Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nanosiť dok. nosením nahromadiť, poznášať, podonášať, naznášať: n. blato, n. dreva

// nanosiť sa

1. stráviť veľa času nosením: n. sa nákupov; tých šiat sa už n-l

2. hovor. vniknúť; zahniezdiť sa: myši sa n-li do špajzy

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nanosiť ‑í ‑ia dok.; nanosiť sa

nanosiť sa -sí sa -sia sa -sil sa -siac sa -sený -senie sa dok.


nanosiť -sí -sia nanos! -sil -siac -sený -senie dok.

nanášať -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie nedok. 1. (čo na čo (čím)) ▶ rovnomerne pokrývať povrch niečoho vrstvou ľahko roztierateľnej hmoty, často ochranného, krycieho al. ozdobného materiálu; syn. natierať: n. štetcom farbu na plátno; n. na drevo lak; n. glazúru na keramickú misku; n. vosk na sklznice lyží; n. email na sklo; jemne, zľahka, starostlivo si nanáša prstami krém na pokožku; prístroj nanášajúci maltu na stenu; ručné n. stierky na stenu; Už sa s ním [s oltárom] trápili rezbári, možnonaň nanášali zlato. [V. Šikula]
2. (čo (na čo)) ▶ (postupne) prinášať a vytvárať na jednom mieste vrstvy obyč. sypkého materiálu; syn. hromadiť, zanášať: vietor nanášal prach; nanášanie erodovaného materiálu; prúd rieky nanášal na breh smeti; Na hromadu kamenia a zeme nanášajú chlapi nový násyp. [A. Masár-Tatranský]; Vietor odfukoval sneh z jednej strany a nanášal ho na druhú. [D. Machala]
3. i odb. (čo na čo) ▶ zaznačovať, zobrazovať, prenášať rozličné (nové) údaje na grafické zobrazenie niečoho: n. úsečky na priamku; Vygumoval zbytočnú čiaru a potom začal nanášať [na mapu] nové súradnice. [J. Fekete]
dok.naniesť1, k 2 inanosiť


nanosiť sa -sí sa -sia sa -sil sa -siac sa -sený -senie sa dok. 1. (čoho) obyč. s výrazom mieryčasto, opakovane, s istou námahou, vo väčšom množstve niečo nesením dopraviť, doniesť na isté miesto: matka sa nanosí nákupov pre celú rodinu; čo sa tým zajacom nanosili trávy; Ja som sa už nanosil vody neúrekom. [V. Šikula]; Je stolársky pokrývač a nanosí sa vraj dosť ťažkých bremien. [Pc 1998]
2. (čoho) obyč. s výrazom miery ▶ dlhým, častým nosením nejakého oblečenia nadobudnúť pocit uspokojenia al. omrzenia: už sa nanosil tej uniformy; čo sa tá nanosila šiat po starších sestrách; koľko som sa nanosila krátkych sukieň; odložte tie hrubé svetre, v zime ste sa ich nanosili dosť
3. hovor. (do čoho) ▶ (obyč. o niekom, o niečom neželanom) vniknúť, dostať sa niekam, usadiť sa, nasťahovať sa, naniesť sa: myši sa nanosili do pivnice; do kožucha sa nanosili mole; Duchovia choroby sa nanosili do jeho tela a lomcovali ním. [V. Krupa]; Šepkali tie najpekelnejšie plány, ako tú zlodejku, čo sa im nanosila do koliby, chytiť. [L. Ťažký]
fraz. zastar. nanosiť sa niekomu do vlasov/do štice pobiť sa s niekým


