Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

napadať1 dok. nahromadiť sa padaním, (postupne) napadnúť: n-l sneh, n-lo lístie


napadnúť -e -ú -dol dok.

1. nahromadiť sa padaním, napadať: n-l sneh; n-lo lístia

2. zaútočiť, prepadnúť: nepriateľ n-l krajinu, n. niekoho na verejnosti, od chrbta, hmyz n-l úrodu; práv. n. zmluvu podať námietky proti nej

3. hovor. (náhle) prísť na um, vhupnúť do hlavy: n-la mu smelá myšlienka; ani mu nenapadne vrátiť sa

biely ako čerstvo n-tý sneh čisto biely;

nedok. k 2 napádať2 -a, k 3 napadať2

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
napadať ‑á ‑ajú dok. (nahromadiť sa)

napadať1 -dá -dajú -dal -dajúc -daný -danie dok. (na čo; ø) ▶ postupne, padaním z výšky, často v drobných čiastočkách sa nahromadiť; syn. napadnúť1: prvý sneh napadal už v októbri; hrabať napadané lístie; na schody napadala omietka; včera napadalo 20 mm zrážok; Zbieral pod stromami orechy, čo napadali cez noc. [V. Šikula]; Tie hrdzavé pehy sú ako omrvinky, čo jej napadali na tvár z vlasov. [P. Vilikovský]


napadať2 -dá -dajú -dal -dajúc -dajúci -danie nedok. iba v 3. os. hovor. (komu) ▶ (o nejakej myšlienke) prichádzať na um, na myseľ: nenapadá mu nič nové; teraz mi napadá jedno riešenie; v tejto súvislosti nám napadajú viaceré otázky; Tak mi napadá, či som ti aspoň raz spôsobila aj radosť. [E. Farkašová]; V horách jej napadajú mierumilovné myšlienky. [Š. Luby]dok.napadnúť2


napadnúť2 -dne -dnú -dol -dla -dnúc -dnutie dok. iba v 3. os. hovor. (komu) ▶ objaviť sa v mysli ako nápad, náhla myšlienka, zrazu prísť na um: povedal, urobil prvé, čo mu napadlo; čo ti to napadlo?; napadla mi čudná myšlienka; že mi to hneď nenapadlo; Zatiaľ však nikomu nenapadlo, aby strom vyťal. [M. Bútora]; Také jednoduché riešenie napadlo asi naozaj všetkým. [G. Murín]fraz. to mi ani nenapadne neurobím to v nijakom prípade; to nech ti ani nenapadne! neopováž sa to urobiť; ani vo sne by mi to nenapadlo nezdalo sa mi to reálne, v žiadnom prípade by som to nečakal ani neurobil ▷ nedok.napadať2

napadať p. napadnúť 1


napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý snehnapadať (postupne): napadalo lístiaexpr.: nakydať (sa)naváľať sanavaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehunasypať sanasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golierpripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehuexpr. zried.: narútiť sanarúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúťzaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodcaskočiťvrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súperanaskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočilexpr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v nocikniž.: atakovaťinzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážkuosopiť saexpr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienkapomyslieť sirozpomenúť sarozpamätať saspomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úradkniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počulexpr. vhupnúť do hlavypren. svitnúť (v hlave/v mysli)fraz. prísť na niečostreliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneďblysnúťblysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienkanár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)


spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamyexpr.: rachnúťruchnúťrafnúťdruzgnúťcapiťcapnúťtrocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť saskydať saskotiť sastrepať saskrochmeliť sazmechriť sasterigať sasteperiť sazrepetiť sazmlieť sakniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopydet. hapať: dávaj pozor, aby si nehapalskotúľať saexpr.: kycnúťskopŕcať sakopŕcnuťskopŕcnuťskoprcnúťkoprcnúť saskopŕcnuť savykoprcnúť saskrbáľať saskrbáliť saskobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľalexpr. zrebriť sazletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríkaexpr.: džuchnúťžuchnúťšustnúťzošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlonár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol!expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieťzhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúťlupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavyexpr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šuškyexpr.: plesnúťplesknúťpľasnúťpľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blatazrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilozvaliť saexpr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypalexpr.: roztiahnuť sarozcapiť sarozčapiť sanatiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhýfraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť saprevrátiť saprevaliť saexpr.: vyvrátiť savykrbáliť savykydnúť savyvaliť savykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalilapopadaťpospadávaťpospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosanapadnúťnapadaťspŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístienapršať (veľa) • popršaťspršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúťzrútiť sazrúcať savyrúcať sazboriť sazosypať sazvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

4. p. klesnúť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

napadať1, -á, -ajú dok. často neos. nahromadiť sa padaním: napadalo snehu, napadalo lístia zo stromov; v noci napadal sneh


napadať2, -á, -ajú nedok. (komu, zried. i koho) prichádzať na um: Tribelovcom ani nenapadá vrátiť sa na zámok. (Ráz.) Tak ma dvojaká túžba napadá. (Sládk.);

dok. napadnúť2


napadnúť2, -ne, -nú, -dol dok. často neos. (komu, zried. i koho) prísť na um: napadla mu dobrá myšlienka; A máte soli? — napadne Ilčíkovi. (Ráz.) Napadlo mu hneď, že to budútraja blázni. (Jes.) Napadla mu šťastná myšlienka. (Tim.);

nedok. napadať2

Morfologický analyzátor

napadať dokonavé sloveso
(ja) napadám VKdsa+; (ty) napadáš VKdsb+; (on, ona, ono) napadá VKdsc+; (my) napadáme VKdpa+; (vy) napadáte VKdpb+; (oni, ony) napadajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) napadal VLdsam+; (ona) napadala VLdsaf+; (ono) napadalo VLdsan+; (oni, ony) napadali VLdpah+;
(ty) napadaj! VMdsb+; (my) napadajme! VMdpa+; (vy) napadajte! VMdpb+;
(nejako) napadajúc VHd+;
napadať napadať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor