovec RS); Tag dlho sa spolu vláčili, ale napokon sa ňezali (Návojovce TOP)
II. čast. vlastne, ostatne; nakoniec: Napokuon máš praudu (Kociha RS); Napokon budem ja̋ na vine! (Rochovce ROŽ)

napokon [-on, -oň] prísl nakoniec, naostatok: wyznal (svedok), ze napokon ze zbroyu ssly (s. l. 1584); skeltowalo se napokon za meso f 3 d 33 (ŠTÍTNIK 1656); Esztergalos nagprw pod peczou na lawički, po trikrat na zemi, napokony w chisski prez nocz psil s nyou (KRUPINA 1740)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a napokon som mal et j'eus enfin
napokon zastala na tri s'arrêta enfin à trois
pravdu, pane, povedal napokon raison, monsieur, dit -il enfin
som túžila ísť, napokon je souhaitais aller, enfin
sústrediť, a napokon povedal recueillir, et dit enfin
urodzenej sestry, ale napokon noble soeur, mais enfin
v ktorom napokon nič dans lequel d'ailleurs rien
zvolal napokon, môj brat s'écria -t-il enfin, mon frère
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu