namieriť -i dok.
1. nastaviť do polohy na cieľ, do istého smeru, zacieliť, nacieliť, zamieriť: n. (pušku, ďalekohľad) na cieľ; n. na niekoho prstom ukázať
2. dať sa smerom niekam, zamieriť (význ. 2): n. do mesta, mať niekam n-ené
3. zamerať, zacieliť: n. úsilie správnym smerom, n. prejav, reč proti niekomu
mieriť -ri -ria mier! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. 1. (kam (čím); ø) ▶ nastavovať polohu (často strelnej zbrane, športového náčinia a pod.) na nejaký cieľ; určovať smer strely; syn. cieliť, zacieľovať, zameriavať: presne m.; m. do terča; m. na zajaca; m. prstom ukazovať; pištoľou mieri mužovi na hlavu; mieril tesne nad bránu; dlho sme mierili, kým sme vystrelili; kameňom mieril na strom; poležiačky sa mieri menej presne; Stoj! Kuzma mieri kužeľom svetla na utekajúceho. [J. Papp]; Mierili ta hore ďalekohľadmi a tiež hľadali. [A. Devečková]; neos. Predtým sa nepoužívali ani zameriavače, mierilo sa podľa oka. [VNK 2001] 2. (kam; kade) ▶ ísť, kráčať smerom k niekomu, k niečomu, pohybovať sa istým smerom; syn. cieliť, smerovať: dievčina mieri priamo k nám; bez slova mierila k dverám; lopta mierila vysoko nad bránu; ráznym krokom mieril na koniec záhrady; Ale Pátek už je na ulici a mieri hore dedinou. [R. Sloboda] 3. ((čím) na čo, na koho; proti komu, proti čomu; kam) ▶ sledovať istý úmysel, zámer; syn. cieliť: pochopila, kam tou otázkou mieri; viem, na čo mieriš; na koho mierila tá narážka?; bezpečnostné opatrenia nemieria proti obyvateľom; autorova satira mierila proti všetkým negatívam v spoločnosti; protestné aktivity mieria proti plánovanej dôchodkovej reforme; Nepotrebujem nič, - odvetil sváko, začínal tušiť, kam mierim. [I. Habaj] 4. publ. (kam) ▶ usmerňovať svoju činnosť istým smerom, zameriavať sa na istý cieľ; syn. smerovať: hráč mieri do zámorskej ligy; francúzsky krasokorčuliar mieri k tretiemu titulu; Jeho zverenkyne mierili vyššie. Chceli si zabezpečiť účasť v superlige. [Sme 1993] 5. (kam) ▶ (o veciach) byť zacielený, zamierený na niečo, niekam; syn. smerovať, cieliť, ísť: projekt, návrh mieri správnym smerom; kritika mierila aj do vlastných radov; Zašla na chodník, čo obchádzal mesto bokom a mieril k druhému kopcu. [K. Horák] ▷ dok. k 1 ↗ namieriť, k 2 ↗ zamieriť
namieriť -ri -ria namier! -ril -riac -rený -renie dok. 1. (čo na čo, na koho; čo kam; čo proti komu) ▶ nastaviť niečo (často strelnú zbraň al. prístroj) istým smerom, na nejaký objekt, cieľ; syn. zacieliť, zamieriť: zblízka n. pištoľ na terč; n. dohora baterku, ďalekohľad; n. pušku na kŕdeľ vtákov; n. fotoaparát, kameru na okoloidúcich; Hlaveň tanku je namierená na parlament. [D. Dušek]; Vojde do vane, pustí si vodu, namieri sprchu na prsia. [A. Baláž]; Rozhnevaný muž potom namieril zbraň proti sebe a spáchal samovraždu. [Sme 2010] 2. (čím na čo, na koho; čím do čoho; ako) ▶ istým nastavením určiť niečomu smer, vytvoriť dráhu, napr. svetlu, strele; syn. nasmerovať: n. reflektorom na pódium; namieril na nás ukazovákom; baterkou mu namieril do očí; loptu z priameho kopu hlavou namieril do pravého rohu; V čistej šanci [hráč] nenamieril presne. [Šp 2008] nedal gól 3. (k čomu; do čoho; cez čo; kam) ▶ (o človeku) dať sa istým smerom, pohnúť sa smerom k niekomu, k niečomu; syn. zamieriť: n. k východu z budovy; namierili sme rovno domov; chodec namieril krížom cez pole; Pán domu si to pre zmenu namieril do kuchyne. [M. Jedinák] □ mať (niekam) namierené chystať sa niekam ísť, poberať sa istým smerom 4. (čo proti komu, proti čomu; čo na čo) ▶ zamerať svoju činnosť istým smerom; sústrediť pozornosť na istý cieľ; syn. nasmerovať: n. kampaň proti fajčeniu; n. pozornosť verejnosti na postavenie národnostných menšín; kritika bola namierená proti neporiadku v meste; Bolo nad slnko jasné, proti komu bola táto vojna namierená. [L. Ballek] ▷ nedok. k 2 ↗ mieriť
nacieliť nastaviť nejaký predmet smerom na nejaký cieľ • zacieliť: nacielil, zacielil ďalekohľad na vzdialenú hviezdu • namieriť • zamieriť (obyč. zbraň): namieril, zamieril naňho puškou • nasmerovať • napraviť: nasmeroval, napravil kameru na herca • zastar. nameriť (Škultéty)
namieriť 1. p. zamieriť 1, nacieliť 2. p. zamieriť 2 3. p. zamerať 2
zamerať 1. meraním určiť: zamerať cieľ streľby • vymerať • vymedziť: vymerať, vymedziť rozlohu pozemku
2. sústrediť pozornosť na niečo • zacieliť: cvičenie zamerať, zacieliť na posilnenie svalov • zried. zamieriť: zamieril pozornosť na náprotivný oblok • namieriť (usmerniť istú činnosť): namieril prejav proti opozícii • orientovať: výskum orientovať iným smerom • usmerniť • upriamiť: svoj záujem usmernili, upriamili na mladších čitateľov • obrátiť (pozornosť, záujem) • vyrátať • vypočítať (v spoj. vyrátať, vypočítať niečo iba na efekt)
zamieriť 1. nastaviť zbraň a pod. na nejaký cieľ • namieriť • zacieliť: zamieriť, namieriť na nepriateľa; zacieliť puškou • zalíciť (pri mierení priložiť pušku k lícu): zalícil a vystrelil • voj. zamerať (na cieľ)
2. začať sa pohybovať istým smerom • pustiť sa • dať sa • vydať sa: zamieril, pustil sa doľava; dal sa, vydal sa najkratšou cestou domov • namieriť: namierila do centra mesta • vykročiť • vybrať sa (na cestu): vybrať sa k lekárovi • expr. rozbehnúť sa (obyč. rýchlo): rozbehnúť sa za nákupmi • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (naraz, prudko): zrazu sa schytili, vychytili smerom k Dunaju
mieriť1, -i, -ia nedok.
1. (čím na koho, na čo, do koho, do čoho i bezpredm.) zameriavať zbraň tak, aby výstrel z nej smeroval k vytýčenému cieľu, cieliť: poľovník, vojak mieri; n. puškou na srnca, m. do cieľa;
2. ísť určitým smerom, smerovať niekam: m. zo školy rovno domov, m. lyžicou rovno do úst; kritika mieri na zlé výsledky práce zameriava sa; m. na niečo v reči, rečami narážať;
dok. namieriť i zamieriť
namieriť, -i, -ia dok.
1. (čo, čím na čo, na koho, kam i bezpredm.) nastaviť niečo (najmä zbraň) smerom na nejaký objekt (na cieľ), nacieliť: n. pušku na cieľ, n. ďalekohľad na hviezdu; Namieril naň halapartňou. (Al.) Prstom namierila na richtára. (Gráf) Namieril cecky do džberíka (Ondr.) pri dojení. Kľakol som na pravé koleno, namieril a strelil. (Ondr.); pren. n. zrakom, pohľadom na niekoho, na niečo pozrieť sa;
2. (kam) pohnúť sa, dať sa nejakým smerom: n. do mesta, do dediny; Po rosnatej pažiti namieria do vrchov. (Ráz.) Namieril rovno k černuši a popýtal ju o tanec. (Ráz.)
● mať niekam namierené ísť, smerovať niekam; n. svoj krok (svoje kroky) niekam vykročiť, dať sa na cestu;
3. (čo, proti komu, proti čomu, na čo, na koho, k čomu) usmerniť nejakú činnosť, zamieriť, zacieliť: n. prejav, reč, článok proti niečomu, proti niekomu; činnosť namierená na konečný cieľ; snaženie namierené k povzneseniu národa (Škult.)
● mať na niekoho namierené nemať niekoho rád a zámerne mu chcieť škodiť, prenasledovať ho;
nedok. namierovať, -uje, -ujú