Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

naplniť dok.

1. urobiť plným: n. vedro (vodou), vôňa n-la izbu

2. kniž. splniť, realizovať: n. predstavy

n. si vrecká (nečestne) získať peniaze; expr. n. si brucho najesť sa (veľa);

nedok. napĺňať -a, naplňovať

// naplniť sa

1. stať sa plným: priehrada sa n-la (vodou);

pren. srdce sa mu n-lo radosťou potešil sa

2. kniž. uskutočniť sa, vyplniť sa: jeho osud sa n-l

kniž. čas sa n-l prišiel, dovŕšil sa;

nedok. napĺňať sa, naplňovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
naplniť ‑í ‑ia dok.; naplniť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

napĺňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie, naplňovať -ňuje -ňujú -ňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ nalievať, sypať al. umiestňovať niečo do nádoby al. do väčšieho ohraničeného priestoru, robiť ho plným (až po okraj); syn. plniť: n. bazén, kotol, priehradu, rybník; n. hosťom poháre vínom; balóny sú naplňované héliom; dajte pozor pri napĺňaní fliaš; umývačku riadu naplňujte podľa návodu; Pozoroval ju, ako berie čajník, napĺňa ho vodou a kladie na sporák. [J. Krchňák]; Pri napĺňaní boxu batožinou treba dbať aj na maximálne zaťaženie strechy. [Pd 2008]
2. i kuch. (čo (čím)) ▶ pridávať nejakú náplň na zlepšenie chuti, zvýšenie výživovej hodnoty jedla al. tlačením, pchaním náplne do obalu pripravovať: n. kurča plnkou; formičky napĺňajte cestom len do dvoch tretín
3. (čo) ▶ (o rozličných javoch, vplyvoch) šíriť sa v istom uzavretom priestore, prenikať niekam, zapĺňať: hudba a spev napĺňali celú miestnosť; čerstvý vzduch naplňuje dom; vôňa kvetov napĺňajúca izbu; Kaplnku napĺňalo svetlo neskorého rána. [A. Lauček]; Vial na mňa umelý vietor, ktorý napĺňal pódium horúcimi závanmi. [M. Hvorecký]
4. (koho, čo (čím)) ▶ vyvolávať, vzbudzovať rozličné pocity, často silné emócie: vaše slová nás napĺňajú dôverou, nádejou, radosťou; táto hudba ma napĺňa pokojom; práca s ľuďmi ho celkom naplňuje; zanechal povolanie, ktoré ho už nenapĺňalo; myšlienka na deti jej napĺňa srdce láskou; Podobné úkazy ma vždy napĺňajú rozochvením. [H. Ponická]; Cítil v sebe silu, schopnosti, toto ho naplňovalo odvahou a zlosťou a jedom ako hada. [L. Ťažký]
5. (čo) ▶ postupne premieňať isté zámery al. predstavy na skutočnosť; syn. plniť, uskutočňovať: n. svoje poslanie, sny, túžby, vízie; hodnotiť napĺňanie stanovených cieľov; doterajšie výsledky práce nenapĺňajú naše očakávania; Sú dnes na Slovensku muži a ženy, ktorí dokážu napĺňať úlohu slobodného spisovateľa. [V. Mikula]práv. napĺňať skutkovú podstatu trestného činu konať v rozpore so zákonom
dok.naplniť


napĺňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie sa, naplňovať sa -ňuje sa -ňujú sa -ňoval sa -ňujúc sa -ňujúci sa -ňovanie sa nedok. 1. (kým, čím; ø) ▶ postupne sa stávať plným, zapĺňať sa; syn. plniť sa: hľadisko, štadión sa napĺňa divákmi; autobus sa na zastávke napĺňa; sud pod odkvapom sa rýchlo naplňuje dažďovou vodou; kontrolovať naplňovanie štátnej pokladnice; Elegantné obchody sa začali napĺňať ľuďmi. [Š. Žáry]; Pľúca dostali, čo potrebovali, napĺňali sa novými a novými molekulami vzduchu. [InZ 2001]
2. (čím) ▶ stávať sa preniknutým, silne zasiahnutým rozličnými (vonkajšími) javmi, vplyvmi, emóciami a pod.: dvor sa napĺňa pachom spáleniny; záhrada napĺňajúca sa spevom vtáctva; Človek sám v sebe, stačí si, napĺňa sa svetom a svet napĺňa sebou. [H. Ponická]; Dávna pamäť, ešte tá, ktorá sa tu naplňovala vôňami rozkvitnutých agátových lesov. [L. Ballek]
3.meniť sa na skutočnosť, nadobúdať reálnu podobu, plniť sa; syn. uskutočňovať sa, realizovať sa: naše ciele, očakávania, predpoklady sa zatiaľ nenapĺňajú; napĺňa sa jej sen o cestovaní; ich predstavy sa úspešne naplňujú; Zlé tušenie sa napĺňalo. [I. Habaj]; Môj zámer sa čoskoro začal napĺňať. [E. Farkašová]
parem. keď v apríli hojne vietor duje, stodola sa naplňuje
dok.naplniť sa


naplnenie -nia s. ▶ dosiahnutá optimálna miera istého obsahu, zmyslu, náplne niečoho; syn. naplnenosť; op. nenaplnenosť: nájsť v práci svoje životné n.; spevák zažíva úplné umelecké n.; Nechcú mať [hrdinovia filmu] svoje vlastné, osudové a neopakovateľné naplnenie za cenu bolesti iných. [J. Lenčo]; Zaskočilo ma, že necítim naplnenie, radosť z materstva. [BŽ 2007] ▷ ↗ i naplniť


naplniť -ní -nia naplň! -nil -niac -nený -nenie dok. 1. (čo (čím)) ▶ naliať, nasypať al. umiestniť niečo do nádoby al. do väčšieho ohraničeného priestoru, urobiť ho plným (až po okraj): n. pohár, vedro; n. fľaše sirupom; naplnili vrecia pieskom; n. skrine, zásuvky šatstvom; sýpky sú už naplnené obilím; Našli výdatný prameň a hneď naplnili dva súdky. [V. Krupa]; Keď ide na hríby, vezme so sebou ruksak, a dokiaľ ho nenaplní, nepôjde vám z hory ani za svet. [V. Šikula]; Raz neodolám, kúpim nábytok, naplním ním prázdnu miestnosť. [D. Mitana]; pren. n. príjmovú časť štátneho rozpočtu
2. i kuch. (čo (čím)) ▶ pridať nejakú náplň na zlepšenie chuti, zvýšenie výživovej hodnoty jedla; tlačením náplne do obalu pripraviť: n. tortu krémom; rajčiny môžete n. pomletým mäsom; ochutenými hubami naplňte pripravené cesto; n. klobásy, jaternice; Naplnené koláčiky preložíme na plech vystlaný papierom. [Šarm 2010]
3. (čo) ▶ (o rozličných javoch, vplyvoch) rozšíriť sa v istom uzavretom priestore, preniknúť niekam, zaplniť: vôňa kvetov naplnila dvor; jasné svetlo čoskoro naplní celú izbu; dom je naplnený rozličnými zvukmi; Zápach vosku naplnil malú miestnosť. [P. Karvaš]; Drevenú búdku s plechovou strieškou naplnil krik. [J. Váh]
4. (koho, čo (čím)) ▶ vyvolať, vzbudiť v niekom rozličné pocity, často silné emócie: nové správy nás naplnili obavami, znepokojením, neistotou; pohľad do doliny nás naplnil obdivom, nadšením, úžasom; srdce jej naplnila úzkosť; Zakaždým, keď začula tento mumraj, naplnilo ju to trochu sviatočnosťou. [E. Čepčeková]; Akou radosťou ťa v dnešnom svete vedia naplniť takíto ľudia. [J. Zambor]
5. (čo) ▶ zmeniť na skutočnosť niečo zamýšľané, sľúbené, očakávané a pod.; syn. splniť, uskutočniť: n. svoje ambície, ciele, predstavy, vízie; syn nenaplnil dôveru, očakávania rodičov; namiesto naplnenia túžob ho čaká sklamanie; Potrebujem niečo, čo dokáže naplniť moje sny. [M. Hvorecký]; Koncepciu sa, žiaľ, nepodarilo vždy naplniť. [LT 2000]práv. naplniť skutkovú podstatu trestného činu spáchať trestný čin
fraz. expr. naplniť si brucho/žalúdok veľa, do sýtosti sa najesť; naplniť si vrecká nečestným spôsobom zbohatnúť, získať veľa peňazí
nedok.napĺňať, naplňovať


naplniť sa -ní sa -nia sa -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok. 1. (kým, čím; ø) ▶ dosiahnuť mieru zodpovedajúcu objemu, celkovej kapacite, stať sa plným, zaplniť sa: obchod sa naplnil kupujúcimi; internáty sa vždy rýchlo naplnia; vaňa sa za chvíľu naplní vodou; divadelná sála sa naplnila do posledného miesta; ulice sa dnes naplnia hokejovými fanúšikmi; Náruč sa mu naplnila kvetmi. [I. Izakovič]; Šofér čaká, kým sa mu mikrobus naplní. [Slo 2002]
2. (čím) ▶ stať sa preniknutým, silne zasiahnutým rozličnými (vonkajšími) javmi, vplyvmi, zaplniť sa: byt sa naplnil vôňou kvetov; srdce sa jej naplní radosťou; prežiť šťastný, láskou naplnený život; Mladíkova tvár sa naplnila strachom. [A. Hykisch]; Hora sa naplnila spevom vtákov a našimi hlasmi. [L. Ťažký]; Izba sa naplnila pološerom a hlukom. [As 2002]
3.zmeniť sa na skutočnosť, nadobudnúť reálnu podobu; syn. splniť sa, vyplniť sa: jeho predstavy, predpoklady sa vždy naplnia; hrozby, veštby, zlé predtuchy, katastrofické scenáre sa, našťastie, nenaplnili; dočkal sa naplnenia svojich túžob; predvolebné sľuby sa zase nenaplnia; Z nekonečných možností sa vždy naplní len jedna. [E. Farkašová]; Nech sa naplní vôľa priateľa, ak chce prísť a vyrušiť ma v mojej samote. [P. Macsovszky]
fraz. kniž. čas sa naplnil nastala vhodná chvíľa; jeho čas sa naplnil a) uplynul mu (stanovený) čas na niečo b) blíži sa ku koncu života, zomiera; naplnený sen situácia v živote človeka, ktorá sa v najvyššej možnej miere blíži jeho predstave o želanom ideálnom stave
nedok.napĺňať sa, naplňovať sa


nenaplnenie -nia s. ▶ neuskutočnenie istého očakávania, nerealizovanie, nenaplnenosť; op. naplnenie: emocionálne, vnútorné n.; prežíva vo vzťahu n. a sklamanie; zmocnil sa jej zlý a trpký pocit nenaplnenia; A keďže v jeho filme pôsobí všetko veľmi cudzo, akékoľvek očakávania divákov sú odsúdené na nenaplnenie. [DF 2002] ▷ ↗ i naplniť


nenaplnený -ná -né príd.ktorý sa neuskutočnil podľa istého očakávania, predpokladu, nerealizovaný; op. plný, naplnený: n. citový život; nenaplnené sny, ambície, priania; utiecť z nenaplneného vzťahu; Ja nie som príčinou jej nešťastia, myslím jej sklamania a nenaplnenej lásky. [L. Ťažký]; Svoju nenaplnenú túžbu po materinskej láske premenila na lásku k blížnym, na dobročinnosť. [Š. Hanuščin] ▷ ↗ i naplniť


plniť -ní -nia plň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ liatím, sypaním, vkladaním a pod. cez otvor robiť nejaký uzavretý objemový priestor plným; syn. napĺňať: p. fľaše mliekom; p. vrecia pieskom; p. vankúš perím; prevádzka, kde sa plnia fľaše; bazény plníme riedenou geotermálnou vodou; balóny sa plnia héliom; trochu expr. p. si bruchá (dobrotami) výdatne jesť, kŕmiť sa, ↗ i fraz.; Je slnečný deň a my sa kocháme výhľadom na okolité vrchy, plniac pľúca čerstvým horským vzduchom. [Cs 2012]; pren. škandály, senzácie plnia titulné stránky bulvárnych časopisov
2. (čo do čoho) ▶ liatím, sypaním, vkladaním a pod. dávať niečo cez otvor do uzavretého objemového priestoru: uvarený džem plníme do čistých pohárov; plnia piesok do vriec; mäso mleli, miesili, korenili a plnili do pripravených čriev; jemné syrové cesto sa plní do foriem; okrem fliaš a sudov sa pivo plní i do plechoviek s objemom 0‚33 l a 0‚5 l; ukazovatele kvality pitnej vody plnenej do spotrebiteľského balenia
3. i kuch. (čo (čím)) ▶ dávaním, vkladaním, natieraním náplne do niečoho pripravovať ako pokrm: p. klobásy, jaternice; p. kurča, papriky (plnkou); pirohy plnené varenými zemiakmi; oblátky plnené grilážou; hotové palacinky plníme podľa vlastnej chuti; pripravenou zmesou plníme cesto na spôsob, ako sa plnia buchty alebo šatôčky [ŽVč 2009]
4. (čo) ▶ premieňať isté zámery, predstavy, sľuby na skutočnosť; uskutočňovať niečo žiadané, určené, potrebné a pod.; syn. napĺňať, spĺňať, vypĺňať: p. sľuby; p. želania, túžby, sny detí; p. svoje poslanie; p. poslednú vôľu milovaného človeka; dobre, riadne si p. povinnosti; neplní podmienky zmluvy, svoje záväzky; vyžadovať plnenie rozkazov, úloh, plánu, pracovnej normy
5. (čo) ▶ byť (typickým) predstaviteľom niečoho, predstavovať, fungovať ako niečo, mať (platnosť niečoho), vykonávať, zastávať, spĺňať: p. rolu sprostredkovateľa, mediátora; rys ostrovid plní v prírode úlohu sanitára; izba plnila funkciu obývačky i spálne; jazyk okrem komunikatívnej funkcie plní aj dôležitú národnoreprezentatívnu a národnointegračnú funkciu; detskú prilbu treba pri kupovaní vyskúšať, aby dobre sedela, inak neplní svoj účel
fraz. plniť si vrecká al. expr. plniť si bruchá obohacovať sa; plniť [všetko] do [poslednej] bodky a) vykonávať niečo dôsledne b) vykonávať úplne všetko a obyč. aj poslušne
opak. plnievať -va -vajú -val: mama plnieva pirohy slanou i sladkou plnkou; povinnosti si vždy plnieval svedomite; dok. 1 4naplniť, k 4, 5 splniť

naplniť 1. p. zaplniť, napustiť 2 2. p. uskutočniť


napustiť 1. umožniť vniknutie tekutiny al. plynu do nejakého priestoru • vpustiťpustiť: napustili vodu do bazéna; vpustil čerstvý vzduch do izby

2. urobiť plným (tekutinou a pod.) • naplniť: napustila, naplnila vaňu vodou; naplnili nádrž odpadomponapĺňaťponapúšťať (postupne, viac vecí)

3. nechať vsiaknuť látku, ktorá zvyšuje odolnosť proti vode, ohňu a pod. • impregnovať: napustili kožu proti plesni; impregnovaná tkaninanamoriť (namáčaním): namorili drevo v špeciálnom roztoku


preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsťdostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmykdoľahnúť: krik detí doľahol až k námprestúpiť: puklinami prestúpená stenapreraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážkuexpr. presekať saprerúbať saprebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciampreryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrchexpr. predrať sapretlačiť sapretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáryexpr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytupresiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý bytnasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šatyvojsťvstúpiťexpr.: vraziťudrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy

2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúťprejaťprejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostíovládnuťopanovaťzachvátiťzasiahnuťzmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosťprestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeňkniž.: predchnúťprechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamaniadoľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosťnaplniť: naplnil ma duch slobodyvrezať sazarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do ušízájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia

3. p. rozšíriť sa 3


uskutočniť urobiť skutkom, skutočnosťou • realizovať: uskutočniť plány do budúcnosti; teóriu nevedeli realizovať v praxiurobiťvykonať (nejaký čin): plánovanú cestu urobíme, vykonáme čím skôrkonkretizovaťskonkretizovaťskonkrétniť (urobiť konkrétnym): požiadavky pracovníkov treba (s)konkretizovať; svoju predstavu skonkrétnil v umeleckom dielesplniť (uskutočniť niečo sľúbené): svoje záväzky sme vždy splnilikniž. naplniť: želania detí rodičia čoskoro naplnilikniž. zhmotniť (urobiť hmotným, reálnym): zhmotniť túžbu po šťastípreniesť do života: podarilo sa mu svoje zámery preniesť do života


vyplniť 1. urobiť celkom plným (priestor al. čas) • zaplniťnaplniť: diery vyplniť, zaplniť maltou; nevie, čím si má vyplniť, naplniť časpovypĺňaťpozapĺňaťponapĺňať (postupne)

2. doplniť predznačené údaje • vypísať: dôkladne vyplní, vypíše prihláškupovypĺňaťpovypisovať (postupne, viac tlačív)

3. urobiť skutkom niečo sľúbené, žiadané a pod. • splniť: vyplní, splní každé synovo želanievyhovieť (niečomu): nechce vyhovieť ženiným rozmaromuskutočniťrealizovaťpreniesť do života: všetky plány, zámery z mladosti uskutočnil, realizoval, preniesol do života


zaplniť urobiť celkom plným, obsadeným • naplniťvyplniť: celý priestor zaplniť nábytkom; vôňa naplnila izbu; užitočne vyplniť časobsadiťzaujať: sálu obsadila mládež; všetky miesta sú zaplnené, obsadené, zaujatézaložiť (zaplniť kladením množstva niečoho): založiť stôl knihamihovor. zaprataťprepchaťpreplniť (príliš zaplniť): knižnica zaprataná menej hodnotnou literatúrou; prepchatý, preplnený autobuspozapĺňaťpozakladať (postupne zaplniť, založiť)


zbohatnúť stať sa bohatým, hospodársky zosilnieť • vzmôcť sazmôcť sa: mesto na turistike zbohatlo, (v)zmohlo saobohatiť sa (stať sa bohatším, bohatým): obohatili sa rozličnými špekuláciamihovor. expr.: zaperiť saoperiť sa: po vojne sa rodine podarilo zaperiť, operiťfraz. expr. naplniť si/namastiť si vrecká/vačky (nečestne zbohatnúť) • pomôcť si: pomohli si reštitúciamizried. zagazdovať sa (Kukučín)zried. zmajetnieť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

naplniť, -í, -ia dok.

1. (čo, pren. i koho čím) urobiť plným: n. pohár, vedro, sud (vodou), n. fľašu vínom, n. fajku tabakom, n. stodolu obilím, n. mäso plnkou; pren. n. niekomu srdce, dušu odvahou, radosťou; niečo ho naplnilo smútkom, žiaľom, obavami ap.; n. pamäť vedomosťami (Urb.)

hovor. n. si vrecká získať veľa peňazí; zbohatnúť (obyč. nečestným spôsobom); expr. n. si brucho (žalúdok) najesť sa;

2. arch. (čo) uskutočniť, vyplniť: n. dlhý sen vojny o vôni a chuti pšeničného chleba (Ondr.);

nedok. napĺňať, -a, -ajú i naplňovať, -uje, -ujú

|| naplniť sa

1. (čím i bezpredm.) stať sa plným: Podvečer sa rieka naplnila vodou. (Heč.) Čakal, kým sa kotol nenaplní. (Hor.); pren. srdce (duša, hruď) sa mu naplnilo (-a) radosťou, potešením ap.

bibl. naplnil sa čas, naplnili sa dni prišiel čas (vhodný, súci na niečo), dovŕšiť sa;

2. arch. stať sa skutkom, uskutočniť sa, splniť sa: bibl. Naplnili sa slová Písma. — Osud sa naplní a bude po práve. (Karv.);

nedok. napĺňať sa i naplňovať sa


plniť1, -í, -ia, rozk. plň nedok.

1. (čo, čo čím) nasýpať, sypať, liať al. pchať dačo do dutého predmetu po samý okraj, napĺňať: p. klobásy, jaternice, p. vrecia obilím, p. perinu páperím, perím, p. fľaše pivom, vínom, ovocnou šťavou, p. komoru zásobami na zimu, p. silážnu jamu, p. balón vzduchom (plynom); kuch. p. tortu krémom, p. rezy džemom dávať vrstvu plnky

expr. p. si vačky obohacovať sa;

2. (koho čím) vyvolávať v dakom určité psychické pocity: Teší nás, keď môžeme hovoriť o tom, čo nás jedom plní. (Jes.) Niet výkrikov, ktoré ho plnili zúfalou odvahou. (Jil.) Údivom plní ma odpoveď tvoja. (Karv.);

opak. plnievať, -a, -ajú;

dok. naplniť

|| plniť sa (bezpredm. i čím) naberať do seba dačo, stávať sa plným, zapĺňať sa, napĺňať sa: Izba sa začala plniť. (Kuk.) Tváre sa nadúvajú a bruchá plnia a predsa ešte vždy je dosť chuti prijímať nové jedlá. (Jil.) Poobede začal sa park plniť ľuďmi. (Tomašč.);

pren. (čím) napĺňať sa: Nenávisťou sa plnilo jeho srce. (Jégé) Moje srdce znovu sa plní odvahou. (Fig.);

dok. naplniť sa

Morfologický analyzátor

naplniť dokonavé sloveso
(ja) naplním VKdsa+; (ty) naplníš VKdsb+; (on, ona, ono) naplní VKdsc+; (my) naplníme VKdpa+; (vy) naplníte VKdpb+; (oni, ony) naplnia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) naplnil VLdsam+; (ona) naplnila VLdsaf+; (ono) naplnilo VLdsan+; (oni, ony) naplnili VLdpah+;
(ty) naplň! VMdsb+; (my) naplňme! VMdpa+; (vy) naplňte! VMdpb+;
(nejako) naplniac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor