ňaňo ňaňa, ňaňa2 ňaňu pl. N ňaňovia m. region. ▶ muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu, otec: poslúchajte ňaňa; tu odpočíva náš ň.; Ňaňo, ňaňo, počujete, mať vás volá. [A. Habovštiak] ▷ ňaňko -ka, ňanka2 -ku, ňaníčko -ka pl. N -kovia, ňaníček -čka pl. N -čkovia m. zdrob. hypok.: ňaníčko, čo ste nám doniesli?; Starý ňaňko, vždy mu tak pekne hovorí. [J. Beňo]; Slobodný u nás nie je ani ten, kto nie je ženatý, - povzdychli si ňaňko. [P. Gregor]
nano- prefixoid ⟨gr.⟩ prvá časť zložených slov vyjadrujúca 1. ▶ v rámci jednotiek desiatkovej sústavy jednu miliardtinu základnej fyzikálnej jednotky, napr. nanoampér, nanosekunda, nanovolt, zn. n (10/na -9) 2. ▶ malosť, veľmi malé rozmery niečoho, napr. nanočastica, nanomateriál, nanotechnológia
nano- ‹g› v zloženinách prvá časť s významom
1. malosť, trpaslíctvo (op. giganto-)
2. miliardtina základnej fyzikálnej jednotky, zn. n (10–9)
ňaňo p. otec 1
otec 1. muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu • rodič: láskavý otec, rodič • hypok.: oco • ocko • otecko • ocino • ocinko • ocík • tato • tata • tatko • tatíčko • tatík • tatuško • hovor.: ňaňo • ňaňa • ňanko • ňaníčko • hovor. zastar.: apo • apa • apko • apík • papa • subšt.: foter • fotrisko • fotrík • hypok.: oci • tati (v oslovení)
2. p. svák 2 3. p. zakladateľ 4. p. predok1 5. p. kňaz