Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ogs sssj sss ssj ssn

namachliť -lí -lia -li! -lil -liac -lený -lenie dok.


namachliť sa -lí sa -lia sa -li sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok.

machliť -lí -lia (ne)machli! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok.lat.⟩ hovor. expr. 1. (čo (na čo); čím (na čo)) ▶ škaredo, na pohľad nepekne, neúhľadne kresliť al. maľovať: m. štetcom na biele plátno; m. voskovými pastelkami; chlapec čosi machlí na plot; machlí obrazy, ktoré nikoho nezaujímajú; každý deň pred uzávierkou horúčkovito niečo machlil
2. (koho; komu čo) ▶ nanášať na tvár skrášľovacie kozmetické prípravky, obyč. vo veľkom množstve, líčiť, maľovať: m. si ústa rúžom; m. si obočie na čierno; prestaňte herečku takto vyzývavo m.!; namiesto doučovania som jej machlila mihalnice; tuším zmenila vizážistu, teraz ju machlí nejaký nový
dok.namachliť


machliť sa -lí sa -lia sa (ne)machli sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok.lat.⟩ hovor. expr.nanášať si na tvár skrášľovacie kozmetické prípravky obyč. v neprimeranom množstve, nápadne sa líčiť, maľovať sa: každý deň sa machlí; všetky dievčatá z našej triedy sa už machlia; nemusíš sa tak vyzývavo m.!; hodinu sa machlila pred zrkadlomdok.namachliť sa


namachliť -lí -lia -li! -lil -liac -lený -lenie dok. hovor. expr. 1. (čo (na čo; čím)) ▶ nedbalo, neúhľadne napísať al. nakresliť; syn. načmárať: n. niečo nezrozumiteľné na papier; namachlil čosi na tabuľu; Pozerá sa na čierne písmená nad kozubom, ale cudziemu slovu namachlenému uhľom nerozumie. [L. Ťažký]
2. (komu čo (čím); koho) ▶ naniesť líčidlá na tvár, urobiť mejkap, prehnane namaľovať, nalíčiť: n. si oči čiernym tieňom; nahrubo si namachlila ústa; nevkusne namachlená tvár; podala som jej očné tiene a špirálu, aby mi to namachlila ona; kto tú moderátorku tak namachlil?
3. (čo čím) ▶ pokryť (nedbalo, v neprimeranej miere) vrstvou riedkej hmoty, natrieť: n. stenu krikľavou farbou; Tak to ste vy namachlili kľučku zubnou pastou? [J. Fekete]
nedok. k 1, 2machliť


namachliť sa -lí sa -lia sa -li sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok. hovor. expr. 1. (ø; čím) ▶ priveľmi sa nalíčiť, výrazne si nafarbiť oči, pery al. líca, namaľovať sa: rýchlo sa namachlí pred zrkadlom; Namachlená fiflenka ešte od neho žiada, aby jej písal rôzne prejavy. [J. Lenčo]; Namachliť sa maminými šminkami a myslieť si, že čím viac, tým lepšie. [VNK 2004]
2. (čím) ▶ (nedbalo, v neprimeranej miere) natrieť sa nejakou riedkou hmotou: namachlila sa pleťovou maskou; celý sa namachlil bahnom
nedok. k 1machliť sa

namaľovať 1. umelecky zobraziť farbami • nakresliť: namaľoval obraz, nakreslil ornamentnačrtnúťnaskicovaťhovor. naškicovať (namaľovať v hrubých črtách): naskicoval námestievmaľovať (namaľovať do niečoho): vmaľovať iniciálky do dielapejor. nababrať: nababrať čosi do zošitahovor. expr. namachliť

2. natrieť farbou • nafarbiť: namaľoval nábytok nabielovymaľovaťvyfarbiť (vo väčšej miere al. na väčšiu plochu): nápadne sa vymaľovala; vyfarbil všetky stenypejor. nababrať: nababrala si celú tvárnalíčiťnamaskovaťhovor. našminkovať (obyč. hercov a pod.): našminkovali ich tesne pred vystúpenímhovor. expr. namachliť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

machliť, -í, -ia, rozk. -i nedok. hovor. expr. (čo i bezpredm.) zle maľovať, rozmazávať; rozmazano písať: Jurko do polnoci čosi píše, machlí. (Heč.);

dok. namachliť

namachliť dok. gem, miest. jzsl expr. natrieť, zafarbiť, pomaľovať: Namachlili smo ho sadzemí (Kameňany REV); Čo si tú bránu z jakú farbu namachlev, šak sa nám budú ludié smát! (Malženice HLO)


namachliť sa dok. gem, miest. jzsl expr. nafarbiť sa, natrieť sa: Hlecte tú Maru, ak se namachlila! (Rochovce ROŽ); Išli nahovárad na osadu a namachlili sa s fijalkovím vazelínom (Brestovany TRN)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu