Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

namočiť dok.

1. ponoriť do tekutiny: n. uterák do vody; n. bielizeň (pred praním); hovor. ide sa n. (do jazera) okúpať;

pren. hovor. n. niekoho (do niečoho) dostať do nepríjemnej situácie

2. navlhčiť, omočiť, zamočiť: n. si pery (vo víne, do vína);

nedok. namáčať1 -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
namočiť ‑í ‑ia dok.

namočiť -čí -čia namoč! -čil -čiac -čený -čenie dok.


namočiť sa -čí sa -čia sa namoč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.

namáčať -ča -čajú -čaj! -čal -čajúc -čajúci -čaný -čanie nedok. (čo (do čoho; v čom)) 1. ▶ na istý čas ponárať do tekutiny a vystavovať jej pôsobeniu; syn. máčať: n. vo vani špinavú bielizeň; nádoba na namáčanie ľanu; n. obilie do naklíčenia; cícer treba pred varením dlhšie n.; Znovu namáča handru, cez ktorú žehlí nohavice. [K. Lazarová]; Tvár som si namáčala do studenej trblietavej vody. [M. Hvorecký]
2. ▶ sčasti al. nakrátko ponárať niečo do tekutiny al. riedkej hmoty a tak z nej prenášať na povrch jemnú vrstvu, máčať: n. párok do horčice; v rozpustenej čokoláde namáčame ovocie i sladké pečivo; Zemepisár mal zvláštny zvyk - pretože mal večne pokazené pero, namáčal ho do kalamára. [J. Žarnay]; Napiekla zázvorníky; rada si ich namáčala vo varenom víne. [D. Dušek]
dok.namočiť


namáčať sa -ča sa -čajú sa -čaj sa! -čal sa -čajúc sa -čajúci sa -čaný -čanie sa nedok. (v čom) ▶ ponárať sa do tekutiny; syn. máčať sa, močiť sa: patrila k otužilcom, ktorí sa radi namáčajú v ľadovej vode; Medzi rozložitými smrekmi, ktorých konáre sa namáčali v bystro tečúcej čistej vode, sa ochladilo. [P. Jaroš]dok.namočiť sa


namočiť -čí -čia namoč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (čo (do čoho; v čom)) ▶ na istý čas ponoriť do tekutiny a vystaviť jej pôsobeniu: n. šošovicu pred varením; sušené huby treba najprv n. do studenej vody; dáva do koláča hrozienka namočené v alkohole; Naozaj musím ísť. Mám doma namočenú bielizeň. [J. Beňo]; Namočila šatku do potoka a tuho si obviazala hlavu. [V. Mináč]
2. (čo (do čoho; v čom)) ▶ sčasti al. nakrátko ponoriť niečo do tekutiny al. riedkej hmoty a tak z nej preniesť na povrch jemnú vrstvu; syn. omočiť, zamočiť: n. štetec do farby; namoč si hranolček do kečupu; Natierala podošvy, trikrát zručne prešla štetkou namočenou v hustom bielom lepidle. [D. Mitana]; Upila si piva, len si tak namočila ústa, odložila pohár a spakruky si zotrela z pier penu. [P. Vilikovský]
3. hovor. expr. (koho do čoho) ▶ dostať niekoho do nepríjemnej situácie, často až do rozporu so zákonom: n. suseda do nezákonnej činnosti; kamarátka ju namočila do poriadnej šlamastiky; Namočí ťa do nejakého svinstva. [L. Ťažký]
nedok. k 1, 2namáčať


namočiť sa -čí sa -čia sa namoč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok. 1. (ø; v čom) ▶ ponorením do vody al. dotykom s niečím tekutým sa stať mokrým: n. sa v potoku; namočili sa mi hodinky; topánky sa nám v daždi namočili; Trocha sa namočí, zapláva si a potom si ľahne na deku. [S. Rakús]; Prežila krutú noc, keď v hmle zablúdila, pošmykla sa a namočila sa do horského potoka. [Sme 1993]; hovor. ide sa n. (do jazera) ide sa okúpať
2. expr. (do čoho) ▶ dostať sa do nepríjemnej situácie, zúčastniť sa na niečom protiprávnom, nelegálnom: chlapci sa zasa do čohosi namočili; nie že sa do niečoho namočíš!; Fraňo, prepustený na podmienku, by sa mohol do niečoho namočiť. [L. Ťažký]; Daktorí v tom boli namočení, ale nie priamo. [Ľ. Jurík]
nedok. k 1namáčať sa

namočiť p. navlhčiť


navlhčiť urobiť trocha vlhkým • zvlhčiťzavlhčiť: pred hladením navlhčila bielizeň; zvlhčila si vlasyovlhčiťorosiťporosiť: letný dáždik orosil zemzvlažiťovlažiťpovlažiť (zároveň osviežiť): zvlažil si ústa vodou, čelo obkladomnamočiťomočiťzamočiťzmočiť (ponorením do tekutiny): navlhčil, omočil si pery vo vínepomáčaťzmáčaťpokropiť: pomáčala, pokropila košele; slzy jej zmáčali lícaponamáčaťponavlhčovať (postupne) • zried. navlažiť


vtiahnuť 1. ťahaním dostať dovnútra • zatiahnuť: vtiahnuť, zatiahnuť auto do garáževovliecťzavliecť (vlečením): vovliecť, zavliecť sane do dvoravoviesťzaviesť: voviedli ma dnupovťahovať (postupne, viac vecí)

2. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • zatiahnuť: vtiahli, zatiahli nás do rodinného sporuzapliesťzamiešaťexpr.: zamotaťzamočiťnamočiť: zapliesť niekoho do nešťastia; zamiešali, zamočili ho do aféry s benzínomzavliecťvovliecť: zavliecť, vovliecť svet do katastrofypovťahovať (postupne)

3. nabrať vzduch do seba • vdýchnuťpotiahnuť: vtiahnuť, potiahnuť nosom; vtiahol, potiahol dym do pľúcmenej vhodné vsať: vsať čerstvý vzduch plným dúškomnaťahať (v množstve) • povťahovať (postupne)

4. pohybom zatlačiť niečo vyčnievajúce, vysunuté • zatiahnuť: vtiahnuť, zatiahnuť bruchovtisnúťstisnúťstiahnuť: stisla, stiahla hlavu medzi pleciapovťahovaťposťahovať (postupne)

5. p. vojsť 1


zamáčať sa stať sa mokrým, vlhkým (ponorením sa do vody al. dotykom s niečím tekutým) • zamočiť sazmáčať sazmočiť saumáčať saumočiť sa: z(a)máčať sa, z(a)močiť sa v rannej rose; pri praní sa celá umáčalazamokriť sa: topánky sa v tráve zamokrilizamoknúť (nasiaknuť vodou): seno zamoklonavlhčiť sa (stať sa vlhkým): šaty sa v daždi navlhčilizarosiť sa (zamáčať sa rosou) • expr.: zamachliť sazamachrať sa: v tráve sa čižmy celé zamachlili, zamachralidomáčať sa (vo veľkej miere): Kde ste sa tak domáčali?namočiť saomočiť sa (sčasti sa zamáčať): pery sa mu vo víne iba trochu namočili, omočilipremáčať sapremočiť sa (presiaknuť vlhkosťou): premáčané vlasy


zapliesť sa 1. dostať sa, zachytiť sa do niečoho neprehľadného, stojaceho v ceste a pod. • zamotať sa: vlasy sa zaplietli, zamotali do retiazkyzaputnať sa: gombík sa zaplietol, zaputnal do sieťkyzamiešať savkĺznuťvsunúť sa (medzi množstvo): zamiešať sa do davu; vkĺznuť, vsunúť sa nenápadne medzi modliacich sapospletať saposplietať sapospletávať sa (postupne al. viacero vecí): prsty sa mu posplietali do jednej guleprepliesť sa (cez seba): konáre stromov sa preplietlizauzliť saspliesť saschlpiť sazakosíliť sa (do uzla) • expr. zapriasť sa: zapriasť sa do liací

2. dostať sa do istej situácie (často nepríjemnej al. nastrojenej v neprospech niekoho) • zamiešať sa: zapliesť sa do dlžôb, zamiešať sa do sporovzatiahnuť savtiahnuť sahovor. namočiť sa: Prečo sa do toho prípadu zatiahol, vtiahol?; namočila sa do nepríjemností, ani nevedela, akozapojiť sa: zapojiť sa do odboja

3. hovor. mať intímny vzťah s niekým; dať sa s niekým dovedna (so zlým úmyslom) • spriahnuť saspriasť saspliesť sa: zaplietla sa, spriahla sa, spriadla sa s nejakým mužom; nemal si sa s ňou spliesťpejor.: zlízať sazňuchať sa (uzavrieť blízky vzťah, spojenectvo a pod.): zlízal sa s domácou; zňuchať sa s políciouexpr.: spantať sazapantať sazapodieť sapejor. zahodiť sa (stykom s niekým stratiť úctu): s hocikým sa zahodí

4. p. pomýliť sa, popliesť sa 1


zapliesť 1. pletením spojiť al. pletením vyplniť • spliesťupliesť: zaplietla dievčaťu vrkoč okolo hlavy; zo zvyškov cesta spliesť, upliesť pletenecpozapletaťpospletaťposplietaťpospletávať (postupne viac vecí): pospletať dovedna farebné stužkyvypliesť (vyplniť): vypliesť dieru v plote

