Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

napľuť, napľuvať -je -jú -pľul/-pľuval dok. pľutím zasiahnuť: n. na dlážku; n. si do dlaní i fraz. povzbudiť sa, priprieť sa do roboty

● n. niekomu do tváre, do očí prejaviť hlboké opovrhnutie; hrub. n. na to! n. na neho! výrazy záporu, rezignácie

napľuť -ľuje -ľujú -ľuj! -ľul -ľujúc -ľutý -ľutie, napľuvať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľuval -ľujúc -ľuvaný -ľuvanie dok.

napľuť -ľuje -ľujú napľuj! -ľul -ľujúc -ľutý -ľutie, napľuvať -ľuje -ľujú napľuj! -ľuval -ľujúc -ľuvaný -ľuvanie dok. 1. (kam) ▶ pľutím, prudkým vypustením sliny z úst zasiahnuť: napľuval na zem; chlapci súťažia, kto ďalej napľuje; pred rúbaním si napľul do dlaní ↗ i fraz.; Chlap sa ku mne rozbehol a napľul mi do tváre. [M. Hvorecký] ↗ i fraz.; Napľuje na topánku a začne ju leštiť. [P. Ševčovič]; Pri stretnutí s ryšavcom si treba trikrát napľuť do rukáva. [O. Feldeková]; [Tenista] vzdal zápas krátko nato, ako napľul smerom k nespratným divákom. [Sme 2010]
2. expr. (na koho, na čo) ▶ hrubo, s opovrhnutím znevážiť, potupiť niekoho, znesvätiť, znehodnotiť niečo: napľul na snahu kamarátov pomôcť mu; Chcelo sa mu až napľuť na ňu. Už nebola očarujúci anjel, ale nehanebná potvora. [K. Lászlová]
◘ fraz. hrub. napľuť na to/na neho! výrazy rezignácie, nezáujmu o niečo, o niekoho; napľuť niekomu do tváre/do očí prejaviť hlboké opovrhnutie niekým; napľuť si do dlaní dodať si chuti do práce, pripraviť sa na namáhavú prácu

napľuť i napľuvať, -uje, -ujú, -pľul/-pľuval, rozk. -pľuj dok. vyvrhnúť slinu z úst niekam: n. na zem; Dedko napľuje na dohárajúci ohorok cigarety. (Jil.); n. si do dlaní, pren. povzbudiť sa do práce, dodať si chuti do niečoho; n. niekomu do tváre vyjadrenie hlbokého opovrhnutia niekým

● hovor. expr. n. na to!, n. na neho! výraz nezáujmu o niečo al. o niekoho

pľuť i pľuvať, pľuje, pľujú, pľul/pľuval, rozk. pľuj nedok.

1. (bezpredm. i čo) prudko vystrekovať, vypľúvať z úst sliny, hlien, krv ap.: p. okolo seba, p. krv, p. na zem; p. si do dlaní na znak posmeľovania, dodávania si odvahy;

2. expr. (na koho, na čo, zried. po kom, po čom) pohŕdať dakým, dačím: Hovorili, či sa nehanbia slúchať na takých ľudí, na ktorých pľuje celý svet. (Záb.) Pľuje na svoj rodný jazyk. (Vaj.) Len aby po vás pľuli. (Jes.);

dok. pľuvnúť, napľuť i napľuvať, k 1 i vypľuť i vypľuvať

napliť p. napľuť

napľuť i napľuvať dok. (napľiťi) csl vyvrhnúť slinu z úst; opľuť: Dala mu na lavor vodi, abi sa umiu̯, najpru do ňej napľuu̯ a potom si z hrnčekom naľievau̯ vodu na ruki (Ležiachov MAR); Napľijen ťi do oší, aš klameš! (Kociha RS); Napluval som mu do očí (Bošáca TRČ); Napluval na kefu a s tín si glancuval bóti jag volakedi z viksom (Brestovany TRN); Frflala som, ked volado krčme napluvav na dlášku a vella mav pluvátko (Lapáš NIT); Ta čo so_mal robic, napľul som sebe do rukoch a davaj vertac (Gelnica); Napľul jej medzi oči a višmaril ju von s chiži (Čemerné VRN)
F. napluvané jak šenku (Bučany HLO) - veľa napľuvané; način jej do bľeskáňí napľiťi! (Kalinovo LUČ) - opovrhnúť ňou; napľuval mu poriadno do svedomia (Prosné PB) - ostro ho pokarhal; napľuj fľändre do očí, a ona ťi povie, že padá dášť (Krivá DK) - ničomník má hrubú kožu, je falošný; napľuc na tebe, ti podľag jeden! (Gelnica) - zasluhuješ si opovrhnutie

napľuť, napľuvať dk čo, kam vypľutou slinou zasiahnuť niečo: Ffararička mne plnie očy napluwala (KRUPINA 1683); s nemrawnym rjhénjm (!) on gemu za niadra naplul (AP 1771); Donatus k draku se priblizuge, do ust geho napluge (Káz 18. st); napľuvať ndk: inspuo: naplúwám (KS 1763)