Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

napáliť -i -ľ! dok.

1. expr. nahnevať, nazlostiť, najedovať: aj maličkosť ho n-li

2. subšt. dostať, ošmeknúť: n. niekoho pri kúpe ošialiť, ogabať; dal sa n.

// napáliť sa expr.: poriadne sa n-l

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
napáliť ‑i ‑ia ‑ľ! dok.; napáliť sa

napáliť sa -li sa -lia sa (ne)napáľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok. expr. (na koho; ø) ▶ podľahnúť hnevu; veľmi sa nahnevať na niekoho; syn. dopáliť sa, najedovať sa, napajediť sa: napálil sa sám na seba; Napáli sa na nás, vykašle sa nám pomáhať. [L. Ťažký]; Podlieham náladám ako hlúpe médium, - napáli sa doktor. [K. Jarunková]


napáliť1 -li -lia napáľ! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (čo/čoho) ▶ získať, vyrobiť pálením, pôsobením ohňa, žiaru: napálili si tehál; cesty, ktorými uhliari zvážali nadol napálené drevo [Sme 2010]
2. (čo/čoho) ▶ pálením, destiláciou skvaseného roztoku, obyč. ovocnej šťavy, vyrobiť, vypáliť isté množstvo pálenky: pijú len to, čo si doma napália; ponúka napálenú slivovicu; Pálenky mu napálila žena, rýb si nachytal. [J. Beňo]; Dávno už nebola taká úroda, napálime rakije. [P. Štrelinger]
3. inform. (čo (na čo)) ▶ optickým žiarením pomocou lasera zaznamenať, uložiť dáta na dátový nosič3: n. hudbu; n. obsah filmového dévedečka na jedno cédečko; po napálení na médiá nie je možný ďalší zápis; špeciálny softvér na záchranu dát si napáľte na CD; jednorazové napálenie dát na CD; zadať povel na napálenie filmu
4. inform. (čo) ▶ optickým žiarením pomocou lasera urobiť zmeny, stopy v štruktúre dátového nosiča3 predstavujúce digitálnu informáciu: n. kompaktný disk; rýchle napálenie dvojvrstvového DVD
nedok. k 3, 4napaľovať1

napáliť2 -li -lia (ne)napáľ! -lil -liac -lený -lenie dok. expr. 1. (koho, čo) ▶ vyvolať, vzbudiť v niekom zlosť, hnev, veľmi nazlostiť, nahnevať; syn. nasrdiť, najedovať, napajediť: nevšímaj si ho, chce ťa iba n.; beda tým, ktorí ho napália; dnes ma deti poriadne napálili; rýchla prehra napálila celé mužstvo; Takýto nečakaný zvrat musí romantického huslistu poriadne napáliť. [Ľ. Jurík]
2. (koho; ø) ▶ vedome sa dopustiť podvodu voči niekomu, oklamať; syn. dobehnúť, okabátiť: pri predaji vína ich možno poľahky n.; nedajte sa pri nákupe cez internet n.; Kupoval v Bombaji diamanty a že sa dal napáliť! Diamanty sú čisté sklo. [R. Fabry]
dok. k 1napaľovať2

napáliť3 -li -lia napáľ! -lil -liac -lený -lenie dok. expr. 1. (čo (kam)) ▶ prudko kopnúť do lopty al. silným švihom, úderom usmerniť puk, loptičku a pod., vystreliť: n. puk na zadný mantinel; napálil loptu nechytateľne pod brvno; tenista napálil v zápase 30 es; Pištáčik zabehol aj s loptou k čiare a odtiaľ ju z celej sily napálil do kríka. [D. Dušek]; Prvý pohrozil Horváth, keď z voleja napálil parádne, ale nad. [VNK 2003]
2. (do čoho (čo; čím)) ▶ v plnej rýchlosti prudko vraziť, naraziť, obyč. motorovým vozidlom: taxikár v rýchlosti napálil do stĺpa; opitý šofér napálil autom do plota; Možno chce spáchať efektnú samovraždu a napáli to pod Strečnom rovno do Váhu. [D. Mitana]
dok. k 1napaľovať3


napaľovať1 -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. inform. 1. (čo (na čo)) ▶ optickým žiarením pomocou lasera zaznamenávať, ukladať dáta na dátový nosič3: n. si hudbu, filmy na cédečká; najkrajšie fotky si dáva n. na DVD; väčšina hier sa nekupuje, ale napaľuje; podnikateľ načierno napaľoval a predával softvér viacerých firiem
2. (čo) ▶ optickým žiarením pomocou lasera robiť zmeny, stopy v štruktúre dátového nosiča3 predstavujúce digitálnu informáciu: n. kompaktné disky; optická mechanika schopná n. i DVD; načierno n. CD nosiče; životnosť napaľovaných diskov je obmedzená
dok.napáliť1

napaľovať2 -ľuje -ľujú (ne)napaľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. expr. (koho, čo) ▶ vzbudzovať hnev, rozčúlenie, veľmi hnevať, zlostiť; syn. dopaľovať, jedovať: bezočivým správaním každého napaľuje; zisťovali, čo občanov najviac napaľuje; Nenapaľuj, lebo ti jednu tresnem. [Ľ. Smrčok]; Človek by niekedy prisahal, že v napaľovaní futbalového národa vládne premyslená metóda. [KŽ 1960]dok.napáliť2

napaľovať3 -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. expr. (čo (kam)) ▶ prudko kopať do lopty al. silným švihom, úderom usmerňovať puk, loptičku a pod., strieľať: n. súperovi loptičku pod nohy; n. lopty nad bránu; Puk tam [do bránky] napaľovali, no odrazené či vyrazené strely nemal kto vrátiť do siete. [Šp 2010]dok.napáliť3

nahnevať sa podľahnúť hnevu • rozhnevať sanazlostiť sarozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na detinamrzieť sarozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večerurozčúliť sarozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu) • expr.: najedovať sarozjedovať sanasrdiť sarozsrdiť sanasršiť sarozsršiť sanapajediť sarozpajediť sanačertiť sarozčertiť sanapaprčiť sarozpaprčiť sanaduriť sanadurdiť sarozdurdiť sarozpeniť sanaštvať sanapáliť sanamosúriť sanabrúsiť sanabadúriť sanašuchoriť sanašušoriť sanaježiť sarozježiť sazježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposťexpr.: nazúriť sarozzúriť sarozkohútiť sarozkokošiť sarozkatiť sarozkatovať saexpr. zried. rozčapíriť sakniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere) • nár. expr.: rozpŕchliť sarozpŕliť sanár. rozkvásať saexpr. zried. zajesť sa (J. Kráľ)kniž. rozľútiť saexpr. zried.: rozozliť sanabúriť sanár. expr. narárožiť saniž. hovor.: naondiať sanaondieť savulg. nasrať saexpr.: rozoštvať sarozsváriť sarozvadiť sarozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštvalexpr.: nafúkať sanafúknuť sanaduť saoduť sazduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku


nahnevať vyvolať hnev • rozhnevaťnazlostiťrozzlostiť: svojím správaním nahneval, rozhneval svojich rodičov; nazlostil, rozzlostil učiteľanamrzieťdomrzieťrozmrzieťpodráždiťpohnevaťpobúriť (nahnevať v malej miere): neúspech ho namrzel, rozmrzel, podráždil; pohneval ho jej nezáujemrozčúliťrozdráždiť (vyvolať prudké citové podráždenie) • expr.: najedovaťdojedovaťrozjedovaťnasrdiťrozsrdiťnasršiťrozsršiťnapajediťrozpajediťnapaprčiťrozpaprčiťnapáliťnabadúriťnadurdiťdohnevaťdozlostiťdožraťdopáliťdopajediť: napaprčí ho každá maličkosťexpr.: nazúriťrozzúriť (priviesť do zúrivosti): nazúril ho taký postojexpr.: rozčertiťrozdivočiťhovor. expr.: rozkatiťrozkatovať (nahnevať vo veľkej miere): rozzúril ho do nepríčetnostiexpr. dojať: Ty si ma ale dojal!hovor. expr.: naštvaťrozhádzaťexpr.: rozoštvaťrozhuckaťrozvadiť (vyvolať hnev medzi viacerými osobami): rozhuckal susedov proti sebezried. rozbabraťkniž. rozľútiťkraj. nakustriť (Hviezdoslav)nár. expr. rozpŕliť (Kalinčiak)niž. hovor.: naondiaťnaondieťvulg. nasrať


napáliť p. nahnevať


napáliť sa p. nahnevať sa


pohnevať dostať do hnevu, vyvolať hnev, zlosť • nahnevaťrozhnevať: správa pohnevala, nahnevala občanov; vždy ho rozhnevá neporiadoknazlostiťrozčúliť: nazlostí, rozčúli ju každá maličkosťexpr.: najedovaťnasrdiťnapajediťnapaprčiťnačertiťnapáliťdopáliťdožrať: Čo vás tak nasrdilo, dopálilo?popudiťpobúriťpodráždiť (vyvolať mrzutosť, nepríjemné vzrušenie): popudilo ma, podráždilo ma, ako sa vyjadrujú o mojej rodinehovor.: naštvaťpoštvaťvulg. nasrať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

napáliť1, -i, -ia dok.

1. (čo, čoho) získať, vyrobiť pálením: Slivovice si napália. (Taj.) (Uhliari) napálili dreveného uhlia. (Hor.)

2. zastar. (čo) naondulovať vlasy horúcim želiezkom: (Anička) ide pred zrkadlo naprávať si napálené vlasy. (Tim.)


napáliť2, -i, -ia dok. expr. (koho)

1. nahnevať, rozhnevať, nazlostiť, najedovať: veľmi n. niekoho; Aj žid ju napálil. Len akoby na posmech ponúkol jej akúsi maličkosť za plátno. (Jégé)

2. kniž. podviesť, oklamať: Vtedy vraj prvý raz sa podarilo Brezovanovi napáliť Myjavana. (Zgur.);

nedok. napaľovať, -uje, -ujú

|| napáliť sa nahnevať sa, rozhnevať sa, nazlostiť sa, najedovať sa: Keby nie vodka, bol by som sa napálil, že ma pokladá za hlupáka. (Jes.);

nedok. napaľovať sa

Morfologický analyzátor

napáliť dokonavé sloveso
(ja) napálim VKdsa+; (ty) napáliš VKdsb+; (on, ona, ono) napáli VKdsc+; (my) napálime VKdpa+; (vy) napálite VKdpb+; (oni, ony) napália VKdpc+;

(ja som, ty si, on) napálil VLdsam+; (ona) napálila VLdsaf+; (ono) napálilo VLdsan+; (oni, ony) napálili VLdpah+;
(ty) napáľ! VMdsb+; (my) napáľme! VMdpa+; (vy) napáľte! VMdpb+;
(nejako) napáliac VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor