Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp sssj sss ssj ma

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
napiť sa ‑je ‑jú dok.

napíjať sa -ja sa -jajú sa -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie (sa) nedok. (čím; ø) ▶ (o savých látkach, materiáloch) prijímať do seba vo veľkej miere tekutinu, vsakovaním pohlcovať, vpíjať, nasiakavať: obrus sa napíja rozliatou tekutinou; zem sa napíja ako špongia; obväz na nohe raneného sa rýchlo napíjal krvou; Zisťujem, že som čoraz ťažší, vatelín sa stále viac napíja vodou. [PaR 2008]dok.napiť sa


napiť sa -pije sa -pijú sa -pi sa! -pil sa -pijúc sa -pitý -pitie (sa) dok. 1. (čoho; z čoho; ø) ▶ užiť, vypiť nejakú tekutinu, obyč. na uhasenie smädu: n. sa mlieka, čaju; hltavo, dychtivo, schuti sa n. piva; omylom sa napil octu; napili sa rovno z fľaše; pri plávaní sa poriadne napil do úst mu vnikla voda; Tu máš, napi sa! Nalial mu deci pálenky a ani na seba nezabudol. [P. Jaroš]; Smädno sa napila vody priamo z kohútika. [V. Mináč]
2. (na čo) ▶ pripiť si, vypiť alkoholický nápoj na počesť al. na oslavu niekoho, niečoho: napime sa na zdravie nevesty; na to sa treba n.; Napime sa, na zdar dnešného pekného dňa. [Ľ. Zúbek]
3. hovor.nadmerne požiť alkoholický nápoj, opiť sa: nie že sa zase napijete!; pri každej príležitosti sa trochu napije; Pani Veronka chodievala každú chvíľu za nami, bála sa, že sa napijeme. [V. Šikula]; Tento dobrák od kosti, keď sa napije, vždy niekoho zbije. [J. Kalina]
4. hovor. (čím; ø; zried. čoho) ▶ (o nasiakavých látkach, materiáloch) prijať do seba tekutinu, vpiť, nasiaknuť: kabát sa mu napil vodou; vymeniť obväz napitý krvou; zalieval zem, aby sa dôkladne napila; čistí koberec napitý rozliatymi nápojmi; Zvalí sa do vody, natiahne sa, jeho uniforma sa ešte raz napije studenej horskej vody. [L. Ťažký]; Z jarnej hmly na mňa dýchla kamenina, napitá potuchnutým vínom. [A. Chudoba]; pren. expr. V túto jar bolo priveľa dažďov a lúky boli napité sýtou zeleňou. [A. Hykisch]
5. expr. zried. (čoho) obyč. s výrazom miery ▶ (o človeku) často, veľa popiť: čo sa tej dobrej vody napili, keď išli okolo
parem. ak sa na Vincenta vták z koľaje vody napije, ten rok mnoho vína sľubuje (21. január)
nedok. k 4napíjať sa

napiť sa 1. požiť nejakú tekutinu na zahasenie smädu • vypiť: napil sa vody; vypil kávuexpr.: napojiť sanaglgať sanalogať sanalúchať sanalôchať sanachleptať sanachlípať sanastrebať sa: napojil sa vínom; naglgal sa vínaexpr.: vylogaťvychleptaťvychloptaťvychľastať (niečo): vylogal pohár vína na exnár. expr. nadúchať sa: hltavo sa nadúchal vodyponapíjať sa (postupne sa napiť): všetci sa ponapíjaliodpiťupiťupiť si (napiť sa malého množstva tekutiny): odpil si pivaexpr.: glgnúť silognúť sinár. expr. šluknúť si: šlukol si z poháradet. nabumbať sa: Nabumbaj sa mliečka!expr. vyzunknúť (naraz vypiť): vyzunkol koňak z pohárikanacicať sanadojiť sa (o zvieratách, pren. expr. o človeku): teliatko sa nacicalo

porov. aj vypiť 1

2. p. opiť sa 3. p. nasiaknuť


nasiaknuť prijať do seba tekutinu al. pach • vpiťvsaťnasaťvstrebať: zem nasiakla vodou; zem vpila, nasala, vsala, vstrebala vodu; bavlnená látka vpije, vstrebe pot, nasiakne potomabsorbovaťpohltiť (zároveň spotrebovať): chemické látky môžu pohltiť zápachnapáchnuť (iba o pachu): šaty napáchli cigaretovým dymomnamoknúť (iba o vode): bielizeň na daždi namoklahovor.: napiť savypiť: špongia napitá vodou; pôda vypila všetku vlahunasýtiť sa (byť preniknutý niečím): vzduch nasýtený vôňou


opiť sa nadmerným požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia • spiť sahovor. napiť sa: od žiaľu sa opil, spil; napil sa do nemotyexpr.: naliať sanalogať sanaslopať sanarezať sanastrebať sanaťahať sanacicať sanacecať sanacengať sanadrať sanadrúľať sanalôchať sanaťať sanadratviť sahovor.: natankovaťnachmeliť sanazvoniť saexpr.: zrúbať sasťať sascápať sascapkať sazrezať sazdrať sazrichtovať sahovor. zmotorizovať saexpr.: doťať sadoťahať sadoriadiť sadorichtovať sadocengať sadotrundžiť saocengať saotrundžiť saotrúliť saotrtúliť sahovor. ochmeliť sapejor.: ochľastať saochleptať saoslopať saožrať sa: na hostine sa všetci ochľastali, ožralifraz. dať si do nosapodnapiť sapodpiť sapripiť sahovor. expr. podgurážiť sa (trocha sa opiť) • ponapíjať sa (postupne; o viacerých osobách)


vpiť pitím pohltiť, pórmi a pod. vtiahnuť • vstrebať: bavlnená látka dobre vpije, vstrebe potvcucaťvcicať: koláč vcucal všetku šťavunasiaknuťvsiaknuť: zem nasiakne vlahou, zem vsiakne vlahunapiť savypiť: špongia napitá vodou; pijak vypil mastnotu; korienky vodu rýchlo vypilimenej vhodné: vsaťnasať: vsala, nasala vlhkosťprijaťpojaťpohltiťabsorbovať: pôda pojme, absorbuje veľa vodyodb. resorbovať (do vnútra buniek) • povpíjať (postupne)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

napiť sa, -pije, -pijú, rozk. -pi dok.

1. (čoho i bezpredm.) užiť, vypiť nejakú tekutinu (obyč. na uhasenie smädu al. zahnanie hladu): n. sa vody, mlieka, čaju, piva, vína; n. sa zo studničky, z pohára, z hrnčeka; pren. n. sa šťastia, radosti (Kuk.);

2. (čím i bezpredm.) nasiaknuť, presiaknuť tekutinou (obyč. vodou): po daždi je zem napitá vodou; Sivé mračná boli napité vodou. (Jil.)

3. hovor. opiť sa: Ale, apo, vy ste sa zas napili! (VHV)

4. (čoho) veľa, často piť: Čo sme sa jej (medovice) napili, keď sme na zubry a medvede poľovali. (Stod.)

Morfologický analyzátor

napiť dokonavé sloveso
(ja) napijem VKdsa+; (ty) napiješ VKdsb+; (on, ona, ono) napije VKdsc+; (my) napijeme VKdpa+; (vy) napijete VKdpb+; (oni, ony) napijú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) napil VLdsam+; (ona) napila VLdsaf+; (ono) napilo VLdsan+; (oni, ony) napili VLdpah+;
(ty) napi! VMdsb+; (my) napime! VMdpa+; (vy) napite! VMdpb+;
(nejako) napijúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor