Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

napádať1 -a nedok. krívať: n-a na ľavú nohu


napadnúť -e -ú -dol dok.

1. nahromadiť sa padaním, napadať: n-l sneh; n-lo lístia

2. zaútočiť, prepadnúť: nepriateľ n-l krajinu, n. niekoho na verejnosti, od chrbta, hmyz n-l úrodu; práv. n. zmluvu podať námietky proti nej

3. hovor. (náhle) prísť na um, vhupnúť do hlavy: n-la mu smelá myšlienka; ani mu nenapadne vrátiť sa

biely ako čerstvo n-tý sneh čisto biely;

nedok. k 2 napádať2 -a, k 3 napadať2

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
napádať ‑a ‑ajú nedok. (krívať; útočiť)

napádať -da -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. (atakovať)

napádať -da -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie nedok. (krívať)

napádať1 -da -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ často, opakovane robiť fyzický, vojenský, slovný al. iný útok s cieľom násilne získať al. zničiť niečo, poškodiť niekoho, niečo; syn. útočiť: n. soka hrubo, vulgárne; n. protivníka v polemike; demonštranti napádali policajtov kameňmi; držať psa napádajúceho iné psy; začali jeden druhého urážať a n. strkaním; hráči mali súpera viac n. mali hrať útočnejšie; partizáni napádali vojenské transporty; Doma napádaný a opľúvaný [spisovateľ]. Zomrel viac na rezignáciu ako na chorobu. [G. Murín]; Vedel byť prchký, provokoval cudzích, napádal nevinných chodcov. [Š. Žáry]šach. napádať pole pôsobiť na pole, na ktorom stojí al. na ktoré sa môže premiestniť súperov kameň
2. (koho, čo) ▶ náhle, prudko postihovať, zasahovať niečím negatívnym, škodlivým: nový vírus napáda zväčša mladých ľudí; choroba napáda mozgové bunky; plesne, škodce napádajúce ovocné stromy; Programy, ktoré sa samy šíria, replikujú a napádajú cudzie systémy. [PCR 2003]
3. práv. (čo) ▶ podávať námietky al. opravné prostriedky a tak obmedzovať al. rušiť platnosť istého právneho úkonu, rozhodnutia, namietať: veritelia si budú môcť v konkurze n. svoje pohľadávky
dok.napadnúť3


napádať2 -da -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie nedok. (na čo; ø) ▶ nerovnomerne dostupovať pri chôdzi, obyč. v dôsledku choroby, skrátenia jednej nohy; syn. krívať: ovca začala n.; muž sťažka napáda na kratšiu nohu; Keď napádaš na jednu nohu, nemôžeš s nami chodiť na hony. [M. Zelinka]; Len pozornejšie oko by vybadalo napádanie na ľavú nohu. [P. Jaroš]


napadnúť3 -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ podniknúť fyzický, vojenský, slovný al. iný útok s cieľom násilne získať al. zničiť niečo, poškodiť niekoho, niečo; syn. zaútočiť: bezdôvodne, brutálne, nečakane, zákerne n. neznámeho okoloidúceho; fyzicky, hrubo, ostro, vulgárne n. suseda; napadnutá žena sa vôbec nebránila; plavec napadnutý žralokom prežil; zákazník napadol nožom taxikára; hráč bol vylúčený za napadnutie rozhodcu; Ovce nečakane napadla svorka vlkov. [J. Lenčo] Ako roj divých včiel, tak teraz hučalo napadnuté mesto. [V. Zamarovský]
2. (koho, čo) ▶ vo väčšej miere niečím postihnúť, negatívne, nepriaznivo zasiahnuť: ovocie je napadnuté hnilobou; pleseň napadla bobule hrozna; stromy napadol lykožrút; nechránený počítač ľahko napadne vírus; označiť napadnutý súbor poškodený počítačovým vírusom al. iným malvérom; Pozoruje listy kvetov, pozdalo sa mu, že ich napadla nejaká choroba. [P. Jaroš]; Keby ma v puberte napadla tubera, tak je po mne. [K. Jarunková] Ovadmi napadnuté svaly sa zachvievali. [Ľ. Ondrejov]
3. práv. (čo) ▶ podať sťažnosť proti uzneseniu al. odvolanie proti rozsudku, a tým vyvolať odklad právoplatnosti rozhodnutia, namietnuť: n. rozhodnutie súdu; n. darovaciu zmluvu; neplatnú výpoveď hneď napadnite!; sťažnosťou možno n. každé uznesenie vyšetrovacieho orgánu; právoplatný rozsudok môže účastník n. dovolaním alebo návrhom na obnovu konania; pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení Zákonníka práce
fraz. napadnúť niekoho od chrbta zaútočiť na niekoho odzadu, zákerne
nedok.napádať1

krívať pri chôdzi nerovnomerne dostupovať (často pri skrátení jednej nohy) • napádať: kríva, napáda na pravú nohunár. napadúvaťzried. chrámať: chráme na jednu nohuexpr. krivkaťpokrivkávaťpokrivovaťpokrivkovaťexpr.: pochromkávaťbadkaťnár. geckať (mierne krívať; ísť mierne krívajúc): pomaly krivká, pokrivkáva, badká k domuzakášaťzahadzovať (nohou) • pren. hovor. expr. zametať (pri chôdzi robiť nohou oblúkový pohyb): zakáša, zahadzuje, zametá ľavou nohouexpr.: čaptaťšmatlaťšmatlať sa (krívať al. pri chôdzi vykrivovať nohy, nepekne chodiť) • nespis. kuľhať


napádať1 p. krívať


napádať2 p. útočiť


útočiť uskutočňovať vojenský al. iný útok, násilie • napádať: vojaci útočia zboku, napádajú nás v nociprepadať (nenazdajky): partizáni prepadali vojenské oddiely; prepadať niekoho otázkamidorážaťdoskakovaťskákaťdobiedzaťdotieraťdomŕzať (násilným, nežiaducim spôsobom niekoho znepokojovať): psy do nás dorážali, doskakovali, skákali; komáre doňho dobiedzali, dotierali celý večer; domŕza ma nástojčivou žiadosťouzastar. šturmovaťkniž. atakovať: atakovanie spoluhráčabombardovať (útočiť bombami; expr. ustavične niečím znepokojovať): letecké bombardovanie; bombardovať niekoho otázkami

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

napádať1, -a, -ajú nedok. (koho, čo) útočiť, robiť útok na niekoho, na niečo: Turci napádali mestá i dediny. (Hor.) Ukazovali noviny, napádajúce Kalnického. (Urb.);

práv. podávať námietky proti niečomu: n. rozhodnutie, zmluvu;

dok. napadnúť3


napádať2, -a, -ajú nedok. krívať: n. na pravú, na ľavú nohu


napadnúť3, -ne, -nú, -dol dok. (koho, čo zastar. i na koho, na čo) zaútočiť, urobiť útok na niekoho, na niečo, prepadnúť: Nemci napadli sovietske Rusko. (Ondr.) Ctibora od chrbta napadol. (Jégé); hmyz napadol rastlinu, choroba napadla organizmus; strmo napadnúť na Lutišiča;

práv. podať námietky proti niečomu: n. rozhodnutie, skutkový stav, zmluvu;

nedok. napádať1

napádať1 nedok. útočiť, ohrozovať: Hovorev, že napádali Nencóv horách, ale šag bóv celí ten čaz doma skovaní (Bučany HLO)

napádať2 nedok. krívať: Kuoň nám akosi napáda na jednu nohu (Bošáca TRČ); Na jennu nohu napádav, odmalička hu mav kraččú (Šípkové PIE); Ot štiroch rokóv napádá na jednu nohu (Rozbehy SEN)

napádať p. napadnúť


napadnúť dk
1. koho, na koho, na čo zaútočiť na niekoho, na niečo (obyč. zbraňou): kteryz geden druheho napadne a ochromi (ŽK 1493); nepratel nass napadl (ŠTÍTNIK 1610); kapitány napadnuwsse na nu, že mu drwa pobrala ((BYTČA) 1769) oboriac sa na ňu; wlcy na stado napadly (PeP 1771)
2. na koho, na čo náhle sa stretnúť s niekým, natrafiť na niekoho: strássnicy napadnúcze na mrtwé tyelo (PeP 1771); kde jsi hu (Fatimu) našél, kde jsi na ňú napadél (BR 1785)
3. koho, komu (o myšlienke al. pocite) náhle prísť na um: gak nejprwe tobe spusob rozkosse negake napadne, tehdy yhned dwogi čas powažug (Le 1730); necessitas me subegit: potreba mňa napadla (KS 1763); cýtil sem, že mne cosy neobyčegného napadlo (StN 1786)
4. (na) koho, na čo (obyč. o chorobe) zachvátiť niekoho: než te zimnica napadne (MT 17. st); když te krčz napadne (KLe 1740); execror: zlorečjm, žádám, aby ňekoho wsse zle napadlo (WU 1750); když nemoc na statek napadne (VOv 1779)
5. padaním sa nahromadiť, napadať: snech zasa napadne (LISKOVÁ 16. st LP); snech napadol (RADVAŇ 1714); napádať, napadovať ndk
1. k 1: invado: napadam (VT 1648); incesso: napádám (KS 1763)
2. k 2: pes zbesnelj wssade beha a na co napaduge, rozsapuge (KoB 1666); posel snadno na zlodegow napada (MS 1758)
3. k 3: hnew ťa znáhla napaduge (GV 1755); potupowánj a bez prjčiny posuzowánj ginssých často nábožných napadá (MPS 1777)
4. k 4: spasticus: koho krč často napáda (KS 1763)
5. (o počasí) prichádzať, nastávať: v aprili napada mirne powjetri; zima skoro napada (Kal 18. st)
6. krívať: Petro na prawu nohu napadagjcy (Kur 1784)

napádať_1 napádať napádať_2 napádať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu