nanešťastie, pís. i na nešťastie čast. vyj. poľutovanie, sklamanie ap., (bohu)žiaľ: n. sme prišli neskoro
nanešťastie, pís. i na nešťastie čast.
nanešťastie, pís. i na nešťastie čast. ▶ vyjadruje poľutovanie, sklamanie, bezmocnosť a pod.; syn. žiaľ, bohužiaľ; op. našťastie, na šťastie: n. sa počasie veľmi zhoršilo; podujatie sa n. veľmi nevydarilo; Po nebohej mame som nanešťastie až príliš precitlivená. [K. Lászlová]; Mal som iba osem rokov, keď sme na nešťastie stratili mamičku. [A. Pauliny]
nešťastie -tia -tí s. 1. ▶ nečakaná, náhla udalosť so zlým (tragickým) koncom, nešťastná príhoda, nehoda: automobilové, letecké n.; nešťastia na cestách, na mori; obete banských nešťastí; následky prírodných nešťastí; vyšetrovať príčiny železničného nešťastia; prísť na miesto nešťastia; pri nešťastí zahynuli všetci členovia posádky 2. ▶ nepriaznivé, zlé položenie, nepriaznivý, zlý stav: dostať sa, prísť do nešťastia; v nešťastí sa človek nesmie opúšťať; bol ľahostajný k cudziemu nešťastiu; Čoskoro sa na nich začali valiť aj iné nešťastia. [A. Habovštiak] ◘ fraz. byť/stáť/tváriť sa/vyzerať ako kôpka nešťastia pôsobiť utrápene; mať šťastie v nešťastí al. bolo to šťastie v nešťastí nepriaznivá situácia nemala tragický koniec; stretlo/stihlo ho nešťastie stalo sa mu niečo zlé; [to je] hotové nešťastie skutočný problém, starosť ◘ parem. nešťastie nechodí po horách [‚ ale po ľuďoch] ľudský život často sprevádza trápenie, nešťastie; šťastie v kartách, nešťastie v láske ▷ na nešťastie ↗ nanešťastie
nanešťastie p. žiaľ2
žiaľ2 vyjadruje poľutovanie, ľútosť, sklamanie • žiaľbohu • bohužiaľ: žiaľ, žiaľbohu, nikto mu neprišiel na pomoc; bohužiaľ, zásoby sa už minuli • nanešťastie, pís. i na nešťastie: nanešťastie boli tam aj jeho rodičia • škoda: škoda, mali ste sa ponáhľať • fraz. ľutujem: ľutujem, prišli ste neskoro • fraz. nič sa nedá robiť: nič sa nedá robiť, budete musieť prísť zajtra
na nešťastie, zried. pís. i nanešťastie čast. vyjadruje ľútosť, poľutovanie nad niečím, bohužiaľ