naozaj1 prísl. ▶ v zhode so skutočnosťou, ako v skutočnosti; syn. skutočne, naozajstne: myslím to n.; Všetko sa mi to iba sníva, nič z toho nie je naozaj. [J. Bodenek]; Nikdy som do nich [zrkadiel] naozaj nechcela pozrieť. [E. Farkašová] ozajstne, tak, ako treba
naozaj2 čast. 1. ▶ (v replike) potvrdzuje platnosť predchádzajúcej výpovede; syn. skutočne, ozaj: je to n. pravda; n. sa nemusíte ničoho báť; možno sa to n. stane; n. ma to mrzí; nie, n. sa nič nestalo; vymyslel to sám, n.!; Bolo to múdre rozhodnutie, naozaj. [K. Bendová]; Napokon som uznala: za pokus to naozaj stojí. [E. Farkašová] 2. ▶ (v otázke) uvádza zisťovaciu opytovaciu vetu s cieľom získať kladnú al. zápornú odpoveď: n. neprídete?; n. to tak povedal?; Ona sa na mňa usmeje a spýta sa: - A či naozaj? [P. Jaroš]