Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

napchať -tý/-ný dok.

1. pchaním povkladať, natlačiť: n. papier do vreca, tabak do fajky

2. pchaním naplniť: n. vrece; n. fajku (tabakom); expr.: n. si žalúdok chlebom; n-tá električka preplnená;

pren. expr. n. deti (zákuskami) dať im (veľa) jesť;

nedok. napchávať -a

// napchať sa

1. natlačiť sa, povtláčať sa: do šiat sa mu n-lo ihličie

2. hovor. expr. veľa sa najesť, napratať sa: n. sa haluškami;

nedok. napchávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
napchať ‑á ‑ajú ‑tý/‑ný dok.; napchať sa

napchať -chá -chajú -chaj! -chal -chajúc -chatý/-chaný -chatie/-chanie dok. 1. (čo do čoho; čo medzi koho, čo) ▶ tlakom, silou, často bez poriadku al. veľmi natesno povkladať, umiestniť niečo obyč. do obmedzeného priestoru vo väčšom množstve, dostať dnu; syn. natlačiť, popchať: narýchlo, neporiadne n. cestovné potreby do kufra; n. papiere do aktovky; napchaj si do uší vatu; rýchlo si napchal zvyšok jedla do úst; špinavú bielizeň napchala do práčky; Vybalí si veci, ledva to všetko napchá do skrine. [A. Baláž]; Nastúpil do električky a napchal svoje telo medzi pasažierov. [R. Sloboda]; pren. Všetci sa mi snažili napchať do hlavy informácie. [Šp 2006] poskytovali mi priveľa informácií
2. (čo (čím)) ▶ tlačením, silou niečo natesno naplniť: n. vankúš perím; n. si plecniak teplým oblečením; n. si vreckái fraz.; nosieva z obchodu tašky napchaté potravinami; Nervózne napchá fajočku, zapáli si a potiahne pár šlukov. [K. Jarunková]
3. expr. (koho, čo čím; čo do koho, do čoho) ▶ dať niekomu zjesť, užiť väčšie množstvo niečoho, obyč. jedla, nakŕmiť: n. deti koláčmi; n. rodinu vitamínmi; vyhladnutých brigádnikov napchali gulášom; namiesto obeda napchal do seba dve bagety; pes zavýjal od bolesti, lekár doň napchal utišujúce prášky
fraz. expr. napchať si brucho dobre, poriadne sa najesť, veľa zjesť; napchať si vrecká nečestným spôsobom zbohatnúť, získať veľa peňazí
nedok.napchávať


napchať sa -chá sa -chajú sa -chaj sa! -chal sa -chajúc sa -chaný/-chatý -chanie sa/-chatie sa dok. 1. (do čoho; za čo) ▶ (o veciach) vo väčšom množstve sa niekam, obyč. neželane, dostať, preniknúť, natlačiť sa: do topánok sa mi napchal drobný štrk; za okuliare sa mu napchalo snehu; Zakašľala, pretože dym sa jej napchal do hladných pľúc, zovretých mohutnými vlnami bolesti. [A. Pavelková]; Dosiahnuť stav, že by sa počítače napchali všade do nášho života. [InZ 2000]
2. expr. (do čoho) ▶ s istým úsilím, s použitím tlaku, sily dostať sa dovnútra, obyč. vo väčšom počte al. objeme do obmedzeného priestoru, natlačiť sa: šiesti sa napchali do jedného auta; do tých nohavíc, do starých šiat sa už asi nenapcháš sú pre teba malé; O desiatej sa všetci napchali do teplej maringotky. [A. Baláž]; Do hľadiska sa napchalo 60 000 fanúšikov. [Sme 1997]
3. expr. (čím, zried. čoho; ø) ▶ (o ľuďoch) užiť, skonzumovať väčšie množstvo niečoho, obyč. jedla, veľmi sa najesť; syn. nadžgať sa: n. sa gulášom, haluškami; vnúčatá sa dosýtosti napchali sladkosťami; napchala sa tabletkami, vitamínmi; deti sú napchaté cukríkmi; Ty si sa napchal za desiatich! [J. Žarnay]; Keď nemá teplú večeru, je zlostný ako šarkan, napchá sa šunky, napije piva. [L. Ťažký]
fraz. sú napchatí ako haringy/sardinky (o ľuďoch) tlačia sa vo veľkom počte na veľmi malom priestore, je im veľmi tesno; napchať sa do prasknutia zjesť naraz veľké množstvo jedla
nedok. k 3napchávať sa


napchatý -tá -té 2. st. -tejší príd. expr. ▶ naplnený do krajnosti, úplne plný, preplnený; syn. nabitý, naprataný; op. prázdny: n. kufor; napchatá batožina, peňaženka; cestovať v napchatom autobuse; pomáha jej niesť napchaté tašky; nová, trikovo ešte napchatejšia verzia známeho filmu; ísť spať s napchatým bruchom ísť spať najedený, s plným bruchom; Napchatá sála, vôbec nie detičky, ale plno ľudí, občanov Pohroniec a okolia. [A. Hykisch]; Hneď mi zorganizoval miesto pri napchatom stole. [K. Jarunková]fraz. napchatý na prasknutie/do prasknutia naplnený do krajnej miery ▷ ↗ i napchať, napchať sa


napchávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. expr. (čím; ø) ▶ jesť nejaké jedlo al. užívať lieky al. rozličné povzbudzujúce látky vo väčšom množstve; syn. nadžgávať sa: deti sa s chuťou napchávali pizzou; už sa toľko nenapchávaj!; pozoruje hostí napchávajúcich sa chlebíčkami; denne sa napcháva drogami, tabletkami; Ešte nič neurobil, a stále sa napcháva. [V. Šikula]; Chlapec sa napcháva praclíkom, až má líca, ako by trúbil. [P. Karvaš]; Chodím ako bez rozumu, napchávam sa práškami. [P. Štrelinger]fraz. napchávať sa do prasknutia veľa jedávaťdok.napchať sa


napchávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo do čoho) ▶ tlakom, silou, často bez poriadku al. veľmi natesno vkladať, umiestňovať niečo obyč. vo väčšom množstve do obmedzeného priestoru, dostávať dnu; syn. vtláčať, pchať: n. tmel do škár v stene; pred odchodom si napcháva veci do vaku; Pomaly a dôstojne napchával do lopúcha žltý viržinský tabak. [A. Chudoba]
2. (čo (čím)) ▶ tlačením, silou niečo natesno plniť: n. vankúše perím; n. si vreckái fraz.; pomaly si napcháva fajku; Pravou rukou opatrne napcháva valcovitý otvor. [P. Jaroš]
3. expr. (koho, čo čím; čo do koho, do čoho) ▶ dávať niekomu (užiť, skonzumovať) väčšie množstvo niečoho, často jedla, kŕmiť: n. deti sladkosťami; celú rodinu napcháva vitamínmi; napcháva do seba všetko možné; n. do chorého psa tabletky; Sestrička ma násilne napchávala kašou. [E. Farkašová]; Len čo sa zobudil, už ho babka napchávala medom. [D. Dušek]
fraz. napchávať si brucho dobre a veľa jesť; napchávať si vrecká nečestným spôsobom bohatnúť, získavať veľa peňazí
dok.napchať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

najesť sa zjesť potravu a tak zahnať hlad • nasýtiť sa: najedol sa polievky; nasýtil sa obedomdojesť sadosýtiť sazasýtiť sa (najesť sa do sýtosti): nevedel sa dojesť koláčov; dosýtil sa syromexpr. nahltať sa (v rýchlosti sa najesť): nahltal sa a bežal prečexpr.: nakŕmiť sanasúkať sanarezať sanapukať sanapáckať sa (zjesť potravu vo väčšom množstve): nasúkal sa, napukal sa rezancovexpr.: napratať sanapráskať sanatrieskať sahovor. expr.: nafutrovať sanadžgať sanaprať sanapchať sa: napratal sa, nadžgal sa zemiakov; natrieskal sa do prasknutianažrať sa (o zvieratách, pejor. o ľuďoch): prasa sa dobre nažralo; nažral sa ako prasapriživiť sa (nájsť obživu pri niekom): priživil sa u známychdet.: napapať sanapapkať sasubšt. naládovať sa


nakŕmiť dať niekomu jesť, aby bol sýty • nachovaťnasýtiť: nakŕmila dieťa polievkou; nachovala hydinuzasýtiť (úplne nasýtiť): zasýtiť sa syromkniž. obživiť (vo všeobecnosti poskytnúť jedlo, obživu): ťažko obživil početnú rodinunahostiťpočastovať (dať jesť návšteve): nahostila všetkých buchtamipohostiťexpr.: napchaťnadžgať: každý deň musí nadžgať hladné krkyprichovať (obyč. mláďatá): kobyla prichovala žriebätkodosýtiť (dať viac jedla): dosýtila deti ovocímnapásť (nakŕmiť pasením): napásol dobytokvyobročiťnaobročiťhovor. nafutrovať (nakŕmiť kone)


naložiť 1. umiestniť s cieľom prepraviť: naložili tovar na autodať: dali debny do vagónovnaklásť (naložiť vo väčšom množstve): nakládli knihy na policesubšt. naládovať

2. umiestniť niekde v istom množstve • daťnaklásť: naložila, nakládla mu plný tanier polievkynavŕšiťnakopiť (naložiť vrchovato): navŕšila košík ovocímnahádzať (naložiť hádzaním): nahádzal si veci do taškynapchaťnatlačiť (naložiť veľa niečoho al. tesne): napchať papier do vrecahovor. napakovať (obyč. pri balení): napakovala mu veci do kufraexpr. natrepaťhovor. expr. nacápaťpejor.: nakydaťnaváľať (naložiť bez poriadku): natrepal, naváľal všetko na kopusubšt. naládovať

3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovaťzakonzervovať: naložené, zakonzervované uhorkyzavariť: zavarené ovocie

4. p. prikázať 1 5. porov. zaobchádzať


napchať p. natlačiť 1


napchať sa 1. porov. natlačiť 1 2. p. najesť sa


natlačiť 1. tlačením umiestniť • natisnúťnapchať: natlačila veci do kufra; natisla knihy na policenadieťnadiať (veľmi natlačiť): nadetá perinavtlačiťvtisnúťvprataťvopchať (natlačiť dovnútra): vpratal všetky veci do vrecákexpr.: naprataťnapraťnatrieskaťnatĺcťnadusiťnapáckaťnabiťnagniaviťhovor. expr. nadžgať: nabila, natrieskala šatstvo do skrine; nagniavil do jám všetok odpad; natĺkol mu hlúposti do hlavyponatláčaťpovtláčaťponapchávaťponadievaťponabíjaťhovor. expr. ponadžgávať (postupne, viac vecí)

2. tlačou rozmnožiť • vytlačiť: natlačili, vytlačili nové plagátydotlačiť (dodatočne natlačiť): dotlačili viac exemplárov


prepchať 1. dostať cez niečo úzke, tesné • prestrčiť: prepchať, prestrčiť ruku cez škáruprevliecťpretiahnuť: cez dierku pretiahnuť, prevliecť šnúrky do topánokpretlačiťpretisnúť: pretlačiť, pretisnúť skriňu cez úzky otvorprestoknúť: cez ucho hrnca prestokla drúk

2. tlačením, pchaním príliš naplniť • preplniť: prepchať perinu perímexpr. nabiťnatrieskať: nabiť, natrieskať kufor šatstvomnatlačiťnapchaťnatisnúť (nad únosnú mieru): ľudia natlačení, natisnutí v električke; vrece napchaté handramizanosiťzahádzať (hádzaním, nosením pokryť, naplniť): stôl zanosený, zahádzaný knihami


stisnúť sa silou, tlakom sa dať k sebe, dovedna • stlačiť sazovrieť sa: ľudia sa stisli, stlačili do hlúčika; päste sa zovrelistiahnuť sa: srdce, hrdlo sa stiahlo, zovrelopostískať sapotískať sapostláčať sa (postupne): Postláčajte, postískajte sa ešte trocha ďalej!natlačiť sanatisnúť sanapchať sa (tlačením sa umiestniť): do komôrky sa natlačili, natisli, napchali všetciutisnúť sa: Utisnite sa k sebe!stúliť sa: hlavy sa stúlili do kôpky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

napchať, -á, -ajú, -pchaný/-pchatý dok. (čo, čoho kam, čo čím) naplniť niečo niečím, natlačiť niečo niekam: n. si fajku (tabakom), n. si do fajky (tabaku), n. niečo do vreca, n. si ústa chlebom; pren. expr. n. niekoho (niečím) dať jesť. (dobre) nachovať, nakŕmiť; n. si brucho, žalúdok (niečím) najesť sa;

nedok. napchávať, -a, -ajú

|| napchať sa

1. husto sa niekam natlačiť, povtláčať (o drobných kúskoch niečoho, expr. i o živých tvoroch): neos. do topánok sa napchalo pliev; n. sa do vagóna, do miestnosti;

2. expr. (čoho, čím i bezpredm.) najesť sa, nadžgať sa: Napchal sa ovocia. (Tim.); n. sa chlebom, mäsom; dobre sa n.;

nedok. k 2 napchávať sa


pchať, -á, -ajú nedok.

1. (čo, zried. i koho kam) niekam tlačiť, vpravovať, strkať: p. peňaženku, vreckovku, ruku do vrecka, p. tabak do fajky, p. cukríky do úst; nepchaj prsty medzi dvere; Akoby mi nože pchal do srdca (Tim.) o nepríjemných pocitoch.

hovor. p. ruku (prsty) do ohňa, do pahreby vystavovať sa nebezpečenstvu; expr. p. do všetkého nos zbytočne sa do všetkého starať; p. zisky, peniaze do svojho vačku využívať vo svoj prospech;

2. expr. (koho, čo čím) vykrmovať, kŕmiť: p. niekoho mäsom, kašou;

opak. pchávať, -a, -ajú;

dok. k 1 vopchať, k 2 napchať

|| pchať sa expr.

1. tisnúť sa, tlačiť sa, strkať sa: p. sa do popredia; pren. pchá sa mu do rodiny natíska sa; Nadávala, že sa pchala tam, kde nepatrí. (Min.)

2. (čím) kŕmiť sa, hltavo jesť: p. sa zemiakmi, cukrovinkami;

dok. k 1 vopchať sa, k 2 napchať sa

Morfologický analyzátor

napchať dokonavé sloveso
(ja) napchám VKdsa+; (ty) napcháš VKdsb+; (on, ona, ono) napchá VKdsc+; (my) napcháme VKdpa+; (vy) napcháte VKdpb+; (oni, ony) napchajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) napchal VLdsam+; (ona) napchala VLdsaf+; (ono) napchalo VLdsan+; (oni, ony) napchali VLdpah+;
(ty) napchaj! VMdsb+; (my) napchajme! VMdpa+; (vy) napchajte! VMdpb+;
(nejako) napchajúc VHd+;
napchať napchať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor