Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

namieriť -i dok.

1. nastaviť do polohy na cieľ, do istého smeru, zacieliť, nacieliť, zamieriť: n. (pušku, ďalekohľad) na cieľ; n. na niekoho prstom ukázať

2. dať sa smerom niekam, zamieriť (význ. 2): n. do mesta, mať niekam n-ené

3. zamerať, zacieliť: n. úsilie správnym smerom, n. prejav, reč proti niekomu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
namieriť ‑i ‑ia dok.

mieriť -ri -ria mier! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. 1. (kam (čím); ø) ▶ nastavovať polohu (často strelnej zbrane, športového náčinia a pod.) na nejaký cieľ; určovať smer strely; syn. cieliť, zacieľovať, zameriavať: presne m.; m. do terča; m. na zajaca; m. prstom ukazovať; pištoľou mieri mužovi na hlavu; mieril tesne nad bránu; dlho sme mierili, kým sme vystrelili; kameňom mieril na strom; poležiačky sa mieri menej presne; Stoj! Kuzma mieri kužeľom svetla na utekajúceho. [J. Papp]; Mierili ta hore ďalekohľadmi a tiež hľadali. [A. Devečková]; neos. Predtým sa nepoužívali ani zameriavače, mierilo sa podľa oka. [VNK 2001]
2. (kam; kade) ▶ ísť, kráčať smerom k niekomu, k niečomu, pohybovať sa istým smerom; syn. cieliť, smerovať: dievčina mieri priamo k nám; bez slova mierila k dverám; lopta mierila vysoko nad bránu; ráznym krokom mieril na koniec záhrady; Ale Pátek už je na ulici a mieri hore dedinou. [R. Sloboda]
3. ((čím) na čo, na koho; proti komu, proti čomu; kam) ▶ sledovať istý úmysel, zámer; syn. cieliť: pochopila, kam tou otázkou mieri; viem, na čo mieriš; na koho mierila tá narážka?; bezpečnostné opatrenia nemieria proti obyvateľom; autorova satira mierila proti všetkým negatívam v spoločnosti; protestné aktivity mieria proti plánovanej dôchodkovej reforme; Nepotrebujem nič, - odvetil sváko, začínal tušiť, kam mierim. [I. Habaj]
4. publ. (kam) ▶ usmerňovať svoju činnosť istým smerom, zameriavať sa na istý cieľ; syn. smerovať: hráč mieri do zámorskej ligy; francúzsky krasokorčuliar mieri k tretiemu titulu; Jeho zverenkyne mierili vyššie. Chceli si zabezpečiť účasť v superlige. [Sme 1993]
5. (kam) ▶ (o veciach) byť zacielený, zamierený na niečo, niekam; syn. smerovať, cieliť, ísť: projekt, návrh mieri správnym smerom; kritika mierila aj do vlastných radov; Zašla na chodník, čo obchádzal mesto bokom a mieril k druhému kopcu. [K. Horák]
dok. k 1namieriť, k 2zamieriť


namieriť -ri -ria namier! -ril -riac -rený -renie dok. 1. (čo na čo, na koho; čo kam; čo proti komu) ▶ nastaviť niečo (často strelnú zbraň al. prístroj) istým smerom, na nejaký objekt, cieľ; syn. zacieliť, zamieriť: zblízka n. pištoľ na terč; n. dohora baterku, ďalekohľad; n. pušku na kŕdeľ vtákov; n. fotoaparát, kameru na okoloidúcich; Hlaveň tanku je namierená na parlament. [D. Dušek]; Vojde do vane, pustí si vodu, namieri sprchu na prsia. [A. Baláž]; Rozhnevaný muž potom namieril zbraň proti sebe a spáchal samovraždu. [Sme 2010]
2. (čím na čo, na koho; čím do čoho; ako) ▶ istým nastavením určiť niečomu smer, vytvoriť dráhu, napr. svetlu, strele; syn. nasmerovať: n. reflektorom na pódium; namieril na nás ukazovákom; baterkou mu namieril do očí; loptu z priameho kopu hlavou namieril do pravého rohu; V čistej šanci [hráč] nenamieril presne. [Šp 2008] nedal gól
3. (k čomu; do čoho; cez čo; kam) ▶ (o človeku) dať sa istým smerom, pohnúť sa smerom k niekomu, k niečomu; syn. zamieriť: n. k východu z budovy; namierili sme rovno domov; chodec namieril krížom cez pole; Pán domu si to pre zmenu namieril do kuchyne. [M. Jedinák]mať (niekam) namierené chystať sa niekam ísť, poberať sa istým smerom
4. (čo proti komu, proti čomu; čo na čo) ▶ zamerať svoju činnosť istým smerom; sústrediť pozornosť na istý cieľ; syn. nasmerovať: n. kampaň proti fajčeniu; n. pozornosť verejnosti na postavenie národnostných menšín; kritika bola namierená proti neporiadku v meste; Bolo nad slnko jasné, proti komu bola táto vojna namierená. [L. Ballek]
nedok. k 2mieriť

nacieliť nastaviť nejaký predmet smerom na nejaký cieľ • zacieliť: nacielil, zacielil ďalekohľad na vzdialenú hviezdunamieriťzamieriť (obyč. zbraň): namieril, zamieril naňho puškounasmerovaťnapraviť: nasmeroval, napravil kameru na hercazastar. nameriť (Škultéty)


namieriť 1. p. zamieriť 1, nacieliť 2. p. zamieriť 2 3. p. zamerať 2


zamerať 1. meraním určiť: zamerať cieľ streľbyvymeraťvymedziť: vymerať, vymedziť rozlohu pozemku

2. sústrediť pozornosť na niečo • zacieliť: cvičenie zamerať, zacieliť na posilnenie svalovzried. zamieriť: zamieril pozornosť na náprotivný obloknamieriť (usmerniť istú činnosť): namieril prejav proti opozíciiorientovať: výskum orientovať iným smeromusmerniťupriamiť: svoj záujem usmernili, upriamili na mladších čitateľovobrátiť (pozornosť, záujem) • vyrátaťvypočítať (v spoj. vyrátať, vypočítať niečo iba na efekt)


zamieriť 1. nastaviť zbraň a pod. na nejaký cieľ • namieriťzacieliť: zamieriť, namieriť na nepriateľa; zacieliť puškouzalíciť (pri mierení priložiť pušku k lícu): zalícil a vystrelilvoj. zamerať (na cieľ)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pustiť sadať savydať sa: zamieril, pustil sa doľava; dal sa, vydal sa najkratšou cestou domovnamieriť: namierila do centra mestavykročiťvybrať sa (na cestu): vybrať sa k lekároviexpr. rozbehnúť sa (obyč. rýchlo): rozbehnúť sa za nákupmiexpr.: schytiť savychytiť sa (naraz, prudko): zrazu sa schytili, vychytili smerom k Dunaju

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mieriť1, -i, -ia nedok.

1. (čím na koho, na čo, do koho, do čoho i bezpredm.) zameriavať zbraň tak, aby výstrel z nej smeroval k vytýčenému cieľu, cieliť: poľovník, vojak mieri; n. puškou na srnca, m. do cieľa;

2. ísť určitým smerom, smerovať niekam: m. zo školy rovno domov, m. lyžicou rovno do úst; kritika mieri na zlé výsledky práce zameriava sa; m. na niečo v reči, rečami narážať;

dok. namieriť i zamieriť


namieriť, -i, -ia dok.

1. (čo, čím na čo, na koho, kam i bezpredm.) nastaviť niečo (najmä zbraň) smerom na nejaký objekt (na cieľ), nacieliť: n. pušku na cieľ, n. ďalekohľad na hviezdu; Namieril naň halapartňou. (Al.) Prstom namierila na richtára. (Gráf) Namieril cecky do džberíka (Ondr.) pri dojení. Kľakol som na pravé koleno, namieril a strelil. (Ondr.); pren. n. zrakom, pohľadom na niekoho, na niečo pozrieť sa;

2. (kam) pohnúť sa, dať sa nejakým smerom: n. do mesta, do dediny; Po rosnatej pažiti namieria do vrchov. (Ráz.) Namieril rovno k černuši a popýtal ju o tanec. (Ráz.)

mať niekam namierené ísť, smerovať niekam; n. svoj krok (svoje kroky) niekam vykročiť, dať sa na cestu;

3. (čo, proti komu, proti čomu, na čo, na koho, k čomu) usmerniť nejakú činnosť, zamieriť, zacieliť: n. prejav, reč, článok proti niečomu, proti niekomu; činnosť namierená na konečný cieľ; snaženie namierené k povzneseniu národa (Škult.)

mať na niekoho namierené nemať niekoho rád a zámerne mu chcieť škodiť, prenasledovať ho;

nedok. namierovať, -uje, -ujú

Morfologický analyzátor

namieriť dokonavé sloveso
(ja) namierim VKdsa+; (ty) namieriš VKdsb+; (on, ona, ono) namieri VKdsc+; (my) namierime VKdpa+; (vy) namierite VKdpb+; (oni, ony) namieria VKdpc+;

(ja som, ty si, on) namieril VLdsam+; (ona) namierila VLdsaf+; (ono) namierilo VLdsan+; (oni, ony) namierili VLdpah+;
(ty) namier! VMdsb+; (my) namierme! VMdpa+; (vy) namierte! VMdpb+;
(nejako) namieriac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

namieriť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor