Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

naniesť -nesie -nesú dok.

1. nanosiť, naznášať: n. špinu do izby, voda n-la piesok

2. natrieť (tenkou) vrstvou: n. rúž na pery

3. preniesť údaj (podľa pravítka ap.) a graficky ho vyznačiť: n. úsečku na priamku

4. admin. slang. predložiť, predostrieť, vysloviť: n. problém, úlohy;

nedok. nanášať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nanášať ‑a ‑ajú nedok. (natierať)

nanášať -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie nedok.

nanášanie -nia s. tech. ▶ pokrývanie povrchu predmetov tenkou vrstvou nejakého krycieho al. ozdobného materiálu: strojové n. lepidla; elektrostatické n. práškových farieb; impregnácia dreva nanášaním ▷ ↗ i nanášať


nanášať -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie nedok. 1. (čo na čo (čím)) ▶ rovnomerne pokrývať povrch niečoho vrstvou ľahko roztierateľnej hmoty, často ochranného, krycieho al. ozdobného materiálu; syn. natierať: n. štetcom farbu na plátno; n. na drevo lak; n. glazúru na keramickú misku; n. vosk na sklznice lyží; n. email na sklo; jemne, zľahka, starostlivo si nanáša prstami krém na pokožku; prístroj nanášajúci maltu na stenu; ručné n. stierky na stenu; Už sa s ním [s oltárom] trápili rezbári, možnonaň nanášali zlato. [V. Šikula]
2. (čo (na čo)) ▶ (postupne) prinášať a vytvárať na jednom mieste vrstvy obyč. sypkého materiálu; syn. hromadiť, zanášať: vietor nanášal prach; nanášanie erodovaného materiálu; prúd rieky nanášal na breh smeti; Na hromadu kamenia a zeme nanášajú chlapi nový násyp. [A. Masár-Tatranský]; Vietor odfukoval sneh z jednej strany a nanášal ho na druhú. [D. Machala]
3. i odb. (čo na čo) ▶ zaznačovať, zobrazovať, prenášať rozličné (nové) údaje na grafické zobrazenie niečoho: n. úsečky na priamku; Vygumoval zbytočnú čiaru a potom začal nanášať [na mapu] nové súradnice. [J. Fekete]
dok.naniesť1, k 2 inanosiť


naniesť1 -nesie -nesú nanes! -niesol -niesla -nesúc -nesený -nesenie dok. 1. (čo na čo (čím)) ▶ ľahko, rovnomerne pokryť povrch niečoho tenkou vrstvou roztierateľnej hmoty; syn. natrieť: n. na stenu omietku; n. štetcom farbu na plátno; opatrne, starostlivo si n. na tvár krém; na uštipnuté miesto treba n. tenkú vrstvičku chladivého gélu; Už naniesol zlato na hornú polovicu dobre vysušenej tabule. [A. Hykisch]; Na celé telo mi nahrubo naniesol niečo, čo bolo cítiť po ihličí. [S. Ondrejovič]
2. (čo/čoho (na čo; kde)) ▶ priniesť so sebou, viatím zaniesť vo vrstvách na jedno miesto, na hromadu; syn. nanosiť, nadonášať: vietor naniesol prach do izby; búrka naniesla všade blata; Tmavozelené dno, miestami biele od piesku. Naniesla ho voda. [R. Jašík]; pren. Patina zmierenia, ktorú naňho naniesli uplynulé desaťročia. [J. Lenčo]
3. i odb. (čo na čo) ▶ zaznačiť, zobraziť, preniesť istý nový (údaj) na grafické zobrazenie niečoho: n. úsečky na priamku; n. na mapu kultúrnohistorické pamiatky
nedok.nanášať


nanosiť -sí -sia nanos! -sil -siac -sený -senie dok. 1. (čo/čoho (kam; komu, čomu)) ▶ postupným, opakovaným nosením, prinášaním niečoho na jedno miesto nahromadiť vo väčšom množstve; syn. poznášať, podonášať, naznášať: n. do suda vody; nanoste drevo na vatru!; deti nanosili králikom trávu; k potoku ľudia nanosili odpadky; povodne nanosili kamene a blato naplavili; Z nanosených polienok a dosiek postĺkal čapatú kocku. [D. Dušek]; Testiná s nevestou nanosili dopoludnia hodnú hŕbu raždia, konárov. [A. Habovštiak]; Nevyhnete sa nanoseniu množstva starých plných tehál z búračky. [Sme 2010]
2. (čo/čoho (kam)) ▶ doniesť zvonku, obyč. na obuvi, do bytu veľa nečistoty: nanosili na topánkach do chodby blata; pozametaj nanosenú špinu!; Vyzuj sa. Všade nanosíš piesok. [V. Klimáček]; V tvarovaných podošvách obuvi nanosia naše tri deti domov denne veľké množstvá drobných ostrých kamienkov. [VNK 2003]
nedok. k 1nanášať

nanášať p. nosiť


nosiť opakovane, často niesť • znášať: nosila, znášala z obchodu veľké nákupyexpr.: vláčiťteperiťterigaťredigaťredikaťtrepať (nosiť obyč. niečo ťažké): vláčil, teperil drevo do dvoraexpr.: zvláčaťzvlačovať (nosiť na hromadu): zvláčali drevo do kôlneroznášať (nosiť na rozličné miesta): roznášal poštuvynášať (nosiť von al. hore): vynášať zemiaky z pivnice; vynášať vrecia na povalukraj. nanášať

p. aj niesť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nanášať1, -a, -ajú nedok. kraj (koho, čo) nosiť: (Vnučka) nanáša s veľkým namáhaním päťročného bračeka. (Tim.) A čo to za poklady nanáša v obťaženom vačku kabátika. (Šolt.)

nanášať2 p. naniesť2


naniesť2, -nesie, -nesú, -niesol, -nesený dok.

1. (čo, čoho) priniesť, zniesť, poznášať na jedno miesto, na hromadu, nahromadiť: voda naniesla piesok, vietor naniesol prachu; pren. Toto nanieslo stiesnenosť do ulíc domov. (Hor.)

2. (čo) pokryť tenkou vrstvou niečoho, natrieť: n. farbu na papier, n. na niečo vrstvu tuku;

3. (čo) graficky zaznačiť, zobraziť (obyč. zaznačiť do nejakého grafického obrazca rozličné údaje): n. na priamku odmerané vzdialenosti;

nedok. nanášať2, -a, -ajú

nanášať nedok.
1. navrstvovať, stavať nanášaním: Holup si nanášá hnízdo (Čataj MOD)
2. naplavovať: Na ten jeden breh nanášal Váh vác, tan zme chodzili brat píseg aj štrk (Brestovany TRN)


nanášať sa1 nedok. miest. strsl, jtrenč ponášať sa na niekoho, podobať sa niekomu: Celkom sa nanáša na ňebohú maťer (Prochot NB); Celkon sa jeden na druhého nanášajú (Bošáca TRČ); nanášať sa na ňiekoho (Mošovce MAR)


nanášať sa2 nedok. chodievať niekam s istým úmyslom: Maju peknuo ďiouča, nuš sa k ňím nanáša (Košťany n. Tur. MAR)

nanášať nanášať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu