Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

naniesť -nesie -nesú dok.

1. nanosiť, naznášať: n. špinu do izby, voda n-la piesok

2. natrieť (tenkou) vrstvou: n. rúž na pery

3. preniesť údaj (podľa pravítka ap.) a graficky ho vyznačiť: n. úsečku na priamku

4. admin. slang. predložiť, predostrieť, vysloviť: n. problém, úlohy;

nedok. nanášať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
naniesť ‑nesie ‑nesú ‑niesol dok. (natrieť)

naniesť -nesie -nesú nanes! -niesol -niesla -nesúc -nesený -nesenie dok.


naniesť sa -nesie sa -nesú sa nanes sa! -niesol sa -niesla sa -nesúc sa -nesený -nesenie sa dok.

nanášať -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie nedok. 1. (čo na čo (čím)) ▶ rovnomerne pokrývať povrch niečoho vrstvou ľahko roztierateľnej hmoty, často ochranného, krycieho al. ozdobného materiálu; syn. natierať: n. štetcom farbu na plátno; n. na drevo lak; n. glazúru na keramickú misku; n. vosk na sklznice lyží; n. email na sklo; jemne, zľahka, starostlivo si nanáša prstami krém na pokožku; prístroj nanášajúci maltu na stenu; ručné n. stierky na stenu; Už sa s ním [s oltárom] trápili rezbári, možnonaň nanášali zlato. [V. Šikula]
2. (čo (na čo)) ▶ (postupne) prinášať a vytvárať na jednom mieste vrstvy obyč. sypkého materiálu; syn. hromadiť, zanášať: vietor nanášal prach; nanášanie erodovaného materiálu; prúd rieky nanášal na breh smeti; Na hromadu kamenia a zeme nanášajú chlapi nový násyp. [A. Masár-Tatranský]; Vietor odfukoval sneh z jednej strany a nanášal ho na druhú. [D. Machala]
3. i odb. (čo na čo) ▶ zaznačovať, zobrazovať, prenášať rozličné (nové) údaje na grafické zobrazenie niečoho: n. úsečky na priamku; Vygumoval zbytočnú čiaru a potom začal nanášať [na mapu] nové súradnice. [J. Fekete]
dok.naniesť1, k 2 inanosiť


naniesť sa -nesie sa -nesú sa -niesol sa -niesla sa -nesúc sa -nesený -nesenie sa dok. hovor. 1. (kam; ø) ▶ (obyč. o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu, usadeninu, usadiť sa, nanosiť sa: prach musíme utrieť vlhkou handrou, hneď ako sa nanesie; rokmi sa tu nanieslo veľa štrku; Bolo treba očistiť jedno ložisko od hrubo nanesenej vrstvy pomletého materiálu. [M. Danieliszová-Jesenická]
2. (do čoho) ▶ (o niekom, niečom neželanom, nevítanom) vniknúť, dostať sa niekam, do blízkosti niekoho, niečoho; syn. nanosiť sa: Rozdriapu jej [myši] vrecúška s múkou a ryžou a nanesú sa do nich. [P. Sabolová]; Ani sa [Nemci] veľmi neokúňali a naniesli sa Lysým aj do chalupy. [Pc 1998]


naniesť1 -nesie -nesú nanes! -niesol -niesla -nesúc -nesený -nesenie dok. 1. (čo na čo (čím)) ▶ ľahko, rovnomerne pokryť povrch niečoho tenkou vrstvou roztierateľnej hmoty; syn. natrieť: n. na stenu omietku; n. štetcom farbu na plátno; opatrne, starostlivo si n. na tvár krém; na uštipnuté miesto treba n. tenkú vrstvičku chladivého gélu; Už naniesol zlato na hornú polovicu dobre vysušenej tabule. [A. Hykisch]; Na celé telo mi nahrubo naniesol niečo, čo bolo cítiť po ihličí. [S. Ondrejovič]
2. (čo/čoho (na čo; kde)) ▶ priniesť so sebou, viatím zaniesť vo vrstvách na jedno miesto, na hromadu; syn. nanosiť, nadonášať: vietor naniesol prach do izby; búrka naniesla všade blata; Tmavozelené dno, miestami biele od piesku. Naniesla ho voda. [R. Jašík]; pren. Patina zmierenia, ktorú naňho naniesli uplynulé desaťročia. [J. Lenčo]
3. i odb. (čo na čo) ▶ zaznačiť, zobraziť, preniesť istý nový (údaj) na grafické zobrazenie niečoho: n. úsečky na priamku; n. na mapu kultúrnohistorické pamiatky
nedok.nanášať


naniesť2 -nesie -nesú nanes! -niesla -nesúc -nesený -nesenie dok. (čo/čoho) ▶ (o hydine a vtákoch znášajúcich vajcia) postupne zniesť viac kusov: sliepka toho veľa nenaniesla; Hus mi nanesie vajec, vysedí húsatká. [D. Tatarka]

dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúťdodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácieprideliťudeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenaniepodať: podať chorému liekprispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutýchpridaťpopridávať (dať navyše): pridať soli do polievkydarovaťvenovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračkypočastovaťpohostiťponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátomzveriťpoveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciounadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderovuštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zauchovynaložiťvydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiánaniesťexpr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátnonamiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápojaexpr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trhkniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelozastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1


naniesť 1. p. nanosiť 2. p. predložiť 1


nanosiť nosením nahromadiť • ponosiť: nanosil, ponosil veci na stôlpoznášaťpodonášaťpoprinášaťnaznášaťnadonášať (postupne viac vecí): naznášali im daryexpr.: povláčiťnavláčiťpozvláčaťnazvláčaťexpr. zried. podovláčať: navláčil všetko na kopunaniesť (nanosiť jednorazovo): voda naniesla veľa piesku


naviať 1. viatím nahromadiť • nafúkaťnaduť: vietor navial, nafúkal snehu do izbynaniesťnanosiťnaznášať (o daždi): voda naniesla piesok do okienvmiesť: vietor vmietol sneh do dvora

2. neos. viatím vniknúť • nafúkaťnaduť: navialo snehu do dvora


predložiť 1. položiť pred niekoho, obyč. na vybratie, posúdenie, vybavenie a pod.; povedať niekomu niečo, aby o tom rozhodol, zaujal k tomu stanovisko a pod. • kniž. predostrieť: predložiť, predostrieť doklady, sťažnosť, návrh, ponuku, dôkazypodaťdať (obyč. písomne): (po)dať dizertačnú prácu na oponentúrukniž. nastoliť: nastoliť návrh na zmenu pravidielpredniesťvysloviť (ústne predložiť): predniesli, vyslovili požiadavku na zvýšenie dôchodkovpráv. prezentovať: prezentovať účet, žiadosťhovor.: naservírovaťdať na pretras: rodinnej rade dali na pretras všetky háklivé otázkynadhodiť (v reči): riešili všetky nadhodené problémyupozorniť (vyzvať na všimnutie si): upozorniť na nedostačujúce dôkazy vinyadmin. slang. naniesť: naniesť problém

2. položiť pred niekoho niečo s výzvou, želaním vziať si z toho, prijať (jedlo, tovar a pod.) • podaťdať: predložiť, podať, dať deťom večeru; po obede nám predložili, podali zákusky a kávuponúknuť: Aké jedlo vám ponúkli?; ponúkať iba kvalitné výrobkyservírovaťnaservírovať (jedlo al. nápoj): na večierku (na)servírovali studené jedlá


