Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

napchať -tý/-ný dok.

1. pchaním povkladať, natlačiť: n. papier do vreca, tabak do fajky

2. pchaním naplniť: n. vrece; n. fajku (tabakom); expr.: n. si žalúdok chlebom; n-tá električka preplnená;

pren. expr. n. deti (zákuskami) dať im (veľa) jesť;

nedok. napchávať -a

// napchať sa

1. natlačiť sa, povtláčať sa: do šiat sa mu n-lo ihličie

2. hovor. expr. veľa sa najesť, napratať sa: n. sa haluškami;

nedok. napchávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
napchávať ‑a ‑ajú nedok.; napchávať sa

napchať -chá -chajú -chaj! -chal -chajúc -chatý/-chaný -chatie/-chanie dok. 1. (čo do čoho; čo medzi koho, čo) ▶ tlakom, silou, často bez poriadku al. veľmi natesno povkladať, umiestniť niečo obyč. do obmedzeného priestoru vo väčšom množstve, dostať dnu; syn. natlačiť, popchať: narýchlo, neporiadne n. cestovné potreby do kufra; n. papiere do aktovky; napchaj si do uší vatu; rýchlo si napchal zvyšok jedla do úst; špinavú bielizeň napchala do práčky; Vybalí si veci, ledva to všetko napchá do skrine. [A. Baláž]; Nastúpil do električky a napchal svoje telo medzi pasažierov. [R. Sloboda]; pren. Všetci sa mi snažili napchať do hlavy informácie. [Šp 2006] poskytovali mi priveľa informácií
2. (čo (čím)) ▶ tlačením, silou niečo natesno naplniť: n. vankúš perím; n. si plecniak teplým oblečením; n. si vreckái fraz.; nosieva z obchodu tašky napchaté potravinami; Nervózne napchá fajočku, zapáli si a potiahne pár šlukov. [K. Jarunková]
3. expr. (koho, čo čím; čo do koho, do čoho) ▶ dať niekomu zjesť, užiť väčšie množstvo niečoho, obyč. jedla, nakŕmiť: n. deti koláčmi; n. rodinu vitamínmi; vyhladnutých brigádnikov napchali gulášom; namiesto obeda napchal do seba dve bagety; pes zavýjal od bolesti, lekár doň napchal utišujúce prášky
fraz. expr. napchať si brucho dobre, poriadne sa najesť, veľa zjesť; napchať si vrecká nečestným spôsobom zbohatnúť, získať veľa peňazí
nedok.napchávať


napchať sa -chá sa -chajú sa -chaj sa! -chal sa -chajúc sa -chaný/-chatý -chanie sa/-chatie sa dok. 1. (do čoho; za čo) ▶ (o veciach) vo väčšom množstve sa niekam, obyč. neželane, dostať, preniknúť, natlačiť sa: do topánok sa mi napchal drobný štrk; za okuliare sa mu napchalo snehu; Zakašľala, pretože dym sa jej napchal do hladných pľúc, zovretých mohutnými vlnami bolesti. [A. Pavelková]; Dosiahnuť stav, že by sa počítače napchali všade do nášho života. [InZ 2000]
2. expr. (do čoho) ▶ s istým úsilím, s použitím tlaku, sily dostať sa dovnútra, obyč. vo väčšom počte al. objeme do obmedzeného priestoru, natlačiť sa: šiesti sa napchali do jedného auta; do tých nohavíc, do starých šiat sa už asi nenapcháš sú pre teba malé; O desiatej sa všetci napchali do teplej maringotky. [A. Baláž]; Do hľadiska sa napchalo 60 000 fanúšikov. [Sme 1997]
3. expr. (čím, zried. čoho; ø) ▶ (o ľuďoch) užiť, skonzumovať väčšie množstvo niečoho, obyč. jedla, veľmi sa najesť; syn. nadžgať sa: n. sa gulášom, haluškami; vnúčatá sa dosýtosti napchali sladkosťami; napchala sa tabletkami, vitamínmi; deti sú napchaté cukríkmi; Ty si sa napchal za desiatich! [J. Žarnay]; Keď nemá teplú večeru, je zlostný ako šarkan, napchá sa šunky, napije piva. [L. Ťažký]
fraz. sú napchatí ako haringy/sardinky (o ľuďoch) tlačia sa vo veľkom počte na veľmi malom priestore, je im veľmi tesno; napchať sa do prasknutia zjesť naraz veľké množstvo jedla
nedok. k 3napchávať sa


napchávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. expr. (čím; ø) ▶ jesť nejaké jedlo al. užívať lieky al. rozličné povzbudzujúce látky vo väčšom množstve; syn. nadžgávať sa: deti sa s chuťou napchávali pizzou; už sa toľko nenapchávaj!; pozoruje hostí napchávajúcich sa chlebíčkami; denne sa napcháva drogami, tabletkami; Ešte nič neurobil, a stále sa napcháva. [V. Šikula]; Chlapec sa napcháva praclíkom, až má líca, ako by trúbil. [P. Karvaš]; Chodím ako bez rozumu, napchávam sa práškami. [P. Štrelinger]fraz. napchávať sa do prasknutia veľa jedávaťdok.napchať sa


napchávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo do čoho) ▶ tlakom, silou, často bez poriadku al. veľmi natesno vkladať, umiestňovať niečo obyč. vo väčšom množstve do obmedzeného priestoru, dostávať dnu; syn. vtláčať, pchať: n. tmel do škár v stene; pred odchodom si napcháva veci do vaku; Pomaly a dôstojne napchával do lopúcha žltý viržinský tabak. [A. Chudoba]
2. (čo (čím)) ▶ tlačením, silou niečo natesno plniť: n. vankúše perím; n. si vreckái fraz.; pomaly si napcháva fajku; Pravou rukou opatrne napcháva valcovitý otvor. [P. Jaroš]
3. expr. (koho, čo čím; čo do koho, do čoho) ▶ dávať niekomu (užiť, skonzumovať) väčšie množstvo niečoho, často jedla, kŕmiť: n. deti sladkosťami; celú rodinu napcháva vitamínmi; napcháva do seba všetko možné; n. do chorého psa tabletky; Sestrička ma násilne napchávala kašou. [E. Farkašová]; Len čo sa zobudil, už ho babka napchávala medom. [D. Dušek]
fraz. napchávať si brucho dobre a veľa jesť; napchávať si vrecká nečestným spôsobom bohatnúť, získavať veľa peňazí
dok.napchať

chovať 1. venovať sa chovu zvierat • dochovávať: chovať, dochovávať dobytok vo veľkompestovať (včely) • hovor. držať: už nedržíme ovce, včelyexpr. piplať sanár. expr. kublať: piple sa s hydinou, kuble kuriatkaexpr. peľhať (úzkostlivo, s námahou; aj o deťoch)

2. podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • kŕmiť: chová, kŕmi husi kukuricou; chová, kŕmi na rukách dieťaživiť: živiť mláďa mliekomdojčiťpridájaťnadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala dieťa celý rokplekaťnár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko): plekať teľahovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí) • obročiť (kŕmiť obrokom) • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka hydiny) • expr.: pchaťnapchávať (podávať veľa jedla, potravy niekomu) • kniž.: sýtiťnasycovať (robiť sýtym): deti sýti chlebom

3. p. živiť 1


jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiakypožívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedláexpr.: žuťžuvať: Čo žuješ?expr. zjemn.: papaťpapkaťhamkaťjedzkaťhryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičkuexpr. lupkať: lupká koláče jeden za druhýmexpr.: ujedaťuhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syromzajedať siujedať sipochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žraťexpr.: hltaťchľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sapchať sadžgať sanadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťamipejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba haluškyexpr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťouexpr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholufraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sanasycovať saživiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod rukustolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa domahovor. chovať sazastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov


kŕmiť podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • chovať: kŕmi, chová prasce kukuricou; kŕmi, chová dieťa kašouhovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí): futruje deti koláčmikniž. sýtiťnasycovať (robiť sýtym): hladnú spoločnosť sýti, nasycuje chlebíčkamiexpr.: pchaťnapchávať (podávať obyč. množstvo jedla): pchá, napcháva sa cukríkminár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka): štopať husživiť: Čím živíte rybky v akváriu?obročiť (kŕmiť obrokom): obročiť konedojčiťpridájaťnadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala syna iba mesiacplekaťnár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko) • expr. peľhať (dobre kŕmiť): peľhať brava


nakladať 1. umiestňovať s cieľom prepraviť • klásťdávať: nakladali, kládli tovar do kontajnerovvykladať (hore): vykladať debny na nákladné autosubšt. ládovať: ládovali uhlie do vagónov

2. umiestňovať niekde v istom množstve • dávaťklásť: nakladal drevo do pecenapchávaťtlačiť (pchaním): napchával knihy do taškyexpr.: kydaťváľať (vo veľkom množstve): kydala, váľala všetko na kopu

3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovať: nakladané, konzervované uhorkyzavárať

4. porov. prikázať 5. p. zaobchádzať


pchať 1. tlakom dostávať niekam; tlačením plniť • strkaťtlačiť: márne pchá, strká, tlačí oblek do plného kufratisnúťtiskaťtískaťvtláčať: nasilu tisne, tíska, vtláča kočík do preplnenej električkyexpr. džgať: džgá tabak do fajkynapchávaťexpr. nadžgávať: napchávať, nadžgávať kapustu do suda, peniaze do peňaženkyvpravovaťvpratávať: vpravovať do diery otravu

2. p. kŕmiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

napchať, -á, -ajú, -pchaný/-pchatý dok. (čo, čoho kam, čo čím) naplniť niečo niečím, natlačiť niečo niekam: n. si fajku (tabakom), n. si do fajky (tabaku), n. niečo do vreca, n. si ústa chlebom; pren. expr. n. niekoho (niečím) dať jesť. (dobre) nachovať, nakŕmiť; n. si brucho, žalúdok (niečím) najesť sa;

nedok. napchávať, -a, -ajú

|| napchať sa

1. husto sa niekam natlačiť, povtláčať (o drobných kúskoch niečoho, expr. i o živých tvoroch): neos. do topánok sa napchalo pliev; n. sa do vagóna, do miestnosti;

2. expr. (čoho, čím i bezpredm.) najesť sa, nadžgať sa: Napchal sa ovocia. (Tim.); n. sa chlebom, mäsom; dobre sa n.;

nedok. k 2 napchávať sa

Morfologický analyzátor

napchávať nedokonavé sloveso
(ja) napchávam VKesa+; (ty) napchávaš VKesb+; (on, ona, ono) napcháva VKesc+; (my) napchávame VKepa+; (vy) napchávate VKepb+; (oni, ony) napchávajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) napchával VLesam+; (ona) napchávala VLesaf+; (ono) napchávalo VLesan+; (oni, ony) napchávali VLepah+;
(ty) napchávaj! VMesb+; (my) napchávajme! VMepa+; (vy) napchávajte! VMepb+;
(nejako) napchávajúc VHe+;
napcháwať napcháwať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor