Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj

nanešťastie, pís. i na nešťastie čast. vyj. poľutovanie, sklamanie ap., (bohu)žiaľ: n. sme prišli neskoro

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nanešťastie, na nešťastie čast.

nanešťastie, pís. i na nešťastie čast.

nanešťastie, pís. i na nešťastie čast. ▶ vyjadruje poľutovanie, sklamanie, bezmocnosť a pod.; syn. žiaľ, bohužiaľ; op. našťastie, na šťastie: n. sa počasie veľmi zhoršilo; podujatie sa n. veľmi nevydarilo; Po nebohej mame som nanešťastie až príliš precitlivená. [K. Lászlová]; Mal som iba osem rokov, keď sme na nešťastie stratili mamičku. [A. Pauliny]


nešťastie -tia -tí s. 1. ▶ nečakaná, náhla udalosť so zlým (tragickým) koncom, nešťastná príhoda, nehoda: automobilové, letecké n.; nešťastia na cestách, na mori; obete banských nešťastí; následky prírodných nešťastí; vyšetrovať príčiny železničného nešťastia; prísť na miesto nešťastia; pri nešťastí zahynuli všetci členovia posádky
2. ▶ nepriaznivé, zlé položenie, nepriaznivý, zlý stav: dostať sa, prísť do nešťastia; v nešťastí sa človek nesmie opúšťať; bol ľahostajný k cudziemu nešťastiu; Čoskoro sa na nich začali valiť aj iné nešťastia. [A. Habovštiak]
fraz. byť/stáť/tváriť sa/vyzerať ako kôpka nešťastia pôsobiť utrápene; mať šťastie v nešťastí al. bolo to šťastie v nešťastí nepriaznivá situácia nemala tragický koniec; stretlo/stihlo ho nešťastie stalo sa mu niečo zlé; [to je] hotové nešťastie skutočný problém, starosť ◘ parem. nešťastie nechodí po horách [‚ ale po ľuďoch] ľudský život často sprevádza trápenie, nešťastie; šťastie v kartách, nešťastie v láske
na nešťastienanešťastie

-ie/3769329±947 5.51: partikuly 515013 nie/501861 našťastie/10260 nanešťastie/1366 ktovie/786 napočudovanie/290 bohvie/225 ktožehovie/79 čertvie/63 pánbohvie/37 ktohovie/34 (3/12)

-tie/285944±151: partikuly 11626 našťastie/10260 nanešťastie/1366

nanešťastie p. žiaľ2


žiaľ2 vyjadruje poľutovanie, ľútosť, sklamanie • žiaľbohubohužiaľ: žiaľ, žiaľbohu, nikto mu neprišiel na pomoc; bohužiaľ, zásoby sa už minulinanešťastie, pís. i na nešťastie: nanešťastie boli tam aj jeho rodičiaškoda: škoda, mali ste sa ponáhľaťfraz. ľutujem: ľutujem, prišli ste neskorofraz. nič sa nedá robiť: nič sa nedá robiť, budete musieť prísť zajtra

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

na nešťastie, zried. pís. i nanešťastie čast. vyjadruje ľútosť, poľutovanie nad niečím, bohužiaľ

je nanešťastie príliš nízka est malheureusement trop faible
život, nanešťastie veľmi krátky vie malheureusement trop courte

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu