naplnenie -nia s. ▶ dosiahnutá optimálna miera istého obsahu, zmyslu, náplne niečoho; syn. naplnenosť; op. nenaplnenosť: nájsť v práci svoje životné n.; spevák zažíva úplné umelecké n.; Nechcú mať [hrdinovia filmu] svoje vlastné, osudové a neopakovateľné naplnenie za cenu bolesti iných. [J. Lenčo]; Zaskočilo ma, že necítim naplnenie, radosť z materstva. [BŽ 2007] ▷ ↗ i naplniť
(jedno) naplnenie; (bez) naplnenia; (k) naplneniu; (vidím) naplnenie; (hej) naplnenie!; (o) naplnení; (s) naplnením;
(štyri) naplnenia; (bez) naplnení; (k) naplneniam; (vidím) naplnenia; (hej) naplnenia!; (o) naplneniach; (s) naplneniami;