usadiť sa 1. nájsť domov, bývanie, sídlo (obyč. trvalé) • osadiť sausídliť sa: naši predkovia sa natrvalo usadili, osadili v krajine pod Tatrami; usídlil sa v mestehovor. zakotviťexpr.: uviaznuťzaviaznuť: zakotvil na dedine; napokon uviazol, zaviazol kdesi v Afrikepren. expr. pustiť korene: v emigrácii už pustil koreneudomácniť sazabývať sa (prispôsobiť sa novému domovu): po presťahovaní sa rýchlo udomácnilikniž. etablovať sa: na katedre etablovaný profesorexpr.: usalašiť saupelešiť sazapelešiť saroztiahnuť sarozpelešiť sa: usalašil sa, upelešil sa v rodičovskom domeutáboriť sa (dočasne sa ubytovať v stane): kočovníci sa utáborili na kraji horyhovor.: nanosiť sananiesť sa (obyč. o niekom, niečom neželanom, nevítanom): hmyz sa nám nanosil, naniesol do komorykniž. sadnúť (si) (obsadiť isté miesto): sadol si na otcovo miestokniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na rukepousádzať sapousadzovať sa (postupne): kmene sa pousádzali pri riekach

p. aj ubytovať sa

2. (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu, usadeninu • usadnúť sa: v celom byte sa usadil, usadol prachuložiť sa (pozvoľna): navrch sa uložilo páperienavrstviť sa (vo väčších vrstvách): naspodku sa navrstvil piesoksadnúť: na stromy sadla hmlapousádzať sapousadzovať sa (postupne): v čajníku sa pousádzal kameň

3. p. sadnúť (si) 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

naniesť1, -nesie, -nesú, -niesol, -nesený dok. (čo, čoho) zniesť viac kusov (o hydine a vtákoch znášajúcich vajcia): sliepka, hus naniesla veľa vajec


naniesť2, -nesie, -nesú, -niesol, -nesený dok.

1. (čo, čoho) priniesť, zniesť, poznášať na jedno miesto, na hromadu, nahromadiť: voda naniesla piesok, vietor naniesol prachu; pren. Toto nanieslo stiesnenosť do ulíc domov. (Hor.)

2. (čo) pokryť tenkou vrstvou niečoho, natrieť: n. farbu na papier, n. na niečo vrstvu tuku;

3. (čo) graficky zaznačiť, zobraziť (obyč. zaznačiť do nejakého grafického obrazca rozličné údaje): n. na priamku odmerané vzdialenosti;

nedok. nanášať2, -a, -ajú

naniesť1 dok. csl priniesť, nanosiť, nahromadiť, naplaviť: Koľko piesku tam naňiesla voda! (Ležiachov MAR); Voda naňésla na lúki hlenu (Bošáca TRČ); Pod blavskím mostom bívá po vaččén diéždži nanesené kopu halúzá a dzečoho (Bučany HLO); A už me še ulapiľi za ruki a už me išľi daľej po takim žovtim blace, co voda naňesla (Brezina TRB); Naňese dreva (Remeniny GIR)

naniesť2 dok.
1. csl zniesť viacej vajec (o hydine, vtákoch): Ta_mau̯i kuri naňesenie vajcá f kuríňe (Zázrivá DK); Kuri nám nanesli velé vajoc (Kameňany REV); Sliépka kopu vajéc naňésla (Bošáca TRČ); Ždi si tá sanica nanésla aj ped vajjédz do banki, ale šeckí bívali záprtki, tak som hu vihandluval za druhého holuba (Brestovany TRN); Že keľo naneše kura, ľem tu vidzime, že privedze kurčeta - naňeše abo pod buraňom abo po_dajaku slamu (Kokšov-Bakša KOŠ)
2. včel. naklásť, nasadiť vajíčka do bunky plásta: Tento kláte už matka nanésla, je tan plno plodu (Lovčice TRN); Matka kladze do bunkoch, naneśe vajička (Budkovce MCH); naňesc vajca (Fintice PRE)

naniesť [-niesť, -nésť] dk
1. veľa priniesť: multum adportare: nanésti (PD 18. st)
2. čoho (o vajciach pernej zveri al. o vajíčkach hmyzu) veľa zniesť: (včelia kráľovná) za sedm aneb neydél za deset týdnú wjc gich (vajíčok) nanese než 12 000 (GO 1792); gedna prepelka do 500 wagjček nanesti zwikla ((HRANOVNICA) 18. st); ova triginta gallina posuit: slepice nanesla třidcet wagec (PD 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu