Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

naplniť dok.

1. urobiť plným: n. vedro (vodou), vôňa n-la izbu

2. kniž. splniť, realizovať: n. predstavy

● n. si vrecká (nečestne) získať peniaze; expr. n. si brucho najesť sa (veľa);

nedok. napĺňať -a, naplňovať

// naplniť sa

1. stať sa plným: priehrada sa n-la (vodou);

pren. srdce sa mu n-lo radosťou potešil sa

2. kniž. uskutočniť sa, vyplniť sa: jeho osud sa n-l

● kniž. čas sa n-l prišiel, dovŕšil sa;

nedok. napĺňať sa, naplňovať sa

napĺňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie, naplňovať -ňuje -ňujú -ňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ nalievať, sypať al. umiestňovať niečo do nádoby al. do väčšieho ohraničeného priestoru, robiť ho plným (až po okraj); syn. plniť: n. bazén, kotol, priehradu, rybník; n. hosťom poháre vínom; balóny sú naplňované héliom; dajte pozor pri napĺňaní fliaš; umývačku riadu naplňujte podľa návodu; Pozoroval ju, ako berie čajník, napĺňa ho vodou a kladie na sporák. [J. Krchňák]; Pri napĺňaní boxu batožinou treba dbať aj na maximálne zaťaženie strechy. [Pd 2008]
2. i kuch. (čo (čím)) ▶ pridávať nejakú náplň na zlepšenie chuti, zvýšenie výživovej hodnoty jedla al. tlačením, pchaním náplne do obalu pripravovať: n. kurča plnkou; formičky napĺňajte cestom len do dvoch tretín
3. (čo) ▶ (o rozličných javoch, vplyvoch) šíriť sa v istom uzavretom priestore, prenikať niekam, zapĺňať: hudba a spev napĺňali celú miestnosť; čerstvý vzduch naplňuje dom; vôňa kvetov napĺňajúca izbu; Kaplnku napĺňalo svetlo neskorého rána. [A. Lauček]; Vial na mňa umelý vietor, ktorý napĺňal pódium horúcimi závanmi. [M. Hvorecký]
4. (koho, čo (čím)) ▶ vyvolávať, vzbudzovať rozličné pocity, často silné emócie: vaše slová nás napĺňajú dôverou, nádejou, radosťou; táto hudba ma napĺňa pokojom; práca s ľuďmi ho celkom naplňuje; zanechal povolanie, ktoré ho už nenapĺňalo; myšlienka na deti jej napĺňa srdce láskou; Podobné úkazy ma vždy napĺňajú rozochvením. [H. Ponická]; Cítil v sebe silu, schopnosti, toto ho naplňovalo odvahou a zlosťou a jedom ako hada. [L. Ťažký]
5. (čo) ▶ postupne premieňať isté zámery al. predstavy na skutočnosť; syn. plniť, uskutočňovať: n. svoje poslanie, sny, túžby, vízie; hodnotiť napĺňanie stanovených cieľov; doterajšie výsledky práce nenapĺňajú naše očakávania; Sú dnes na Slovensku muži a ženy, ktorí dokážu napĺňať úlohu slobodného spisovateľa. [V. Mikula] □ práv. napĺňať skutkovú podstatu trestného činu konať v rozpore so zákonom
▷ dok. ↗ naplniť

napĺňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie sa, naplňovať sa -ňuje sa -ňujú sa -ňoval sa -ňujúc sa -ňujúci sa -ňovanie sa nedok. 1. (kým, čím; ø) ▶ postupne sa stávať plným, zapĺňať sa; syn. plniť sa: hľadisko, štadión sa napĺňa divákmi; autobus sa na zastávke napĺňa; sud pod odkvapom sa rýchlo naplňuje dažďovou vodou; kontrolovať naplňovanie štátnej pokladnice; Elegantné obchody sa začali napĺňať ľuďmi. [Š. Žáry]; Pľúca dostali, čo potrebovali, napĺňali sa novými a novými molekulami vzduchu. [InZ 2001]
2. (čím) ▶ stávať sa preniknutým, silne zasiahnutým rozličnými (vonkajšími) javmi, vplyvmi, emóciami a pod.: dvor sa napĺňa pachom spáleniny; záhrada napĺňajúca sa spevom vtáctva; Človek sám v sebe, stačí si, napĺňa sa svetom a svet napĺňa sebou. [H. Ponická]; Dávna pamäť, ešte tá, ktorá sa tu naplňovala vôňami rozkvitnutých agátových lesov. [L. Ballek]
3. ▶ meniť sa na skutočnosť, nadobúdať reálnu podobu, plniť sa; syn. uskutočňovať sa, realizovať sa: naše ciele, očakávania, predpoklady sa zatiaľ nenapĺňajú; napĺňa sa jej sen o cestovaní; ich predstavy sa úspešne naplňujú; Zlé tušenie sa napĺňalo. [I. Habaj]; Môj zámer sa čoskoro začal napĺňať. [E. Farkašová]
◘ parem. keď v apríli hojne vietor duje, stodola sa naplňuje
▷ dok. ↗ naplniť sa

naplnenie -nia s. ▶ dosiahnutá optimálna miera istého obsahu, zmyslu, náplne niečoho; syn. naplnenosť; op. nenaplnenosť: nájsť v práci svoje životné n.; spevák zažíva úplné umelecké n.; Nechcú mať [hrdinovia filmu] svoje vlastné, osudové a neopakovateľné naplnenie za cenu bolesti iných. [J. Lenčo]; Zaskočilo ma, že necítim naplnenie, radosť z materstva. [BŽ 2007] ▷ ↗ i naplniť

naplniť -ní -nia naplň! -nil -niac -nený -nenie dok. 1. (čo (čím)) ▶ naliať, nasypať al. umiestniť niečo do nádoby al. do väčšieho ohraničeného priestoru, urobiť ho plným (až po okraj): n. pohár, vedro; n. fľaše sirupom; naplnili vrecia pieskom; n. skrine, zásuvky šatstvom; sýpky sú už naplnené obilím; Našli výdatný prameň a hneď naplnili dva súdky. [V. Krupa]; Keď ide na hríby, vezme so sebou ruksak, a dokiaľ ho nenaplní, nepôjde vám z hory ani za svet. [V. Šikula]; Raz neodolám, kúpim nábytok, naplním ním prázdnu miestnosť. [D. Mitana]; pren. n. príjmovú časť štátneho rozpočtu
2. i kuch. (čo (čím)) ▶ pridať nejakú náplň na zlepšenie chuti, zvýšenie výživovej hodnoty jedla; tlačením náplne do obalu pripraviť: n. tortu krémom; rajčiny môžete n. pomletým mäsom; ochutenými hubami naplňte pripravené cesto; n. klobásy, jaternice; Naplnené koláčiky preložíme na plech vystlaný papierom. [Šarm 2010]
3. (čo) ▶ (o rozličných javoch, vplyvoch) rozšíriť sa v istom uzavretom priestore, preniknúť niekam, zaplniť: vôňa kvetov naplnila dvor; jasné svetlo čoskoro naplní celú izbu; dom je naplnený rozličnými zvukmi; Zápach vosku naplnil malú miestnosť. [P. Karvaš]; Drevenú búdku s plechovou strieškou naplnil krik. [J. Váh]
4. (koho, čo (čím)) ▶ vyvolať, vzbudiť v niekom rozličné pocity, často silné emócie: nové správy nás naplnili obavami, znepokojením, neistotou; pohľad do doliny nás naplnil obdivom, nadšením, úžasom; srdce jej naplnila úzkosť; Zakaždým, keď začula tento mumraj, naplnilo ju to trochu sviatočnosťou. [E. Čepčeková]; Akou radosťou ťa v dnešnom svete vedia naplniť takíto ľudia. [J. Zambor]
5. (čo) ▶ zmeniť na skutočnosť niečo zamýšľané, sľúbené, očakávané a pod.; syn. splniť, uskutočniť: n. svoje ambície, ciele, predstavy, vízie; syn nenaplnil dôveru, očakávania rodičov; namiesto naplnenia túžob ho čaká sklamanie; Potrebujem niečo, čo dokáže naplniť moje sny. [M. Hvorecký]; Koncepciu sa, žiaľ, nepodarilo vždy naplniť. [LT 2000] □ práv. naplniť skutkovú podstatu trestného činu spáchať trestný čin
◘ fraz. expr. naplniť si brucho/žalúdok veľa, do sýtosti sa najesť; naplniť si vrecká nečestným spôsobom zbohatnúť, získať veľa peňazí
▷ nedok. ↗ napĺňať, naplňovať

naplniť sa -ní sa -nia sa -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok. 1. (kým, čím; ø) ▶ dosiahnuť mieru zodpovedajúcu objemu, celkovej kapacite, stať sa plným, zaplniť sa: obchod sa naplnil kupujúcimi; internáty sa vždy rýchlo naplnia; vaňa sa za chvíľu naplní vodou; divadelná sála sa naplnila do posledného miesta; ulice sa dnes naplnia hokejovými fanúšikmi; Náruč sa mu naplnila kvetmi. [I. Izakovič]; Šofér čaká, kým sa mu mikrobus naplní. [Slo 2002]
2. (čím) ▶ stať sa preniknutým, silne zasiahnutým rozličnými (vonkajšími) javmi, vplyvmi, zaplniť sa: byt sa naplnil vôňou kvetov; srdce sa jej naplní radosťou; prežiť šťastný, láskou naplnený život; Mladíkova tvár sa naplnila strachom. [A. Hykisch]; Hora sa naplnila spevom vtákov a našimi hlasmi. [L. Ťažký]; Izba sa naplnila pološerom a hlukom. [As 2002]
3. ▶ zmeniť sa na skutočnosť, nadobudnúť reálnu podobu; syn. splniť sa, vyplniť sa: jeho predstavy, predpoklady sa vždy naplnia; hrozby, veštby, zlé predtuchy, katastrofické scenáre sa, našťastie, nenaplnili; dočkal sa naplnenia svojich túžob; predvolebné sľuby sa zase nenaplnia; Z nekonečných možností sa vždy naplní len jedna. [E. Farkašová]; Nech sa naplní vôľa priateľa, ak chce prísť a vyrušiť ma v mojej samote. [P. Macsovszky]
◘ fraz. kniž. čas sa naplnil nastala vhodná chvíľa; jeho čas sa naplnil a) uplynul mu (stanovený) čas na niečo b) blíži sa ku koncu života, zomiera; naplnený sen situácia v živote človeka, ktorá sa v najvyššej možnej miere blíži jeho predstave o želanom ideálnom stave
▷ nedok. ↗ napĺňať sa, naplňovať sa

nenaplnenie -nia s. ▶ neuskutočnenie istého očakávania, nerealizovanie, nenaplnenosť; op. naplnenie: emocionálne, vnútorné n.; prežíva vo vzťahu n. a sklamanie; zmocnil sa jej zlý a trpký pocit nenaplnenia; A keďže v jeho filme pôsobí všetko veľmi cudzo, akékoľvek očakávania divákov sú odsúdené na nenaplnenie. [DF 2002] ▷ ↗ i naplniť

nenaplnený -ná -né príd. ▶ ktorý sa neuskutočnil podľa istého očakávania, predpokladu, nerealizovaný; op. plný, naplnený: n. citový život; nenaplnené sny, ambície, priania; utiecť z nenaplneného vzťahu; Ja nie som príčinou jej nešťastia, myslím jej sklamania a nenaplnenej lásky. [L. Ťažký]; Svoju nenaplnenú túžbu po materinskej láske premenila na lásku k blížnym, na dobročinnosť. [Š. Hanuščin] ▷ ↗ i naplniť

plniť -ní -nia plň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ liatím, sypaním, vkladaním a pod. cez otvor robiť nejaký uzavretý objemový priestor plným; syn. napĺňať: p. fľaše mliekom; p. vrecia pieskom; p. vankúš perím; prevádzka, kde sa plnia fľaše; bazény plníme riedenou geotermálnou vodou; balóny sa plnia héliom; trochu expr. p. si bruchá (dobrotami) výdatne jesť, kŕmiť sa, ↗ i fraz.; Je slnečný deň a my sa kocháme výhľadom na okolité vrchy, plniac pľúca čerstvým horským vzduchom. [Cs 2012]; pren. škandály, senzácie plnia titulné stránky bulvárnych časopisov
2. (čo do čoho) ▶ liatím, sypaním, vkladaním a pod. dávať niečo cez otvor do uzavretého objemového priestoru: uvarený džem plníme do čistých pohárov; plnia piesok do vriec; mäso mleli, miesili, korenili a plnili do pripravených čriev; jemné syrové cesto sa plní do foriem; okrem fliaš a sudov sa pivo plní i do plechoviek s objemom 0‚33 l a 0‚5 l; ukazovatele kvality pitnej vody plnenej do spotrebiteľského balenia
3. i kuch. (čo (čím)) ▶ dávaním, vkladaním, natieraním náplne do niečoho pripravovať ako pokrm: p. klobásy, jaternice; p. kurča, papriky (plnkou); pirohy plnené varenými zemiakmi; oblátky plnené grilážou; hotové palacinky plníme podľa vlastnej chuti; pripravenou zmesou plníme cesto na spôsob, ako sa plnia buchty alebo šatôčky [ŽVč 2009]
4. (čo) ▶ premieňať isté zámery, predstavy, sľuby na skutočnosť; uskutočňovať niečo žiadané, určené, potrebné a pod.; syn. napĺňať, spĺňať, vypĺňať: p. sľuby; p. želania, túžby, sny detí; p. svoje poslanie; p. poslednú vôľu milovaného človeka; dobre, riadne si p. povinnosti; neplní podmienky zmluvy, svoje záväzky; vyžadovať plnenie rozkazov, úloh, plánu, pracovnej normy
5. (čo) ▶ byť (typickým) predstaviteľom niečoho, predstavovať, fungovať ako niečo, mať (platnosť niečoho), vykonávať, zastávať, spĺňať: p. rolu sprostredkovateľa, mediátora; rys ostrovid plní v prírode úlohu sanitára; izba plnila funkciu obývačky i spálne; jazyk okrem komunikatívnej funkcie plní aj dôležitú národnoreprezentatívnu a národnointegračnú funkciu; detskú prilbu treba pri kupovaní vyskúšať, aby dobre sedela, inak neplní svoj účel
◘ fraz. plniť si vrecká al. expr. plniť si bruchá obohacovať sa; plniť [všetko] do [poslednej] bodky a) vykonávať niečo dôsledne b) vykonávať úplne všetko a obyč. aj poslušne
▷ opak. plnievať -va -vajú -val: mama plnieva pirohy slanou i sladkou plnkou; povinnosti si vždy plnieval svedomite; dok. 1 – 4 ↗ naplniť, k 4, 5 splniť

naplniť, -í, -ia dok.

1. (čo, pren. i koho čím) urobiť plným: n. pohár, vedro, sud (vodou), n. fľašu vínom, n. fajku tabakom, n. stodolu obilím, n. mäso plnkou; pren. n. niekomu srdce, dušu odvahou, radosťou; niečo ho naplnilo smútkom, žiaľom, obavami ap.; n. pamäť vedomosťami (Urb.)

● hovor. n. si vrecká získať veľa peňazí; zbohatnúť (obyč. nečestným spôsobom); expr. n. si brucho (žalúdok) najesť sa;

2. arch. (čo) uskutočniť, vyplniť: n. dlhý sen vojny o vôni a chuti pšeničného chleba (Ondr.);

nedok. napĺňať, -a, -ajú i naplňovať, -uje, -ujú

|| naplniť sa

1. (čím i bezpredm.) stať sa plným: Podvečer sa rieka naplnila vodou. (Heč.) Čakal, kým sa kotol nenaplní. (Hor.); pren. srdce (duša, hruď) sa mu naplnilo (-a) radosťou, potešením ap.

● bibl. naplnil sa čas, naplnili sa dni prišiel čas (vhodný, súci na niečo), dovŕšiť sa;

2. arch. stať sa skutkom, uskutočniť sa, splniť sa: bibl. Naplnili sa slová Písma. — Osud sa naplní a bude po práve. (Karv.);

nedok. napĺňať sa i naplňovať sa

plniť¹, -í, -ia, rozk. plň nedok.

1. (čo, čo čím) nasýpať, sypať, liať al. pchať dačo do dutého predmetu po samý okraj, napĺňať: p. klobásy, jaternice, p. vrecia obilím, p. perinu páperím, perím, p. fľaše pivom, vínom, ovocnou šťavou, p. komoru zásobami na zimu, p. silážnu jamu, p. balón vzduchom (plynom); kuch. p. tortu krémom, p. rezy džemom dávať vrstvu plnky

● expr. p. si vačky obohacovať sa;

2. (koho čím) vyvolávať v dakom určité psychické pocity: Teší nás, keď môžeme hovoriť o tom, čo nás jedom plní. (Jes.) Niet výkrikov, ktoré ho plnili zúfalou odvahou. (Jil.) Údivom plní ma odpoveď tvoja. (Karv.);

opak. plnievať, -a, -ajú;

dok. naplniť

|| plniť sa (bezpredm. i čím) naberať do seba dačo, stávať sa plným, zapĺňať sa, napĺňať sa: Izba sa začala plniť. (Kuk.) Tváre sa nadúvajú a bruchá plnia a predsa ešte vždy je dosť chuti prijímať nové jedlá. (Jil.) Poobede začal sa park plniť ľuďmi. (Tomašč.);

pren. (čím) napĺňať sa: Nenávisťou sa plnilo jeho srce. (Jégé) Moje srdce znovu sa plní odvahou. (Fig.);

dok. naplniť sa