Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

namazať -že -žú dok. natrieť niečím mazľavým al. mastným: n. pec hlinou, n. stroj; n-l ho sadlom namastil

// namazať sa subšt. opiť sa: prišiel n-ný

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
namazať ‑že ‑žú ‑zal dok.

namazať -maže -mažú namaž! -mazal -mažúc -mazaný -mazanie dok.


namazať sa -maže sa -mažú sa namaž sa! -mazal sa -mažúc sa -mazaný -mazanie sa dok.

mazať maže mažú maž! mazal mažúc mažúci mazaný mazanie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ natierať niečo mazivom, masťou, olejom, mastiť: m. súčiastky; m. lyže voskom; m. vŕzgajúce pánty; m. reťaz na bicykli; m. olejom kovové časti motora; po naostrení nožnice m. jemným nástrojovým olejom; značil si, kedy mazal kolesá a vymieňal olej v prevodovke; Je po krky zaolejovaný, lebo maže piesty. [A. Hykisch]
2. (koho, čo (čím); komu čo (čím)) ▶ nanášať na celé telo al. jeho časť roztierateľnú hmotu (obyč. olej, krém): maže si boľavé kríže, nohy; biskup maže birmovanca krizmou; mazala som sučke brucho predpísaným krémom; Felčiarka maže jeho ranu akousi smradľavou masťou. [P. Jaroš]
3. (čo (čím)) ▶ pokrývať špinou, nečistotou, obyč. blatom, špiniť: mokrá pôda chladí, maže ruky a pri stlačení púšťa vodu; na Mikuláša čert mazal sadzami líčka detí; Najprv si však vyzula krpčeky. Vraj načo by si ich darmo v potoku máčala a v močiari mazala. [A. Habovštiak]
4. (čo (čím)) ▶ zatierať trhliny a škáry v hlinenej stene, podlahe, natierať nejakú plochu hlinou a pod., vymazávať niečo: m. pec šamotom; pred Turícami sa mazali steny, domy; starká mazala pitvor a izby vápnom
5. eltech., inform. (čo) ▶ odstraňovať záznam vymazaním dát z mobilného telefónu, z pamäte počítača, zo súborového systému: m. si esemesky, staré e-maily; pravidelne mazal nepotrebné súbory; používatelia počítača, spam radšej okamžite mažte!; spustiť mazanie starých mailov, dát
6. hovor. (čo) ▶ postupne odstraňovať al. robiť menej zreteľným, zotierať: m. rozdiely medzi ľavicou a pravicou; m. straty na trhu; domáci musia m. manko po prehre; športovec intenzívne trénuje, maže kondičné resty; ostrejšie slová sa ťažko mažú z pamäti; román maže hranice medzi štýlmi aj časovými rovinami; Jedna myšlienka maže predchádzajúcu, jeden obraz vymazáva iný a takýmto nahradzovaním sa spätne utvára zmysel. [KIk 2004]
7. hovor. expr. (kam; odkiaľ) ▶ rýchlo sa pohybovať na nohách, utekať, uháňať, ponáhľať sa; syn. mastiť: musím už m. domov; Už aj mažte do postele!; a teraz mažme, kým niekto nepríde!; V pohode som nastúpil do auta a mazal som preč. [V. Klimáček]; Ešte som nevidel jedného staršinu tak mazať z boja. [L. Ballek]
fraz. mazať niekomu med okolo úst lichotiť niekomu; expr. [byť] všetkými masťami mazaný byť veľmi prefíkaný
dok. k 1, 2namazať, k 2 ipomazať, k 3zamazať, k 4 – 6vymazať, k 5 izmazať


mazať sa maže sa mažú sa maž sa! mazal sa mažúc sa mažúci sa mazanie sa nedok. (čím) ▶ nanášať na pokožku tela vrstvu roztierateľnej hmoty, natierať sa: m. sa krémom na opaľovanie; po kúpeli sa mazala olejom; hocikoľko sa mazal všakovakými masťami, nič nepomáhalodok.namazať sa1


namazať -maže -mažú namaž! -mazal -mažúc -mazaný -mazanie dok. 1. (čo (čím)) ▶ natrieť mazivom al. inou redšou, roztierateľnou hmotou, namastiť: n. súčiastky stroja; panvicu jemne namažte tukom; víťaz mal dobre namazané lyže navoskované; Učešte si tých svojich sedem vlasov, namažte si ich orechovým olejom. [M. Zelinka]; Poradím, ako rýchlo možno rozobrať flintu, očistiť, namazať a znovu ju zložiť. [V. Šikula]
2. (komu čo čím) ▶ naniesť na celé telo al. jeho časť roztierateľnú hmotu (obyč. olej, krém), namastiť: n. si pery balzamom; n. si boľavé koleno liečivým gélom
nedok.mazať


namazať sa1 -maže sa -mažú sa namaž sa! -mazal sa -mažúc sa -mazaný -mazanie sa dok. (čím) ▶ naniesť na pokožku tela vrstvu roztierateľnej hmoty, natrieť sa: n. sa liečivým olejom; dobre sa namazala opaľovacím krémom; Šli sme sa kúpať a namazali sme sa od krku až po päty blatom. [Sme 2005]nedok.mazať sa


namazať sa2 -maže sa -mažú sa (ne)namaž sa! -mazal sa -mažúc sa -mazaný -mazanie sa dok. subšt. (ø; čím) ▶ vypiť priveľa alkoholu, opiť sa: namazal sa borovičkou; Nepi, nebolo by dobre, keby si prišla na skúšku namazaná. [P. Kováčová]; Ako sa môžeš namazať za bieleho dňa?! [N. Rappensbergerová]

namazať p. potrieť


potrieť trením pokryť vrstvou riedkej, roztierateľnej hmoty • natrieť: potrieť, natrieť koláč rozšľahaným vajcomroztrieťrozotrieť (po väčšej al. celej ploche): roz(o)trieť maslo po chlebepomastiťnamastiť (potrieť obyč. niečím mastným): pomastiť, namastiť rožok maslom; pomastiť, namastiť súčiastky stroja olejomnamazať (potrieť mazivom al. niečím mazľavým): namazať pec hlinoupretrieťexpr. postrašiť (zľahka, trocha potrieť): pretrieť farbou zábradlie; postrašiť krajec lekváromponatierať (postupne, na väčšiu plochu al. na viaceré miesta)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mazať, -že, -žú nedok.

1. (čo, čo čím) natierať, potierať, trieť nejakou masťou al. mazadlom, mastiť: m. kolesá na voze kolomažou; m. motor, guľkové ložiská; šport. m. lyže voskovať;

pren. hovor. (koho) biť, tĺcť;

2. (čo, čo čím) zatierať trhliny, škáry, vymazávať: m. pec hlinou;

3. zastar. (čo čím) bieliť, líčiť: m. vápnom; m. štetkou stenu (Kuk.);

4. hovor. expr. bežať, utekať, ponáhľať sa;

5. kart. slang. (čo) m. karty (Urb.) brať;

dok. k 1, 3 namazať;

k 2 vymazať

|| mazať sa

1. znečisťovať sa, babrať sa, špiniť sa;

2. rozmazávať sa: Hlina sa maže a lepí na baganče. (Jil.)


namazať, -maže, -mažú dok. (čo) natrieť niečím, naniesť na niečo vrstvu niečoho mazľavého: Bok i hlavu mu namazal medve-dím sadlom. (Hor.) (Vlasy) si masťou namaže. (Tim.); n. tágo (Kuk.); n. lyže natrieť voskom; n. ložiská, n. stroj namastiť

namazať dok.
1. natrieť niečím, namastiť: Namažen ťi chľeba šmau̯con (Kociha RS); Namazali smo ho kolomazom (Kameňany REV); Cesto hotove položime na pomascenu tepšu, namažeme z lekvarom (Brezina TRB)
2. expr. zbiť, zmastiť: Namazaľi ma poriadno, celí som krvaví (Prosné PB); Moc ca rozhadzuvav, preto ho namazali, mav bic cicho (Šípkové PIE)


namazať sa dok. zsl expr. opiť sa alkoholom: Aľe sa namazaľi, ľedví idú! (Prosné PB); Ledvá domom prišóv, tak sa namazav, dohovié gdze sa opev (Šípkové PIE)

namazať dk
1. (čo čím, čo na čo) natrieť, potrieť (niečo) mastnotou al. nej. inou látkou: sama hlavičku olegem prevúnným namažem (ASL 1603-04); wos ma osy kolomažou namazane (KoB 1666); koho hlawa bolj, nech se sluchy namažu (RT 17. st); condire mortuos: mrtwé ťela proti zhnilosti namazati (KS 1763); z glejem namazati (PrW 1780); na sukno namass soli, obwaž mu (koňovi) koleno (RG 18. st);
x. pren expr na ginsseho namazati hrjchi (KS 1763) inému pripisovať
F. kdo wůz namaže, ten bežet muže (BiN 1799)
2. čo (o kresbe) expr škaredo nakresliť: (hvezdár) nakuknúwsse na hwézdu prez swogu trúbu namaluwal anebož rádňeg načaral, namazal rozličné hakibaki a s tích dlhoce počal tlumačiti (BU 1795); -ovať, -ávať ndk k 1: malyar obraz penclikem rozličnymi barwamy namazuwa (KoB 1666) nanáša farby; tym (roztokom) dobre hlawu namazug (LR1 17. st) potieraj; dany obed mazaczowy, ktery ohnisscze meske namazawal (ŽILINA 1700-02); (strelci) strylki z litym yedem namazáwagu (PT 1778); n. sa dk
1. natrieť sa, namastiť sa nej. masťou, krémom: umi sa a namaž sa y obleč sa do ozdobnegssych odewúw (KB 1757)
2. veľmi sa zablatiť, zamazať sa: dost sem se, presmutny, dost namazal, cžo sem to blato na lipowich cžižmách rozhazowal (SNS 1786)

namazať namazať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu