Slovenské slovníky

psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

napiť sa ‑je ‑jú dok.

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

napiť sa -pije sa -pijú sa -pi sa! -pil sa -pijúc sa -pitý -pitie (sa) dok.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

napíjať sa -ja sa -jajú sa -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie (sa) nedok. (čím; ø) ▶ (o savých látkach, materiáloch) prijímať do seba vo veľkej miere tekutinu, vsakovaním pohlcovať, vpíjať, nasiakavať: obrus sa napíja rozliatou tekutinou; zem sa napíja ako špongia; obväz na nohe raneného sa rýchlo napíjal krvou; Zisťujem, že som čoraz ťažší, vatelín sa stále viac napíja vodou. [PaR 2008] ▷ dok. ↗ napiť sa

napiť sa -pije sa -pijú sa -pi sa! -pil sa -pijúc sa -pitý -pitie (sa) dok. 1. (čoho; z čoho; ø) ▶ užiť, vypiť nejakú tekutinu, obyč. na uhasenie smädu: n. sa mlieka, čaju; hltavo, dychtivo, schuti sa n. piva; omylom sa napil octu; napili sa rovno z fľaše; pri plávaní sa poriadne napil do úst mu vnikla voda; Tu máš, napi sa! Nalial mu deci pálenky a ani na seba nezabudol. [P. Jaroš]; Smädno sa napila vody priamo z kohútika. [V. Mináč]
2. (na čo) ▶ pripiť si, vypiť alkoholický nápoj na počesť al. na oslavu niekoho, niečoho: napime sa na zdravie nevesty; na to sa treba n.; Napime sa, na zdar dnešného pekného dňa. [Ľ. Zúbek]
3. hovor. ▶ nadmerne požiť alkoholický nápoj, opiť sa: nie že sa zase napijete!; pri každej príležitosti sa trochu napije; Pani Veronka chodievala každú chvíľu za nami, bála sa, že sa napijeme. [V. Šikula]; Tento dobrák od kosti, keď sa napije, vždy niekoho zbije. [J. Kalina]
4. hovor. (čím; ø; zried. čoho) ▶ (o nasiakavých látkach, materiáloch) prijať do seba tekutinu, vpiť, nasiaknuť: kabát sa mu napil vodou; vymeniť obväz napitý krvou; zalieval zem, aby sa dôkladne napila; čistí koberec napitý rozliatymi nápojmi; Zvalí sa do vody, natiahne sa, jeho uniforma sa ešte raz napije studenej horskej vody. [L. Ťažký]; Z jarnej hmly na mňa dýchla kamenina, napitá potuchnutým vínom. [A. Chudoba]; pren. expr. V túto jar bolo priveľa dažďov a lúky boli napité sýtou zeleňou. [A. Hykisch]
5. expr. zried. (čoho) obyč. s výrazom miery ▶ (o človeku) často, veľa popiť: čo sa tej dobrej vody napili, keď išli okolo
◘ parem. ak sa na Vincenta vták z koľaje vody napije, ten rok mnoho vína sľubuje (21. január)
▷ nedok. k 4 ↗ napíjať sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

napiť sa 1. požiť nejakú tekutinu na zahasenie smädu • vypiť: napil sa vody; vypil kávu • expr.: napojiť sa • naglgať sa • nalogať sa • nalúchať sa • nalôchať sa • nachleptať sa • nachlípať sa • nastrebať sa: napojil sa vínom; naglgal sa vína • expr.: vylogať • vychleptať • vychloptať • vychľastať (niečo): vylogal pohár vína na ex • nár. expr. nadúchať sa: hltavo sa nadúchal vody • ponapíjať sa (postupne sa napiť): všetci sa ponapíjali • odpiť • upiť • upiť si (napiť sa malého množstva tekutiny): odpil si piva • expr.: glgnúť si • lognúť si • nár. expr. šluknúť si: šlukol si z pohára • det. nabumbať sa: Nabumbaj sa mliečka! • expr. vyzunknúť (naraz vypiť): vyzunkol koňak z pohárika • nacicať sa • nadojiť sa (o zvieratách, pren. expr. o človeku): teliatko sa nacicalo

porov. aj vypiť 1

2. p. opiť sa 3. p. nasiaknuť

nasiaknuť prijať do seba tekutinu al. pach • vpiť • vsať • nasať • vstrebať: zem nasiakla vodou; zem vpila, nasala, vsala, vstrebala vodu; bavlnená látka vpije, vstrebe pot, nasiakne potom • absorbovať • pohltiť (zároveň spotrebovať): chemické látky môžu pohltiť zápach • napáchnuť (iba o pachu): šaty napáchli cigaretovým dymom • namoknúť (iba o vode): bielizeň na daždi namokla • hovor.: napiť sa • vypiť: špongia napitá vodou; pôda vypila všetku vlahu • nasýtiť sa (byť preniknutý niečím): vzduch nasýtený vôňou

opiť sa nadmerným požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia • spiť sa • hovor. napiť sa: od žiaľu sa opil, spil; napil sa do nemoty • expr.: naliať sa • nalogať sa • naslopať sa • narezať sa • nastrebať sa • naťahať sa • nacicať sa • nacecať sa • nacengať sa • nadrať sa • nadrúľať sa • nalôchať sa • naťať sa • nadratviť sa • hovor.: natankovať • nachmeliť sa • nazvoniť sa • expr.: zrúbať sa • sťať sa • scápať sa • scapkať sa • zrezať sa • zdrať sa • zrichtovať sa • hovor. zmotorizovať sa • expr.: doťať sa • doťahať sa • doriadiť sa • dorichtovať sa • docengať sa • dotrundžiť sa • ocengať sa • otrundžiť sa • otrúliť sa • otrtúliť sa • hovor. ochmeliť sa • pejor.: ochľastať sa • ochleptať sa • oslopať sa • ožrať sa: na hostine sa všetci ochľastali, ožrali • fraz. dať si do nosa • podnapiť sa • podpiť sa • pripiť sa • hovor. expr. podgurážiť sa (trocha sa opiť) • ponapíjať sa (postupne; o viacerých osobách)

vpiť pitím pohltiť, pórmi a pod. vtiahnuť • vstrebať: bavlnená látka dobre vpije, vstrebe pot • vcucať • vcicať: koláč vcucal všetku šťavu • nasiaknuť • vsiaknuť: zem nasiakne vlahou, zem vsiakne vlahu • napiť sa • vypiť: špongia napitá vodou; pijak vypil mastnotu; korienky vodu rýchlo vypili • menej vhodné: vsať • nasať: vsala, nasala vlhkosť • prijať • pojať • pohltiť • absorbovať: pôda pojme, absorbuje veľa vody • odb. resorbovať (do vnútra buniek) • povpíjať (postupne)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

napiť sa, -pije, -pijú, rozk. -pi dok.

1. (čoho i bezpredm.) užiť, vypiť nejakú tekutinu (obyč. na uhasenie smädu al. zahnanie hladu): n. sa vody, mlieka, čaju, piva, vína; n. sa zo studničky, z pohára, z hrnčeka; pren. n. sa šťastia, radosti (Kuk.);

2. (čím i bezpredm.) nasiaknuť, presiaknuť tekutinou (obyč. vodou): po daždi je zem napitá vodou; Sivé mračná boli napité vodou. (Jil.)

3. hovor. opiť sa: Ale, apo, vy ste sa zas napili! (VHV)

4. (čoho) veľa, často piť: Čo sme sa jej (medovice) napili, keď sme na zubry a medvede poľovali. (Stod.)

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

napiť dok. csl skonzumovať, vypiť (veľa) alkoholu na posedenie, na úver al. na cudzie konto: Ej, Šťeuko, to si modz nabrau̯ a napiu̯ (Dol. Kubín); Napiľi smo na edno seďemďesejt korún (Selce RS); U šenkára mav napité aj za dve polné role (Bučany HLO); Tu napil, hev napil, šak to trebalo dva kravi predac! (Záhradné PRE); Ta ešči mace placic - ta kočiž napil (Vranov)
L. napijdz na zástavu (Jenkovce SOB) - na ukradnutú zástavu svadobného zástavníka

napiť sa dok.
1. csl vypiť tekutinu (najmä o vode): S teho krpcä sä miselo to urieknutuo napiď vräj (Žaškov DK); Tag zme kráuke prihnaľi g voďički, žebe sa napile (V. Lom MK); Mohem se napič s této vodi? (Kameňany REV); Do krčiaška iďe len úske hrllo a v uche má ďierku a s tou sa dá napiť (V. Maňa VRB); Moseli zme sa íd napid na Kamenní stok (Dobrá Voda PIE); Napili sa mliéka a chlab boli (Pruské PCH); Nat pivovárom bola studínka, napila son sa a dobre sa išlo (Sila NIT); Ta me pošľi vonka na studzeň a me še napiľi vodi (Brezina TRB)
F. najedli sa, napili sa (Záh. Bystrica BRA) - nasýtili sa; daj še džecku napič! (Klokočov ČAD) - nadojči dieťa; u_še mi napil krev dosc (Brezina TRB) - už sa ma dosť natrápil, naotravoval
2. csl vypiť si veľa alkoholu, opiť sa alkoholom: Ak sa dakedi napiu̯, to si aj zemičku predau̯, Amerike sa šak nenapiu̯ (Likavka RUŽ); A poton sa tan zaz napil, ke_dzme išli domo, zastavil vos (Ružindol TRN); Príďe ťi vinšovaď, ľen abi sa móhel napiť (Čičmany ŽIL); Aľe pomali jag me śe napiľi, čľeveg buu̯ śmelši (M. Zalužice MCH); Zaś prišou̯ pijani, napiu̯ śe (Sobrance)
F. napič se ani dúha (Kameňany REV), napiť sa ani lunt (Podhájska VRB), napiť sa ako čap (Mošovce MAR), napit sa pod obraz boží (Lapáš NIT) - veľmi sa opiť; napil sa jako čík (Bošáca TRČ) - opil sa do nemoty; kuchárka sa napila, až do zeme pľeskla (M. Lehota NB) - až padla z nôh
3. nasiaknuť tekutinou, vodou, vlhkosťou: Tí snopi sa na diéždži tag napili, že íh ledvá dvihóv na fóru (Malženice HLO)
4. často, dlho piť, píjať: A tá gdovica šenkuvala svoje, sa ten u néj napil vína, mislela, že si hu vezne (Dol. Orešany TRN); Robev son dĺho pálenici, napev son sa tam já páleného! (Bučany HLO)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

napíjať, napíjať sa p. napiť

napiť dk pitím spotrebovať: Skupohledel od Melichera byl wina na teho pul druha zlatiho gesste nieco wyce napyl, yak on, Melicher oznamil (S. ĽUPČA 1603); napíjať ndk pripíjať: propino as avlatum: pripigam, napigam (ML 1779); napiť sa dk
1. uhasiť si smäd nej. nápojom, vypiť nej. tekutinu: kto gedu napyl-ly by se (HL 17. st); nech sa wodi napige (MS 1758); chog na hostinec, napi sa dobre a potom sa wrat (CA 18. st);
x. pren abi sa wdowskich slz napili (MS 1758) aby skúsili osud vdov
L. n. sa tabaku našnupať sa tabaku: hudecz nechcze hústi, pokud on má swug nos cžisty, kdiž se tabaku napige, hnedky husle sstemuge (SNS 1786);
2. opiť sa: napil se, otec gemu domluwal, že tak se opiga (PONIKY 1796)
3. nasiaknuť tekutinou: spadl desst, zem se napila (KT 1753); -íjať sa ndk frekv k 1: pod onouno horou gest tam studnička, tam se tj it, wilihag, s teg studničkj napigag, tomuto telu pokog dag, tam tj it na tie pustie lazj, tomuto krssteniemu čloweku pokog dag; s teg studničkj se napigag (D. KUBÍN 1726); kdy se kdo wyna napiga, čerswj a weselj bywa (Se 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

napiť:

^→speex ^→vorbis

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

a nevedomcom napiť sa ≈ et ignorants de boire à
sa mi dal napiť ≈ me fit boire à

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a napil som sa ≈ a napil jsem se
blška a napije sa ≈ bleška a napije se
Napijete sa aspoň čaju ≈ Napijete se aspoň čaje
napila a vôbec nie ≈ nalokala a vůbec ne
napilo, nariekalo a teraz ≈ napilo, nacucalo a nyní
Napil som sa a ≈ Napil jsem se a
sa napilo, nariekalo a ≈ se napilo, nacucalo a
šesťokovnák sa už napil ≈ šestivědrák se už napil
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

alebo napili, a potom ≈ or drink and then
a pomohol mi napiť ≈ and helped me drink
čajník a napil sa ≈ the teapot and drank
kuchyne a napil sa ≈ the kitchen and drank
kúpeľne a napil sa ≈ the bathroom and drank
sa napil, a keď ≈ drank deeply, and when
Struan sa napil vína ≈ Struan drank some wine
vody a napil sa ≈ the water and drank
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu