napľuť, napľuvať -je -jú -pľul/-pľuval dok. pľutím zasiahnuť: n. na dlážku; n. si do dlaní i fraz. povzbudiť sa, priprieť sa do roboty
● n. niekomu do tváre, do očí prejaviť hlboké opovrhnutie; hrub. n. na to! n. na neho! výrazy záporu, rezignácie
napľuť -ľuje -ľujú napľuj! -ľul -ľujúc -ľutý -ľutie, napľuvať -ľuje -ľujú napľuj! -ľuval -ľujúc -ľuvaný -ľuvanie dok. 1. (kam) ▶ pľutím, prudkým vypustením sliny z úst zasiahnuť: napľuval na zem; chlapci súťažia, kto ďalej napľuje; pred rúbaním si napľul do dlaní ↗ i fraz.; Chlap sa ku mne rozbehol a napľul mi do tváre. [M. Hvorecký] ↗ i fraz.; Napľuje na topánku a začne ju leštiť. [P. Ševčovič]; Pri stretnutí s ryšavcom si treba trikrát napľuť do rukáva. [O. Feldeková]; [Tenista] vzdal zápas krátko nato, ako napľul smerom k nespratným divákom. [Sme 2010] 2. expr. (na koho, na čo) ▶ hrubo, s opovrhnutím znevážiť, potupiť niekoho, znesvätiť, znehodnotiť niečo: napľul na snahu kamarátov pomôcť mu; Chcelo sa mu až napľuť na ňu. Už nebola očarujúci anjel, ale nehanebná potvora. [K. Lászlová] ◘ fraz. hrub. napľuť na to/na neho! výrazy rezignácie, nezáujmu o niečo, o niekoho; napľuť niekomu do tváre/do očí prejaviť hlboké opovrhnutie niekým; napľuť si do dlaní dodať si chuti do práce, pripraviť sa na namáhavú prácu
pohrdnúť pohŕdavo, opovržlivo, nevšímavo sa zachovať k niečomu, niekomu • ohrdnúť • ohrdiť: pohrdnúť láskou, ohrdnúť, ohrdiť lásku • zohrdnúť • zohrdiť • zhrdiť • zhrdnúť: zohrdnúť jedlo, zohrdiť dievča • zastar. povrhnúť: povrhnúť citmi (Kukučín) • expr.: pľuvnúť • napľuť • napľuvať (na koho, na čo): na také reči pľuvne • fraz. expr.: ohrnúť nos/pery/gamby • otrčiť pery: na môj návrh iba otrčila pery, ohrnula nos • odmietnuť
napľuť i napľuvať, -uje, -ujú, -pľul/-pľuval, rozk. -pľuj dok. vyvrhnúť slinu z úst niekam: n. na zem; Dedko napľuje na dohárajúci ohorok cigarety. (Jil.); n. si do dlaní, pren. povzbudiť sa do práce, dodať si chuti do niečoho; n. niekomu do tváre vyjadrenie hlbokého opovrhnutia niekým
● hovor. expr. n. na to!, n. na neho! výraz nezáujmu o niečo al. o niekoho
pľuť i pľuvať, pľuje, pľujú, pľul/pľuval, rozk. pľuj nedok.
1. (bezpredm. i čo) prudko vystrekovať, vypľúvať z úst sliny, hlien, krv ap.: p. okolo seba, p. krv, p. na zem; p. si do dlaní na znak posmeľovania, dodávania si odvahy;
2. expr. (na koho, na čo, zried. po kom, po čom) pohŕdať dakým, dačím: Hovorili, či sa nehanbia slúchať na takých ľudí, na ktorých pľuje celý svet. (Záb.) Pľuje na svoj rodný jazyk. (Vaj.) Len aby po vás pľuli. (Jes.);
dok. pľuvnúť, napľuť i napľuvať, k 1 i vypľuť i vypľuvať