2. pri pletení vložiť, pridať • vpliesť: zapliesť, vpliesť stuhu do vlasovvpriasť (pradením vložiť): vpriasť farebné vlákna do nitízaviť (vitím zapliesť): zaviť kvet do vencapozapletať (postupne)

3. dostať do istej situácie (často nepríjemnej al. v neprospech niekoho) • zamiešaťzatiahnuťvtiahnuť: zaplietli, zamiešali mládencov do prípadu s drogami; nechtiac nás zatiahli, vtiahli do rodinnej hádkyhovor. namočiť: nechcel som priateľa namočiť do tej aféryzamotaťzamočiť

4. urobiť zložitým, neprehľadným; uviesť do zmätku • zamotaťpopliesť: špagát zaplietol, zamotal do guče; príbeh tak zaplietol, zamotal, poplietol, že mu napokon nik nerozumelskomplikovať: príhoda skomplikovala situáciu

5. p. začať 2


zatiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • potiahnuťmyknúťpomyknúť: zatiahnuť, potiahnuť za povraz; myknúť opratamišklbnúťpošklbnúť: šklbnúť za rukáv, (po)šklbnúť za vlasytrhnúťpotrhnúť: trhli, potrhli reťazoupozaťahovať (postupne)

2. ťahaním spevniť • pritiahnuťutiahnuťstiahnuť: zatiahnuť niečo uvoľnené, pritiahnuť si opasok; utiahnuť, stiahnuť si vlasy do uzladotiahnuť (celkom zatiahnuť) • zakosíliťzauzliť (zatiahnuť uzlom): zakosíliť, zauzliť špagátzaviazaťzviazať: zaviazať, zviazať šnúrku na uzolpozaťahovaťpopriťahovať (postupne)

3. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • vtiahnuť: zatiahli, vtiahli do aféry celú rodinuzapliesťzamiešať: zapliesť, zamiešať niekoho do sporov, do hádkyzaviesťzavliecť: ideológia nás zaviedla, zavliekla do ekonomickej katastrofyexpr.: zamotaťzamočiťnamočiť: zamotali, zamočili ma do prípadupozaťahovať (postupne)

4. p. zájsť 1 5. p. zaspievať 6. p. odtiahnuť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

máčať, -a, -ajú nedok.

1. (čo v čom, do čoho) ponárať do tekutiny: m. pero do kalamára, m. si chlieb do kávy, m. si ruky, nohy vo vode, m. bielizeň pred praním; máčanie ľanu; kuch. máčaná žemľa kusy žemle presiaknuté nejakou tekutinou;

2. kuch. (čo v čom, do čoho) vkladať niečo do riedkej al. sypkej hmoty na obalenie: m. rezne v múke, v strúhanke; máčané pečivo obyč. oblievané čokoládou;

3. (čo čím) robiť niečo mokrým, vlhkým, navlhčovať, obyč. len na povrchu: m. ranu vlhkou šatôčkou, m. si oči kamilkami; slzy máčajú líca; slzami máčaný vyžobraný chlebík oplakaný; máčanie zrna, semien, osiva morenie;

opak. máčavať, -á, -ajú;

dok. k 1, 2 namočiť, omočiť;

dok. k 3 zmáčať

|| máčať sa vlhčiť sa; máchať sa

expr. m. sa v krvi a) byť zaliaty krvou, byť silno zakrvavený; b) byť pôvodcom veľkého krviprelievania


namočiť, -í, -ia dok. (čo) navlhčiť tekutinou, ponoriť do tekutiny: n. pero do atramentu, štetec do farby, ruku do vody, n. uterák, šatku, n. si vodou vlasy; n. bielizeň ponoriť pred praním na určitý čas do vody; pren. hovor. n. niekoho (do niečoho) zatiahnuť, zavliecť, dostať do nepríjemnej situácie, zainteresovať na niečom, čo má nepríjemné následky;

nedok. namáčať, -a, -ajú

|| namočiť sa navlhčiť sa tekutinou: n. sa vodou; pren. hovor. n. sa (do niečoho) dostať sa do nepríjemnej situácie, zúčastniť sa na niečom, čo má nepríjemné následky;

nedok. namáčať sa

namočiť dok.
1. csl ponoriť do tekutiny; namokriť
a. značne navlhčiť: Namočila sa celá oklep, tak tancuvali po tem a spravili sa s teho (na viazanie viniča) menšé bapki (Dol. Orešany TRN); Proviéslá zme namočili, abi sa pri vázaní snopóv netrhali (Bučany HLO)
b. omočiť: Kec ca išlo s pohrebu, na dvor sa dala stolička, taňier a voda, každí si namočeu̯ ruki a hoďeu̯ korunu-dve žobrákom (V. Maňa VRB); Tebe bi tam hlavu trebalo namočic! (Fintice PRE)
c. namočením pripraviť na pranie: To sä namočilo do dákej ďieže, popol sä dau̯ na to navrch a vra̋cä voda sä ľála (Žaškov DK); Šati sa namočili, namillili, naukladá sa plná zvárka (V. Maňa VRB); Do tej vode zme namočile tej začierňenej hábe a posapúňile zme ich (Čelovce MK); Ňeská namočím a zajtrá poobeďe operem (Návojovce TOP); Zme si večer namočili a ráno v rukáh odeprali (Báhoň MOD); Namočilam, budu prac (Dl. Lúka BAR)
d. namočením pripraviť na jedlo al. na úpravu pokrmov ap.: Ten uzľíčeg namočiu̯ f tom čäji rascovom a zäsä sä mu (decku) to dalo a to uš pekňe cickalo (Žaškov DK); Kot sa baranča zareže, želúdok sa mu odloží na kľagaňia, otstrehlo sa z ňeho a namočilo do fľaši zo širokem hrlom (Čelovce MK); Namoč tu šošovicu! (V. Rovné BYT); Kec ca pozarezuvali husi, kúpili sa žemle, namočili do vodi a zagnávili do husacéj krvi (Brestovany TRN); Ten kvas śe namočil do vodi a toto śe potom vľalo do kisnuca (Nemešany LVO)
e. dať do vody odmočiť, zmäkčiť, napučať ap. (o konopách, ľane, priadzi, viniči a i.): Zapraviľi potog mačámi, ňech načeče veľiká toňa a namočíme do ňiéj konope (Brvnište PB); Na jar zme ho (viničný prút) namočili do tunečki na dva-tri tížne a začátkom mája son sadev (Lukáčovce HLO); Zme namočeľi, tote predzenka, jag už zme popredľi (Kokšov-Bakša KOŠ); Velnu namočiľi, vimiľi a tag drapaľi na hrabeňach (Dl. Lúka BAR); namočiť konope (Necpaly MAR)
f. premočiť, premoknúť: Tajďem si obuťi krpce, ľebo be son si kapcáte namočiu̯ po tom sňehu (V. Lom MK)
2. expr. zatiahnuť do nepríjemnosti, obviniť: Aj Miša do tej krádeže namočili (Návojovce TOP)

namáčať2 ndk p. namočiť


namočiť dk
1. čo do čoho, v čom navlhčiť niečo nej. tekutinou, ponoriť niečo do tekutiny: lysty zelene v wine namočytj, tim winem wimiwaty ranu (HL 17. st); swatý Pětr z rádu swatého Domjnica prst swug w swég wlastné krwj namočil (RW 1702); otče Abrahám, smilug se nadé mnu a possli Lazara, aby namočil konec prsta swého do wodi žeby obwlažil gazyk múg (KB 1756); gak mnozi bi radi swúg chléb do toho namočili, co múg kuchar dolu ssumuge a na zem háze (VP 1764); užjarenj chleb namoč do octu a ten tak teplo na ssatu natri (SG 1777); gini pak do ribnikuw hadžu rybam pagače we winem palenem namočene (NN 18. st)
2. čo ponoriť do farebného roztoku, zafarbiť niečo: imbuere lanam colore: namočitj, zamočitj wlnu (KS 1763); namáčať2, namočovať ndk
1. k 1: museli sme konope trhati aneb je namačati (TRENČÍN 1633 LP); kdy se zeliny namočugj (RT 17. st); demergo: hluboko dolu do wody strkam, topim, namáčim (WU 1750); macero: močjm, makčjm, namáčám; mersito: namáčám, zahruzugem, potopugem; maceresco: w woďe makčjm, wlažjm, zmakčugem, namokám, namáčám (KS 1763); (rehoľník) kdiž telo gjdlem a nápogem občerstwuge, skywki, které požjwa, s pobóžnym mysslenjm nech namáča do geho (Kristovej) nagčistegsség krwi (BlR 18. st)
2. k 2: dissimulare capillos: wlassy namačati, bárwiti, aby sa ginssy widel; contingo: malugem, mačám, namáčám (KS 1763); tingo: barwiti, namačeti (AP 1769); intingere: namáčeti: (PD 18. st)
3. (o sviečkach) vyrábať máčaním knôtu do tuhnúceho roztoku: sevo: logjm, swički máčám, namáčám; sebare candelas: swički máčati, namáčati (KS 1763)

namočiť_1 namočiť namočiť_2 namočiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu