namietať -a nedok. uvádzať, mať námietky: proti tomu nemá čo n., nič nen.;
dok. namietnuť -e -u -tol
namietaný -ná -né príd. práv. ▶ proti ktorému sa namieta al. sa namietalo, proti ktorému sú al. boli vznesené námietky: n. zákon; n. prevod vlastníctva; n. postup orgánov obce; Úrad si ešte musel vyžiadať odborné stanovisko k namietaným skutočnostiam. [HN 2008] ▷ ↗ i namietať
namietať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok. 1. (čo proti komu, proti čomu; čo voči komu; čo/s vedľajšou vetou; ø) ▶ prejavovať nesúhlas uvádzaním dôvodov, výhrad proti niekomu, niečomu; syn. protirečiť, odporovať: nesmelo, oprávnene, urazene, zdvorilo n.; darmo, zbytočne namietaš; nik sa neodvážil nič n. voči navrhnutému kandidátovi; namietajú, že dohody sa neplnia; miestni nenamietali nič proti imigrantom, ale kritizovali neporiadok okolia; Načo sú nám piliny? - namietal som. [I. Habaj]; To je triezvy úsudok! Proti tomu nič nemožno namietať. [V. Šikula] 2. práv. (čo) ▶ vznášať námietku, námietky, vyjadrovať nesúhlas s úradným rozhodnutím al. s obsadením súdu: n. premlčanie nedoplatku; obvinený namietal zaujatosť súdu; obžalovaný namietal zloženie senátu; v žalobe sa namieta veľké množstvo vecných a formálnych chýb; časté podania na ústavný súd, v ktorých sa namietajú porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ▷ dok. ↗ namietnuť
namietnuť -tne -tnu -tni! -tol -tla -tnuc -tnutý -tnutie dok. 1. (proti čomu, proti komu; voči komu; čo/s vedľajšou vetou; ø) ▶ vyjadriť, vysloviť, prejaviť nesúhlas, odpor, protest uvedením dôvodov, výhrad proti niekomu, niečomu, podať námietku: ostro, podráždene, rázne, rozhorčene n.; opovážiť sa, pokúsiť sa n. proti rozhodnutiu ostatných; jemne, nesmelo, zdvorilo n. voči nečakaným hosťom; nestihli sme nič n. proti navrhnutému kandidátovi; Chcel čosi namietnuť, ale vzdal sa. [P. Jaroš]; Niekto by mohol namietnuť, že o veciach videných v diaľke netreba sa vyjadrovať priveľmi konkrétne a presne. [V. Šikula] 2. práv. (čo) ▶ vzniesť, podať námietku, námietky, vyjadriť nesúhlas s úradným rozhodnutím al. s obsadením súdu: n. porušenie protokolu; obžalovaný namietol zaujatosť sudcu ▷ nedok. ↗ namietať
namietať uvádzať dôvody, výhrady proti niekomu, niečomu • mať námietky: nič nenamietal, nemal nijaké námietky; mal námietky proti vedeniu závodu • pripomínať (upozorňovať na niečo): pripomínal, že opravu nemôže platiť sám • protirečiť • odporovať • oponovať (zároveň mať opačný názor): každému zásadne oponoval; vždy protirečil rodičom • ohrádzať sa • ohradzovať sa • protestovať (namietať s vyslovením nesúhlasu): ohradzoval sa, protestoval proti klamstvu • hovor. predhadzovať: predhadzovali jej, že sa nestará o deti • protiviť sa • priečiť sa • stavať sa (namietať s odporom): staval sa proti novej koncepcii; priečil sa učiteľovi • zastar. nadmietať (Timrava)
odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odpor • stavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dni • vzpierať sa • háčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasil • expr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchne • fraz. expr. stavať sa na zadné • zdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do služby • brániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonka • vzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičov • odolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobe • protirečiť • byť proti • stavať sa proti (niečomu) • protestovať • namietať • oponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponuje • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)
2. byť v rozpore • nezhodovať sa • nezrovnávať sa • protirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečia • kolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú si • protiviť sa • priečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu
protirečiť 1. hovoriť proti niekomu, niečomu, vyjadrovať opačný názor (op. súhlasiť) • oponovať: rečníkovi z prítomných nik neprotirečil, neoponoval • odporovať • nesúhlasiť: v tejto veci ti musím odporovať, musím s tebou nesúhlasiť • polemizovať • viesť polemiku • hovor. kontrovať (hovoriť protiargumenty, ostro stavať opačný názor): rád s každým polemizuje, vedie polemiku • namietať • mať námietky (uvádzať dôvody proti niečomu, niekomu): proti takémuto názoru musím namietať, musím mať námietky • protiviť sa • vzdorovať • vzpierať sa (v reči): maminým výčitkám sa neprotiví, nevzpiera sa; jeho dohováraniu vzdoruje ďalšími argumentmi • expr. pätiť sa (slovne): nechce súhlasiť, stále sa pätí • subšt. šprajcovať sa: Čo sa toľko šprajcuješ?
2. byť v rozpore s niečím • odporovať: tento názor protirečí, odporuje pravde, zdravému rozumu; najnovšie správy si protirečia, odporujú si • protiviť sa • priečiť sa: mojim zásadám sa to protiví, prieči
namietať p. namietnuť
namietnuť, -ne, -nu, -tol dok. (čo proti čomu, proti komu, so spoj. že i bezpredm.) vyjadriť, vysloviť, predniesť nesúhlas, odpor, protest, podať námietku: Proti ich osobe vonkoncom nemám čo namietnuť. (Šolt.);
nedok. namietať, -a, -ajú