nanosiť -sí -sia nanos! -sil -siac -sený -senie dok. 1. (čo/čoho (kam; komu, čomu)) ▶ postupným, opakovaným nosením, prinášaním niečoho na jedno miesto nahromadiť vo väčšom množstve; syn. poznášať, podonášať, naznášať: n. do suda vody; nanoste drevo na vatru!; deti nanosili králikom trávu; k potoku ľudia nanosili odpadky; povodne nanosili kamene a blato naplavili; Z nanosených polienok a dosiek postĺkal čapatú kocku. [D. Dušek]; Testiná s nevestou nanosili dopoludnia hodnú hŕbu raždia, konárov. [A. Habovštiak]; Nevyhnete sa nanoseniu množstva starých plných tehál z búračky. [Sme 2010]
2. (čo/čoho (kam)) ▶ doniesť zvonku, obyč. na obuvi, do bytu veľa nečistoty: nanosili na topánkach do chodby blata; pozametaj nanosenú špinu!; Vyzuj sa. Všade nanosíš piesok. [V. Klimáček]; V tvarovaných podošvách obuvi nanosia naše tri deti domov denne veľké množstvá drobných ostrých kamienkov. [VNK 2003]
nedok. k 1nanášať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nahromadiť vo veľkom množstve zozbierať • zhromaždiťnazhromaždiť: nahromadil veľké zásoby; zhromaždil všetky faktynakopiťnavŕšiťnavežiť (nahromadiť na jedno miesto, na kopu): nakopil, navežil na dvore veľa drevaschrániťnaschraňovaťposchraňovať: hrabľami schránili, naschraňovali suché lístie, obilienazhŕňaťpozhŕňaťnahrnúťzhrnúť (nahromadiť zhŕňaním): nazhŕňali piesok na kopu; zhrnuli odpadkynazbieraťnazberať (zbieraním) • nahrabaťnár. nahriebsť (hrabaním): nahrabali lístia, nahriebol si zemiakovnahádzaťpohádzať (hádzaním): nahádzali drevo do kôlnenavrstviť (nahromadiť vo vrstvách): navrstviť zemnanosiťponosiťnaznášaťpoznášaťnadonášať (nahromadiť nosením): nanosili, naznášali, poznášali dosky za domnadovážaťpodovážaťnavoziť (vozením): navozili cement k plotuhovor. nahustiť (nahromadiť nahusto): nahustiť informácie na malej plochenakradnúťpokradnúťexpr.: nazbíjaťnakmíniťnakváriť (nahromadiť kradnutím): nakradol, nahromadil celý majetok; pokradol, nazbíjal veľa peňazí


nanosiť nosením nahromadiť • ponosiť: nanosil, ponosil veci na stôlpoznášaťpodonášaťpoprinášaťnaznášaťnadonášať (postupne viac vecí): naznášali im daryexpr.: povláčiťnavláčiťpozvláčaťnazvláčaťexpr. zried. podovláčať: navláčil všetko na kopunaniesť (nanosiť jednorazovo): voda naniesla veľa piesku


nanosiť sa 1. p. vniknúť 1 2. p. osopiť sa


naviať 1. viatím nahromadiť • nafúkaťnaduť: vietor navial, nafúkal snehu do izbynaniesťnanosiťnaznášať (o daždi): voda naniesla piesok do okienvmiesť: vietor vmietol sneh do dvora

2. neos. viatím vniknúť • nafúkaťnaduť: navialo snehu do dvora


naznášať postupným znášaním nahromadiť • nanosiťpoznášaťpodonášať: naznášal domov kopu kníh; nanosil zásobyexpr.: navláčiťnazvláčaťnazvlačovať: deti navláčili blata do bytu; nazvláčať dreva na dvor


osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť savyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzalhovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj!expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiťvyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočilexpr.: pustiť sananosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňanapadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravduokríknuťobkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová)skríknuťzakričať (na niekoho) • expr.: zrevaťzarevaťzahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľubhovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčaliexpr.: vybrechnúťvyšteknúťzhavknúť (na niekoho)


usadiť sa 1. nájsť domov, bývanie, sídlo (obyč. trvalé) • osadiť sausídliť sa: naši predkovia sa natrvalo usadili, osadili v krajine pod Tatrami; usídlil sa v mestehovor. zakotviťexpr.: uviaznuťzaviaznuť: zakotvil na dedine; napokon uviazol, zaviazol kdesi v Afrikepren. expr. pustiť korene: v emigrácii už pustil koreneudomácniť sazabývať sa (prispôsobiť sa novému domovu): po presťahovaní sa rýchlo udomácnilikniž. etablovať sa: na katedre etablovaný profesorexpr.: usalašiť saupelešiť sazapelešiť saroztiahnuť sarozpelešiť sa: usalašil sa, upelešil sa v rodičovskom domeutáboriť sa (dočasne sa ubytovať v stane): kočovníci sa utáborili na kraji horyhovor.: nanosiť sananiesť sa (obyč. o niekom, niečom neželanom, nevítanom): hmyz sa nám nanosil, naniesol do komorykniž. sadnúť (si) (obsadiť isté miesto): sadol si na otcovo miestokniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na rukepousádzať sapousadzovať sa (postupne): kmene sa pousádzali pri riekach

p. aj ubytovať sa

2. (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu, usadeninu • usadnúť sa: v celom byte sa usadil, usadol prachuložiť sa (pozvoľna): navrch sa uložilo páperienavrstviť sa (vo väčších vrstvách): naspodku sa navrstvil piesoksadnúť: na stromy sadla hmlapousádzať sapousadzovať sa (postupne): v čajníku sa pousádzal kameň

3. p. sadnúť (si) 1


vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsťpreniknúťvpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hryexpr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej rolyvohnať savhnať savhrnúť savpadnúťnahrnúť sanabehnúťvovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetloexpr.: vrútiť savraziťvbŕdnuťzried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do ústvtrhnúťvbiť sadobiť savlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchoduvliať sanaliať sapresiaknuťodb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôduvprúdiťvtiecťvplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žílvovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do myslevlámať sakniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domuprebiť sapreraziťprebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mestausadiť sausídliť sazahniezdiť sahovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajzevrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zemevhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablkazabodnúť sazapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

2. p. pochopiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nanosiť, -í, -ia dok. (čo, čoho) nosením nahromadiť, naznášať, podonášať: n. dreva, vody; Nanosili do siene lavíc. (Kuk.)

|| nanosiť sa

1. (čoho i bezpredm.) veľa nosiť: Vidno, že sa nanosia batohov. (Kuk.)

2. hovor. vniknúť, dostať sa niekam, k niečomu, do blízkosti niečoho, usadiť sa, zahniezdiť sa niekde: Spišiaci sa nám chceli nanosiť do Liptova. (Kal.) Pod strechu sa nám nanosili (lastovičky). (Žáry) Zlodej sa nemohol nanosiť ľahko do nej (do širice). (Kuk.) Kto sa nanosil do medu? (Ráz.-Mart.)

n. sa niekomu do vlasov (do štice) chytiť za vlasy a kvákať, vykvákať;

3. expr. (do koho) oboriť sa na niekoho: „Paľo, skoro, či zaveľa meškáte!“ nanosila sa do kočiša. (Tim.)

nanosiť dok.
1. csl nosením nahromadiť, podonášať: Gazďinie fstávali ráno aj o treťej, abi si nanosili čistej vodi s potoka (Sliače RUŽ); Na ohňíg zme si nanosiľi suchuo dreuce (V. Lom MK); A fčeli, ked dobre madovalo, nanosili, ked bola znáška (V. Rovné BYT); Ked nanosila tích plánék, celú zimu ích piékla (Brestovany TRN); Ta co śi teľo, blata nanośil do chiži! (Čemerné VRN); Po žňivoch pčolom vibereme toten miat, že oňi do jeśeňi ešči raz nanośa miadu (Žatkovce SAB)
2. expr. nakradnúť: Nanosil s pola kukurice pre prasa na celú zimu (Bučany HLO); Aľe ozda ňeznam keľo klobasou nanośila sebe, aľe pomascila sebe harčki (Sobrance)
3. naniesť (o hydine): Husi nanosili vajcá (Lapáš NIT); Zretka kačka šedzi sama, aj to ftedi, ket sebe sama nanoši vajca (Kokšov-Bakša KOŠ)
4. včel. naklásť plod (o včelej matke): Matka nanosi vajička do tih dzerkoch a pracovňički zalepuju (Batizovce POP)


nanosiť sa dok.
1. csl stráviť veľa času nosením: „No ňech ťä boch skára, som sa ťä nanosiu!`` povedau̯ tej mátohe (Osádka DK); Volakedi ke_ca mladá žena vidala, sedláčka, sa nanosili noší z dolín, šecko sa vižínalo! (Ružindol TRN); Nanośila ja śe ho na chripce, ľudze! (Majerovce VRN)
2. strsl, trenč, jspiš dostať sa, vniknúť, zahniezdiť sa: Miš sa mi nanosila do kanapi (Martin); A ešťe katúvala jich (zajačiky) prašina, tá sa im nanosila do uší, to bole chraste (Čelovce MK); Lastoviški se nanosili do novího hniazda (Kameňany REV); Nanośil śe mi Cigan až do kuchňi (Gelnica)
F. nanosiu̯ sa mu do kapusti (Mošovce MAR) - chodí mu za ženou; nanosi_ca do vlasou (Mošovce MAR), nanosic ca do vlasov (Bošáca TRČ), nanosi_ca do keški vlasov (Rim. Píla RS) - pustiť sa do bitky

nanosiť dk čo, čoho nahromadiť nosením, naznášať, podonášať niečo: wyna se nanosyla k wečery y k obedu (ZVOLEN 1626); takowe zbožia on (J. Malko) na tu zem zlodegskim spusobem nenanosil any nekradol (SUČANY 1714); chce-li Slowák užitek ze swé roli míti, musý z nj kamenj wywlačiti, potom zeme nanosyti a hnogem poprawiti (StN 1786); trgesky sy rubag a na powalu nanos (PR 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu