Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

namietať -a nedok. uvádzať, mať námietky: proti tomu nemá čo n., nič nen.;

dok. namietnuť -e -u -tol

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
namietať ‑a ‑ajú nedok.

namietaný -ná -né príd. práv.proti ktorému sa namieta al. sa namietalo, proti ktorému sú al. boli vznesené námietky: n. zákon; n. prevod vlastníctva; n. postup orgánov obce; Úrad si ešte musel vyžiadať odborné stanovisko k namietaným skutočnostiam. [HN 2008] ▷ ↗ i namietať


namietať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok. 1. (čo proti komu, proti čomu; čo voči komu; čo/s vedľajšou vetou; ø) ▶ prejavovať nesúhlas uvádzaním dôvodov, výhrad proti niekomu, niečomu; syn. protirečiť, odporovať: nesmelo, oprávnene, urazene, zdvorilo n.; darmo, zbytočne namietaš; nik sa neodvážil nič n. voči navrhnutému kandidátovi; namietajú, že dohody sa neplnia; miestni nenamietali nič proti imigrantom, ale kritizovali neporiadok okolia; Načo sú nám piliny? - namietal som. [I. Habaj]; To je triezvy úsudok! Proti tomu nič nemožno namietať. [V. Šikula]
2. práv. (čo) ▶ vznášať námietku, námietky, vyjadrovať nesúhlas s úradným rozhodnutím al. s obsadením súdu: n. premlčanie nedoplatku; obvinený namietal zaujatosť súdu; obžalovaný namietal zloženie senátu; v žalobe sa namieta veľké množstvo vecných a formálnych chýb; časté podania na ústavný súd, v ktorých sa namietajú porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
dok.namietnuť


namietnuť -tne -tnu -tni! -tol -tla -tnuc -tnutý -tnutie dok. 1. (proti čomu, proti komu; voči komu; čo/s vedľajšou vetou; ø) ▶ vyjadriť, vysloviť, prejaviť nesúhlas, odpor, protest uvedením dôvodov, výhrad proti niekomu, niečomu, podať námietku: ostro, podráždene, rázne, rozhorčene n.; opovážiť sa, pokúsiť sa n. proti rozhodnutiu ostatných; jemne, nesmelo, zdvorilo n. voči nečakaným hosťom; nestihli sme nič n. proti navrhnutému kandidátovi; Chcel čosi namietnuť, ale vzdal sa. [P. Jaroš]; Niekto by mohol namietnuť, že o veciach videných v diaľke netreba sa vyjadrovať priveľmi konkrétne a presne. [V. Šikula]
2. práv. (čo) ▶ vzniesť, podať námietku, námietky, vyjadriť nesúhlas s úradným rozhodnutím al. s obsadením súdu: n. porušenie protokolu; obžalovaný namietol zaujatosť sudcu
nedok.namietať

namietať uvádzať dôvody, výhrady proti niekomu, niečomu • mať námietky: nič nenamietal, nemal nijaké námietky; mal námietky proti vedeniu závodupripomínať (upozorňovať na niečo): pripomínal, že opravu nemôže platiť sámprotirečiťodporovaťoponovať (zároveň mať opačný názor): každému zásadne oponoval; vždy protirečil rodičomohrádzať saohradzovať saprotestovať (namietať s vyslovením nesúhlasu): ohradzoval sa, protestoval proti klamstvuhovor. predhadzovať: predhadzovali jej, že sa nestará o detiprotiviť sapriečiť sastavať sa (namietať s odporom): staval sa proti novej koncepcii; priečil sa učiteľovizastar. nadmietať (Timrava)


odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odporstavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dnivzpierať saháčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasilexpr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchnefraz. expr. stavať sa na zadnézdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do službybrániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonkavzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičovodolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobeprotirečiťbyť protistavať sa proti (niečomu) • protestovaťnamietaťoponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponujesubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)

2. byť v rozpore • nezhodovať sanezrovnávať saprotirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečiakolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu


protirečiť 1. hovoriť proti niekomu, niečomu, vyjadrovať opačný názor (op. súhlasiť) • oponovať: rečníkovi z prítomných nik neprotirečil, neoponovalodporovaťnesúhlasiť: v tejto veci ti musím odporovať, musím s tebou nesúhlasiťpolemizovaťviesť polemikuhovor. kontrovať (hovoriť protiargumenty, ostro stavať opačný názor): rád s každým polemizuje, vedie polemikunamietaťmať námietky (uvádzať dôvody proti niečomu, niekomu): proti takémuto názoru musím namietať, musím mať námietkyprotiviť savzdorovaťvzpierať sa (v reči): maminým výčitkám sa neprotiví, nevzpiera sa; jeho dohováraniu vzdoruje ďalšími argumentmiexpr. pätiť sa (slovne): nechce súhlasiť, stále sa pätísubšt. šprajcovať sa: Čo sa toľko šprajcuješ?

2. byť v rozpore s niečím • odporovať: tento názor protirečí, odporuje pravde, zdravému rozumu; najnovšie správy si protirečia, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: mojim zásadám sa to protiví, prieči

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

namietať p. namietnuť


namietnuť, -ne, -nu, -tol dok. (čo proti čomu, proti komu, so spoj. že i bezpredm.) vyjadriť, vysloviť, predniesť nesúhlas, odpor, protest, podať námietku: Proti ich osobe vonkoncom nemám čo namietnuť. (Šolt.);

nedok. namietať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

namietať nedokonavé sloveso
(ja) namietam VKesa+; (ty) namietaš VKesb+; (on, ona, ono) namieta VKesc+; (my) namietame VKepa+; (vy) namietate VKepb+; (oni, ony) namietajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) namietal VLesam+; (ona) namietala VLesaf+; (ono) namietalo VLesan+; (oni, ony) namietali VLepah+;
(ty) namietaj! VMesb+; (my) namietajme! VMepa+; (vy) namietajte! VMepb+;
(nejako) namietajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

namietať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor