nanajvýš1 prísl. ▶ v najvyššej možnej miere; syn. mimoriadne, nadmieru: n. aktuálny problém; n. nevhodné správanie; šoféruje n. opatrne; jeho reakcie sú n. nepríjemné, podozrivé, zvláštne; Charakterizoval ju ako ženu nanajvýš spoľahlivú a zodpovednú. [J. Lenčo]; Začul preňho nanajvýš čudný rozhovor. [L. Ballek]
nanajvýš2 čast. 1. ▶ vyjadruje presvedčenie hovoriaceho, že hranica vyjadrená v nasledujúcej výpovedi je najvyššia možná, viacej nie; syn. najviac3, najviacej3, maximálne2: prišlo ich málo, n. piati; vydrží sedieť n. desať minút; toto zariadenie je vhodné n. do šrotu na nič lepšie sa nehodí; Akákoľvek absolútnosť môže jestvovať nanajvýš v túžbach. [E. Farkašová] inde nie; V skutočnosti ozvena nezaznela viac ako sedemdesiattri ráz... no, nanajvýš sedemdesiatštyri. [P. Vilikovský] 2. ▶ vyjadruje presvedčenie hovoriaceho, že horší stav, ako ten vyjadrený v nasledujúcej výpovedi, nenastal al. nenastane, v najhoršom prípade; syn. prinajhoršom, maximálne2: neboj sa, n. ťa pokarhajú; nikdy sme sa nepohádali, n. len tak priateľsky prekárali; Nič také vykonať ani nehodlal, nanajvýš by ta bol vstúpil s nožom v ruke a tú skazenú spoločnosť porozháňal. [L. Ballek]